Dnes je: pondelok, 20. 11. 2017, meniny má: Félix , zajtra: Elvíra

M. Lejava: Dielom Bohom milovaný chcem vniesť svetlo do okolností Mozartovej smrti

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V týchto dňoch v skúšobniach Štátneho divadla Košice znejú tóny pripravovanej svetovej premiéry. Spolu s jednoaktovkou Nikolaja Rimského-Korsakova Mozart a Salieri totiž na poslednej premiére aktuálnej opernej sezóny v Košiciach zaznie aj nové dielo slovenského skladateľa Mariána Lejavu s názvom Bohom milovaný. Premiéra sa uskutoční 13. mája 2016 pod dirigentskou taktovou samotného autora, ktorý v rozhovore s Dášou Juhanovou priblížil svoje dielo pre čitateľov Opera Slovakia.

Čo bolo prvé? Objednávka košického divadla na operu o Mozartovi alebo váš nápad niečo podobné skomponovať?

V roku 2010 som vo francúzskom Nancy pripravoval Dvořákovú Rusalku a popri tom som komponoval. V prvom rade by som mal uviesť, že hudbu vnímam veľmi vizuálne. Nie len vokálnu, ale aj inštrumentálnu. Hudba u mňa evokuje obrazy, farby. Takže keď si predstavujem svoje hudobné koncepty, ktoré mám rozpracované, tak ich vidím vizuálne. A tak sa mi práve vo Francúzsku vyjavila scéna – zobraziť posledné chvíle troch skladateľov takzvanej prvej viedenskej školy, a teda – Haydna, Mozarta a Beethovena. Hneď som si však uvedomil, že by to nebolo dramaturgicky nosné. Z tohto pohľadu sa mi videla Mozartova smrť, opradená rôznymi záhadami, ako najviac životaschopná na zobrazenie. Takže som si načrtol koncept diela o Mozartovej smrti. Istý čas tento môj koncept oddychoval v skicári ako mnoho ďalších vecí, takpovediac hibernoval.

Wolfgang Amadeus Mozart (1756-1791)

Wolfgang Amadeus Mozart
(1756-1791)

Ako sa teda dostal práve do Košíc?

Približne pred rokom som v Štátnom divadle pripravoval premiéru Pucciniho Manon Lescaut, po ktorej ma tunajší šéf opery Karol Kevický oslovil, či by som v ďalšej sezóne nechcel pripraviť hudobné naštudovanie opery Mozart a Salieri od Nikolaja Rimskyj-Korsakova. V tom čase ešte nebolo jasné, aké ďalšie dielo by sa mohlo uviesť spolu s touto jednoaktovkou. Ja som vtedy spomenul, že mám koncept hudobného diela, ktoré sa týka práve Mozartovej smrti a K. Kevickému sa to zapáčilo.

Kedy ste s vidinou termínu premiéry začali pracovať na dokončení opery?

Pred rokom. Základ je libreto, k tomu sme si sadli s dramaturgičkou Zuzanou Šajgalíkovou. Mojou víziou bolo použiť čo najviac autentického materiálu. V tomto diele sa snažím etablovať Salieriho ako človeka a uviesť na pravú mieru fámy týkajúce sa podielu Salieriho na Mozartovej smrti. Puškin vo svojej dráme, ktorú neskôr zhudobnil Korsakov a o ktorú sa opierali aj Peter Schaffer vo svojej hre Amadeus a tiež M. Forman v rovnomennom filme, vložil jed Salierimu priamo do rúk. Nuž a keďže ako prvá bude uvedená práve jednoaktovka Mozart a Salieri od Korsakova, povedal som si, že je treba zároveň vyvrátiť túto nepravdu. Existujú presné lekárske správy o skutočnej Mozartovej smrti, ktoré absolútne vyvracajú fámy o tom, že ho otrávil Salieri. Ja svojim dielom chcem uviesť veci na pravú mieru, rehabilitovať Salieriho, ale aj Mozartovu manželku Konstancu. Preštudovali sme veľké množstvo literatúry – Mozartov posledný rok od H. C. Robinnsa Landona, od Volkmara Braunbehrensa Mozart vo Viedni Salieri – hudobník v tieni Mozartovom a mnohé ďalšie. Požiadavka autenticity z mojej strany sa odzrkadľovala najmä v tom, že sme použili čo najviac autentického písaného materiálu – Mozartovu korešpondenciu, správy z dobovej tlače. Napríklad v závere opery zbor spieva nekrológ, ktorý dva dni po Mozartovej smrti vydali viedenské noviny. Citujeme aj z biografií o Mozartovi – päť rokov po smrti prvú vydal F. X. Niemetschek a o tridsať rokov neskôr ďalšiu napísal Georg Nikolaus von Nissen, druhý manžel Mozartovej manželky Konstance. Na kostru libreta sme postupne nabaľovali ďalšie konkrétne texty. Niektoré sú autentické, iné sú autorsky naše so Z. Šajgalíkovou. Taká je napríklad skúška Mozartovho posledného diela Requiem, ktorá sa údajne skutočne uskutočnila len pár hodín pred jeho smrťou.

Marián Lejava, foto: marianlejava.com

Marián Lejava,
foto: marianlejava.com

Jazykom libreta je teda nemčina?

Od začiatku som vedel, že to bude nemčina práve kvôli mojej snahe o autenticitu a reálnosť v dramatickom diele. Dané to bolo už len tým, že mnohé materiály, ktoré citujeme, sú v nemeckom jazyku – korešpondencia aj obidve spomínané biografie. V diele však zaznejú aj iné jazyky. Podľa dobových svedectiev totiž Salieri nevedel dobre po nemecky, tento jazyk nepoužíval. Takže aj v tejto opere rozpráva a spieva po taliansky. Okrem toho tam v scéne, ktorá je rekonštrukciou posledných udalostí pred smrťou Mozarta, zaznie aj angličtina. Ide totiž o svedectvo lekárov, ktorí skúmali Mozartovu smrť a jeden z nich bol Angličan. Zaznie tam aj ruština, pretože na začiatku opery citujem pasáže s Korsakovovej jednoaktovky.

Bola pre vás práca na librete komplikovanejšia než na hudobnej zložke?

Keďže text opery nie je úplne nanovo vytvorený na sto percent a jeho nosným textom sú citácie, tak to nebolo až také komplikované. Na tomto mieste by som rád poznamenal, že Bohom milovaný nerád nazývam operou, viac výstižný je názov musiktheater. Forma totiž nie je čisto operná. Dielo obsahuje scény, ktoré sú operné, ale aj také, ktoré sú statické, tie sú skôr kantátového typu. Niektoré situácie koketujú s experimentálnym divadlom, takže označenie opera by asi nebolo správne. Je lepšie hovoriť o hudobnom divadle.

Do dokončenia hudobnej zložky ste sa pustili až po spracovaní libreta, alebo ste pracovali paralelne?

Popri práci na librete som začal skicovať hudobný materiál. Toto dielo má dva plány, ktoré sa navzájom prekrývajú. Prvý plán – to je Mozartova samota, ktorej sú venované tri scény. Práve tie sú statické, v nich sa najviac používajú priame citáty. V zásade je text libreta veľmi faktografický, nie je to typický operný text, v ktorom na seba navzájom reagujú postavy. Tieto statické scény sú prvá, tretia a piata. No a scény dva a štyri sú takpovediac živé. Jedna z nich je skúška Requiem, druhá má názov Horúčka. Tá je z časti činoherná, speváci v nej spievajú minimálne. Je to v podstate televízna debata, v ktorej Salieri vystupuje ako moderátor a má pri sebe dve trojice – trojicu doktorov, ktorí sa na konferencii v roku 2009 zaoberali Mozartovou smrťou a definitívne vyvrátili skutočnosť, že bol otrávený. Druhú trojicu tvorí zostarnutá Mozartova manželka Konstanca, jej sestra Sophie Weber, ktorá sa o Mozarta starala v jeho posledných dňoch a Mozartov syn Karl. S odstupom času spomínajú na udalosti okolo Mozartovej smrti, ale celá scéna sa vlastne odohráva v prítomnosti. Čas v tejto opere je relativizovaný. V prvej časti vidíme na javisku Mozarta – ktorý je ale imobilný, leží v posteli. V tretej scéne znie Mozartov monológ z listu, ktorý napísal otcovi a zároveň znie Salieriho monológ z textu, v ktorom bilancuje svoj život. Počujeme dvojhlas, dva rôzne texty v dvoch rôznych jazykoch, ktoré ale nakoniec splynú v jedno a čas prestane existovať. Mozart aj Salieri sa stávajú súčasťou histórie, preto sa v ďalších častiach opery môže Salieri objaviť ako televízny moderátor a Mozart vo filmových prestrihoch. Súčasťou piatej scény je takzvaný kvartet pochovania, kde štvorica sólistov spieva o dobových zvyklostiach. Krátko po Mozartovej smrti spolu s ďalšími fámami vznikla historka o tom, že zomrel v chudobe, jeho príbuzní nemali na pohreb a preto ho hodili do jamy. Je to mylné, pretože v tom čase sa takýmto spôsobom pochovávalo. Bola to norma, ktorú zaviedol Jozef II. pri svojich reformách. Počet obyvateľov stúpal, tak boli nariadené pohreby, pri ktorých sa do jednej jamy umiestňovala trojica tiel zabalených len vo vreci, aby sa urýchlil rozklad. Pravda je taká, že Mozart mal pohreb so všetkými poctami.

Štátne divadlo Košice

Štátne divadlo Košice

Celkom podrobne sa nám podarilo priblížiť divákom, čo ich čaká v diele Bohom milovaný, čo sa týka divadelnej zložky. Trúfate si charakterizovať jeho hudobnú zložku?

V zásade sa nezaoberám otázkou štýlu a nesnažím sa pomenovať svoje diela, zaškatuľkovať ich. Pri komponovaní sa sústreďujem iba na komponovanie. Môj základ je vo vokálnej hudbe. Hudba v diele Bohom milovaný je dramatická, dynamická ale niekedy aj statická. Sú tam miesta, ktoré sú lyrické, niektoré majú emóciu tajomna. Už niekoľko rokov pri komponovaní používam určitý harmonický jazyk, ktorý je pre mňa charakteristický. Vychádza z tonálno-funkčnej harmónie, ale nepoužíva funkcie tak, ako to poznáme z klasickej hudby. Moje hudobné myslenie je ovplyvnené seriálnymi technikami, intervalové myslenie je založené na chromatizme, sú tam aj prvky tonálno-funkčného systému. Často používam septakordy, respektíve sekundakordy. Ako som hovoril, nerád veci škatuľkujem. Môj dobrý priateľ Viktor Fuček ma charakterizoval dvoma slovami, kde presne vystihol moju poetiku: „Marián, ty si seriálny romantik.“

V súčasnosti s košickým operným súborom dávate dielu konkrétny tvar. Ako sa vám na tom pracuje?

Dirigent je vo veľkej miere pedagóg. Úlohou dirigenta je hudobnému telesu predstaviť svoj pohľad na dielo, jeho interpretáciu a následne spoločne vytvoriť tvar, aký si predstavuje. Zároveň musí dirigent svoju víziu prezentovať tak, aby ju ostatní prijali. To je základná podmienka. Práca dirigenta je hlavne o komunikácii a mne sa komunikuje dobre. Členovia opery v Košiciach sú otvorení, nenarážam na odpor, aj keď musím priznať, že prvé pocity niektorých muzikantov hraničili so zdesením (smiech). Základ však je, aby hudobníci aj sólisti pochopili, že notový zápis neraz vyzerá doslova strašlivo, ale prúd hudby je v konečnom dôsledku veľmi logický a plynulý. A to je pre mňa ako skladateľa veľmi dôležité, keď komponujem – aby hudba plynula rovnako prirodzene, ako prirodzene dokážeme rozprávať.

Marián Lejava, foto: marianlejava.com

Marián Lejava,
foto: marianlejava.com

Ste v pozícii, kedy v procese naštudovania môžete ešte siahať do diela aj ako autor. Robíte to, alebo už považujete operu Bohom milovaný za hotovú?

Som veľmi otvorený človek, mám rád spoluprácu. Nie som ten typ, ktorý všetko nadiktuje a ostatní to musia urobiť. Mám rád, ak vzniká interakcia medzi mnou a sólistami alebo orchestrálnymi hráčmi. Sú to ľudia, ktorí majú obrovské skúsenosti a sú to výborní umelci. Rád sa nechám inšpirovať a keď niekto príde s návrhom, ktorý je lepší a dielu pomôže, nemám problém meniť, korigovať. Nie som človek, ktorý si tvrdohlavo stojí za niečím, čo je v konečnom dôsledku možno nešikovné alebo hlúpe. Ako dirigent som premiéroval veľa súčasných diel a neraz som musel do diela zasahovať, aby jeho realizácia prebehla hladko. Dnešný svet je uponáhľaný, často máme obmedzený čas pri naštudovaní, treba pri tom myslieť ekonomicky a prakticky. Zaujímavé je, že nie len teraz pri skúšaní v Košiciach, ale vo všeobecnosti sa dokážem na svoje diela dívať s odstupom. Pri hudobnom naštudovaní ich vnímam ako výtvor niekoho úplne iného. Okrem iného aj preto, že zvyčajne uplynie istý čas od momentu, kedy som sa skladbe venoval autorsky a kedy k nej pristupujem ako interpret. Je to celkom ´srandovný´ pocit…

Ako interpretovi sa vám dielo Bohom milovaný páči?

Áno, niečo (smiech). Človek by nemal zaspať na vavrínoch a ja už dnes viem, že isté veci budem revidovať. Niečo sa bude korigovať, niečo meniť, ale budú to zrejme len detaily, ktoré pomôžu vylepšiť výsledný tvar, jeho zvukovosť, inštrumentáciu. Som skladateľ, ktorý premiéroval množstvo vlastných skladieb a často sa k daným skladbám po čase vraciam. To isté robím aj pri samotnej tvorbe. Komponujem, potom príde kríza – čo je normálne – veci nechám takpovediac odležať a vrátim sa k nim až s odstupom. Potom sa na ne dívam inými očami, prichádzam s lepšími riešeniami. Tak by to aj malo byť. Robili to veľkí majstri, tak prečo sa tomu vyhýbať? Prečo sa tváriť, že sme géniovia? Géniovia nie sme. Ale usilovnou prácou sa nimi môžeme stať.

Marián Lejava (1976) je absolventom odboru Skladba a dirigovanie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Doktorandské štúdium v odbore Skladba absolvoval u prof. Vladimíra Bokesa. Od roku 2000 pravidelne uvádza súčasnú hudbu s poprednými domácimi súbormi (Opera Aperta ensemble, VENI ensemble, Musica Aeterna, SOOZVUK ensemble, Melos Ethos ensemble) ale i s Janáčkovou Filharmóniou v Ostrave. V rokoch 2003 a 2004 bol asistentom významného dirigenta Zsolta Nagya. Marián Lejava sa zúčastnil medzinárodných skladateľských a dirigentských kurzov, kde spolupracoval s K. Huberom, T. Murailom, P. Eötvösom a Zs. Nagyom. Je autorom viacerých vokálnych a inštrumentálnych skladieb pre orchester, zbor a sólove nástroje. Ako dirigent sa predstavil, okrem dirigovania predstavení, hudobnými naštudovaniami v Opere SND: Mária Terézia (R. Baumgartner) a Veľká doktorská rozprávka (M. Dubovský), ako aj na scéne Štátneho divadla v Košiciach, kde sa predstavil naštudovaním opery Manon Lescaut (G. Puccini) a Ariadna na Naxe (R. Strauss). www.marianlejava.com

Pripravila: Dáša Juhanová

Mozart a Salieri, Bohom milovaný, Štátne divadlo Košice, 2016, plagát

email

About Author

Leave A Reply