Dnes je: piatok, 22. 9. 2017, meniny má: Móric , zajtra: Zdenka

Majstrovstvo a humanizmus v opere Pasažierka Mieczysława Weinberga v Drážďanoch

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na doskách Semperovej opery v Drážďanoch sa 24. júna, na konci sezóny 2016/2017, uskutočnila premiéra opery Pasažierka poľsko-ruského skladateľa Mieczysława Weinberga (1919 Varšava – 1996 Moskva). Táto opera z roku 1968 je súčasťou Weinbergovho rozsiahleho kompozičného odkazu, ale skladateľ ju nikdy na scéne nevidel a nepočul. Vytvoriť ho však musel, spracoval v ňom nejeden osobný osudový úder, od úteku pred nacistami z Poľska až po antisemitské prenasledovanie v Sovietskom zväze.

Od roku 2012 zaznieva tvorba Mieczysława Weinberga (v literatúre je vedený aj pod v Rusku používaným rodným menom Moisej) pravidelne na Šostakovičovom festivale v blízkosti Drážďan, v malebnej turistickej dedinke Gohrisch, na jedinom Šostakovičovom festivale tohoto druhu v svetovom meradle. Šostakoviča a Weinberga spájali podobné osudy a priateľstvo, ich tvorba skrýva v sebe viacero spoločných menovateľov. Paralelne s tohoročným Šostakovičovým festivalom, na ktorom odznel i výber z Weinbergových Detských zošitov pre sólový klavír a premiéra jeho Komornej symfónie č. 2 op. 147 v štvorčasťovej verzii v interpretácii členov Sächsische Staatskapelle Dresden s dirigentom Thomasom Sanderlingom, sa v Semperovej opere uskutočnila i premiéra jeho vlastne iba nedávno verejnosťou zaznamenanej opery Pasažierka.

Mieczysław Weinberg (1919 – 1996)

Po takmer štyroch desaťročiach od vzniku tohoto Weinbergovho diela, ktorého uvedenie sa nepodarilo v Moskve presadiť ani Šostakovičovi, sa s Pasažierkou, najmä v posledných operných sezónach, ale roztrhlo vrece. Od poloscénického uvedenia v roku 2006 v Moskve, cez prvé scénické uvedenie na festivale v Bregenzi v roku 2010, nasledovali inscenácie vo Varšave, Londýne, Madride, Karlsruhe, Houstone, New Yorku, Perme, Chicagu, Frankfurte nad Mohanom (tu účinkovala slovenská mezzosopranistka Judita Nagyová / pozn. red.: o tejto postave hovorí v rozhovore TU…) a v Jekaterinburgu (v naštudovaní slovenského dirigenta Olivera Dohnányiho, / pozn. red. písali sme o tom TU…). A všade sa dielu dostalo nezvyčajnej pozornosti, všade bolo prijaté s mimoriadnymi ohlasmi, ba ováciami, v každom prípade tiež šokovalo a prinútilo k hlbokému zamysleniu sa. Nebolo tomu inak ani v súvislosti s jej najnovším uvedením v Semperovej opere v Drážďanoch.

Zofia Posmysz so svojou fotografiou z koncentračného tábora

Dnes 94-ročá autorka Zofia Posmysz, podľa ktorej rovnomenného autobiografického románu opera vznikla, bola na premiére v Drážďanoch 24. júna osobne prítomná. To, čo sama v koncentračnom tábore Auschwitz prežila, zhliadla na scéne ako čestný premiérový hosť.

Óda na život – aj takto by sa mohla nazývať v Drážďanoch čerstvo premiérovaná opera Pasažierka. Vzbudila neopísateľný záujem, z javiska si odniesla obrovské kytice vďaky. Predstavme si, že sa píšu šesťdesiate roky dvadsiateho storočia, je 15 rokov po vojne a my patríme k cestujúcim veľkého luxusného parníka do Brazílie. Spolu s nami cestuje na mori aj nemecký manželský pár: Walter (Jürgen Müller), známy a vážený  diplomat v najlepšom mužskom veku, a jeho manželka Lisa (Christina Bock). Lisa spoznáva na lodi s prekvapením bývalú väzenkyňu koncentračného tábora, vtedy 19-ročnú Martu (Barbara Dobrzanska). Lisa neverí vlastným očiam. Marta peklo koncentračného tábora podľa nej predsa nemohla prežiť, mala byť vlastne už dávno mŕtva. Takisto ako jej snúbenec Tadeusz (Markus Butter), zlatník a huslista… My diváci sme na lodi zrazu svedkom situácií, ktoré sme si nemali dôvod nikdy ani predstaviť, plavíme sa navyše nečakane späť do ponurej minulosti… A celá tá minulosť, hlavne Lisou už dávno zatlačená násilne do zabudnutia, sa stáva prítomnou. Lisa je o dávnej smrti Marty presvedčená z toho dôvodu, pretože bola sama v koncentračnom tábore Auschwitz – nie však ako obeť, ale ako dozorkyňa SS. Mala vtedy 22 rokov. O tomto  úseku života nemal jej manžel ani potuchy. A zrazu takéto odhalenie! Nová situácia začala pochopiteľne lomcovať nie len manželstvom, ale diplomat sa obával i o budúcnosť svojej  kariéry…

M. Weinberg: Pasažierka, Semperoper Dresden, 2017,
Jürgen Müller (Walter), Christina Bock (Lisa), Barbara Dobrzanska (Marta),
foto: Jochen Quast

Majstrovská divadelná scéna (Katja Haß) strieda výjavy na palube lode a v jej útrobách – tam sú réžiou (Anselm Weber) uložené situácie koncentračného tábora. Pred nami, teda pred publikom, sa na opernej scéne odkrývajú a odvíjajú desivé stránky tábora Auschwitz, útroby lode sa rýchlo menia na ľudské životy ničiaci tábor, na selekciu, apelly, táborové baraky, na koncert pre esesákov, ale i na scény hlbokej lásky Marty a Tadeka, na spomienky na domov. Teda na to, čo autorka predlohy k libretu, Zofia Posmysz, sama ako politická väzenkyňa v tábore Auschwitz videla a zažila. Áno, na scéne je absolútne dôveryhodne – v neposlednom rade i vďaka vynikajúcemu libretu Alexandra Medvedeva – zobrazený tak ťažko zobraziteľný koncentračný tábor a živorenie v ňom! Divák má pre sebou akoby tých živých a skutočných ľudí, ktorých napokon spálili ako drevo v táboráku.

Dejom defiluje partizánka, židovka, Češka, Poľka, Franúzska, Nemci, spieva sa nemecky, rusky, anglicky, francúzsky či hebrejsky…. Skladateľ Weinberg udeľuje slovo a satisfakciu hudbou. Raz stvárňuje vinu, inokedy všeličo krásne v živote. I to najkrajšie – lásku…  Pomyslene akoby takto nechal na chvíľu ožiť či pietne pripomenúť i vlastnú vyvraždenú rusko-poľskú židovskú rodinu, rodičov a sestru, ktorej sa nepodarilo v poslednom momente pred vykynožením, tak ako jemu, ujsť doslova pešo z Varšavy do Minska.

Tak ako bolo dielo inscenované v roku 2015 v opere vo Frankfurte nad Mohanom režisérom Anselmom Weberom, tak ho prebralo, prispôsobené domácim danostiam, drážďanské operné divadlo.

M. Weinberg: Pasažierka, Semperoper Dresden, 2017,
Markus Butter (Tadeusz), Barbara Dobrzanska (Marta),
foto: Jochen Quast

Zdalo by sa, že uvedenú tému nie je možné postaviť úspešne a vierohodne na operné javisko, že sa bude sama potkýnať o množstvo problematických miest – čo sa týka stvárnenia, výkladu deja, ale azda najmä hudobnej zložky (aj autorka recenzie bola toho názoru až do zhliadnutia recenzovanej inscenácie). Mieczysław Weinberg však prišiel s hudobno-javiskovým dielom o holokauste presvedčujúcim v každom parametri naozaj bezo zvyšku a poučil o opaku. Postavil sa s ním nad všetko zlé a barbarské. Jeho hudba je výsostná a nedotknuteľná, je rovnako silná ako operný sujet. Weinberg sa takmer vyhol vypätým či expresívnym hudobným plochám, aj zriedkavé násilné a brutálne scény mali v sebe určitú hudobnú poetiku, akúsi krehkosť a zraniteľnosť človečenstva víťaziacu nad neľudskosťou. Weinberg neprelieva kolektívne slzy nad zlom, ale kreslí individuálny bôľ trpiteľa, ba dokonca čiastočne i páchateľa. Negatívne dianie vyjadruje napríklad atonálne, kladným postavám a situáciám prepožičiava rôzne známe hudobné citáty, čím umocňuje ich citové záchvevy. V tábore Auschwitz nechal zaznieť kúsok z 2. časti Beethovenovej Osudovej symfónie, tiež krásnu starú ruskú ľudovú pieseň, ale aj Chaconnu internacionálneho humanistu Johanna Sebastiana Bacha. Tá zaznieva namiesto esesákmi si žiadaného valčíka. Chaconna neznie v origináli, nie tak, ako ju komponoval Bach, teda nie sólovo, ale vo všetkých husliach táborového orchestra. Tadekove husle nacisti pošliapali, huslistu odviedli na smrť… Aký je dopad takejto hudobnej (a divadelnej) voľby na publikum, prezrádza skutočnosť, že v okolí recenzentky padli dokonca i také slová, že „tá hudba je krásna“. Bola to naozaj krásna hudba uprostred toľkej beštiálnosti, potupnosti, smútku a beznádeje koncentráku. Ale bol to iba jeden z momentov hudobnej zložky, plnej originálnych motívov (aj leitmotívov), karikujúcich úsekov, zvukových mixov marimbafónu, vibrafónu, xylofónu, klavíra a harfy, teda hudobnej zložky, ktorá celý večer ležala v rukách dirigenta Christopha Gedscholda. S operou Pasažierka už zožal vavríny vo Frankfurte nad Mohanom, spolu s Operou Frankfurt potom na Wiener Festwochen 2016, víťazné ťaženie diela dotiahol teraz do Drážďan (recenzentka zhliadla druhé predstavenie po premiére, 7. júla). Hrdinami opery a jej inscenácie boli okrem jej autorov všetci zúčastnení – mnohonárodnostní sólisti, zbor, orchester, inscenátori, im všetkým patril obrovský potlesk. Ten nastal po tichu, po sľube Marty, ktorého podstatou nie je pomsta, ale zachovanie myšlienok na všetkých, na ktorých  sa nesmie nikdy zabudnúť…

M. Weinberg: Pasažierka, Semperoper Dresden, 2017,
Markus Butter (Tadeusz), Christina Bock (Lisa),
foto: Jochen Quast

My, mám na mysli celú hudobnú obec, sme s operou Pasažierka dostali do daru mimoriadne hodnotné hudobné divadlo, o ktorom sme ešte nedávno vôbec nepredpokladali, že existuje… Je to prínos do dejín hudby majúci hodnotu tých najvýznamnejších diel hudobnej histórie. A má podobný význam akými sú i prekvapivé objavy v iných oblastiach o skutočnostiach, ktoré boli neznáme… Myslím tu napríklad na vlaky Nicholasa Wintona, ale i na odhalenie činnosti Oskara Schindlera. Winton, Schindler i Weinberg nás prinavracajú do čias, o ktorých postihnutí dlho nemohli a páchatelia dlho nechceli hovoriť. Keď Weinberg predstavil svoje hotové dielo v klavírnej verzii Šostakovičovi, ten dielo označil „čo sa týka formy i štýlu za majstrovské“. Keď Weinberg Šostakovičovi predstavil operu na klavíri tretíkrát, Šostakovič sa vyslovil,  že jeho „úžas rastie ako crescendo!“

M. Weinberg: Pasažierka, Semperoper Dresden, 2017,
Christina Bock (Lisa), Jürgen Müller (Walter), zbor,
foto: Jochen Quast

Nie je vylúčené, že raz sa popularita Pasažierky vyrovná obľube takých opier, ako je La Bohéme alebo Tosca. V každej z nich ide o ľudskú drámu, v každej o jedinečné hudobné stvárnenie. Pasažierka Mieczysława Weinberga by mala patriť do stáleho repertoáru každého operného divadla – to by bol samozrejme stav ideálny…

Autor: Agata Schindler

písané z reprízy 7. júla 2017

Mieczysław Weinberg: Pasažierka
Opera v dvoch dejstvách, ôsmych obrazoch s epilógom
Semperoper Dresden, kooperácia s Oper Frankfurt
premiéra 24. júna 2017

Libreto Alexander Medvedev podľa rovnomennej novely Zofie Posmysz
Viacjazyčné dielo s nemeckými a anglickými titulkami

Hudobné naštudovanie: Christoph Gedschold
Réžia: Anselm Weber
Scénické naštudovanie: Corinna Tetzel
Scéna: Katja Haß
Kostýmy: Bettina Walter
Svetlo: Olaf Winter
Video: Bibi Abel
Zbormajster: Jörn Hinnerk Andresen
Dramaturgia: Norbert Abels

osoby a obsadenie reprízy 7. júla 2017

Lisa: Christina Bock
Walter: Jürgen Müller
Marta: Barbara Dobrzanska
Tadeusz: Markus Butter
Katja: Emily Dorn
Krystina: Ewa Zeuner
Vlasta: Lucie Ceralová
Hannah: Anna Borucka
Yvette: Larissa Wäspy
Bronka: Franziska Gottwald
Starena: Sabine Brohm
Prvý esesák: Matthias Henneberg
Druhý esesák: Michael Eder
Tretí esesák: Tom Martinsen
Starší pasažier: André Eckert
Vrchná dozorkyňa: Angela Liebold
Kapo: Hannelore Koch
Steward: Timothy Oliver

spoluúčinkovali: Sächsischer Staatsopernchor Dresden, Sächsische Staatskapelle Dresden

www.semperoper.de

video

email

About Author

Agata Schindler

Leave A Reply