Dnes je: streda, 20. 6. 2018, meniny má: Valéria, zajtra: Alojz

Mal by deväťdesiat

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 22. mája by sa dožil svojich deväťdesiatin veľký americký tenorista James King, od ktorého smrti uplynie koncom novembra desať rokov.

Kým slávu tenoristov Severnej Ameriky šírili v druhej polovici minulého storočia Jean Peerce a Richard Tucker a v posledných desaťročiach Neil Shicoff – všetci v taliansko-francúzskom repertoári, popri nich zažiaril ako wagnerovský a straussovský tenorista prvej kategórie (spolu s Jessom Thomasom) James King (spevák írsko-nemeckého pôvodu). Debutoval v opere San Francisca ako Don José a v roku 1961, následne spieval vo florentskom Teatro della pergola úlohu Cavaradossiho. Tieto úlety mimo nemecký repertoár boli však pomerne zriedkavé, veď jeho profesorom spevu, ktorý ho prerobil z barytonistu na dramatického tenoristu bol slávny wagnerovský spevák Max Lorenc. Už v roku 1962 spieval v Deutsche opere Berlín a v Salzburgu, o rok neskôr vo Viedenskej štátnej opere a v roku 1965 v Bayreuthe. V roku 1966 debutoval v MET ako Florestan a počas tridsiatich rokov odspieval v tomto prestížnom opernom dome 113 predstavení. Posledný raz sa objavil na javisku ako Siegfried vo Valkýre koncom minulého storočia. Jeho dramatický tenor sa okrem úloh v operách Wagnera (Erich, Lohengrin, Stolzing, Siegmund, Parsifal) a Richarda Straussa (Aegisthos v Elektre, Cisár v Žene bez tieňa a Bacchus v Ariadne na Naxe) výborne vynímal v úlohách, ako boli Kalaf v Turandot, Don José a Otello, ale aj v opere 20. storočia (Major vo Wozzekovi). Aj jeho diskografia je orientovaná predovšetkým na Wagnerove opery (jedinečný Parsifal v Pierom Boulezom z roku 1980) a ako istá rarita sa vyníma Maazelova nahrávka Tosky pre firmu Decca so spevákmi nešpecializujúcimi sa na taliansku operu (Silja, Dieskau a King). V roku jeho smrti vyšla kompilujúca nahrávka jeho speváckeho umenia s názvom Veľký spevák nášho storočia. King v rokoch 1984-2002 vyučoval spev na Univerzite Indiana v Bloomingtone a v roku 2000 mu v Berline vyšla autobiografická kniha spomienok.

Mal som možnosť zažiť tri veľké zážitky s Jamesom Kingom. Niekedy na rozhraní 70. a 80. rokov sa do programu BHS dostal aj jeho recitál, na ktorom v sieni SF spieval Wagnerove árie. Tam bol plne doma. Približne v rovnakom čase som prostredníctvom čsl. televízie sledoval prenos Bizetovej opery Carmen z pražského ND. Dramatické pasáže mal skvelé, no sem-tam sa mi jeho prednes pre túto protirečivú úlohu (obsahujúce tak vysoko expresívne ako vrúcne lyrické pasáže) zdal trocha pritvrdý. Napokon som prostredníctvom rakúskej televízie sledoval záznam Korngoldovej opery Mŕtve mesto, v ktorej vytváral úlohu Paula. V závere opery sa dokázal skvele prispôsobiť požiadavkách režisér Gotza Friedricha, ktorý odchod Paula z mesta smrti (Bruggy) interpretoval ako jeho samovraždu, takže potom čo odspieval slávnu Glück das mir verblieb pri záverečných taktoch si King s ľadovým pokojom dvíhal revolver ku sluchám.

James King bol možno posledným wagnerovským tenoristom „starého razenia“, čiže spevákom s obrovský dramatickým hlasom, ktorý nemal problém presadiť sa voči hutnému skladateľovmu orchestru.

Autor: Vladimír Blaho

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 12
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista

Zanechajte komentár