Dnes je: štvrtok, 19. 10. 2017, meniny má: Kristián , zajtra: Vendelín

Malý zázrak z Brna: Kaija Saariaho – Láska na diaľku

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Mnohé operné scény Českej republiky sa postupne vymaňujú z provinčnosti zaručených „kasaštykov“ a zaraďujú do svojich repertoárov aj náročnejšie diela mimo stredný prúd. V posledných rokoch je jedným z lídrov tohto potešujúceho trendu aj Opera Národného divadla v Brne, kde sa uskutočnila česká premiéra diela súčasnej fínskej skladateľky Kaiji Saariaho L´amour de loin (Láska na diaľku).

Kaija Saariaho (1952) patrí v súčasnosti k najrešpektovanejším skladateľským osobnostiam Fínska. Kompozíciu študovala na Sibeliovej akadémii v Helsinkách (Paavo Heinenen), v štúdiu ďalej pokračovala na kurzoch u Briana Ferneyhougha a Klausa Hubera a neskôr v Paríži na inštitúte IRCAM. Paríž sa od roku 1982 stal jej druhým domovom. Fínske zázemie je silno spojované s jej hudobným štýlom, ktorý často evokuje zvuky a náladu prírody a rešpektuje mnohé prírodné princípy. Na Slovensku boli jej diela viackrát uvedené, v rámci festivalu Melos-Étos 2014 zaznela komorná verzia jej vokálno-inštrumentálneho scénického diela La Passion de Simone, v podaní Quasars Ensemble niekoľko komorných prác, Slovenská filharmónia so sólistkou Camillou Hoitengou uviedla jej flautový koncert L´Aile du songe a návštevníci bratislavskej Reduty mali možnosť vidieť aj inštaláciu Nox borealis, vytvorenú so svojim manželom J. B. Barrièrom.

Kaija Saariaho

Jej prvá opera L´amour de loin (Láska na diaľku) vznikla na objednávku Salzburského festivalu, kde mala svetovú premiéru v roku 2000. Autorom francúzskeho libreta je francúzsko-libanonský spisovateľ Amin Maalouf, ktorý ako predlohu použil legendu z 12. storočia o trubadúrovi Jaufré Rudelovi. V Láske na diaľku účinkujú iba tri postavy: trubadúr Jaufré Rudel, unavený zo svojho doterajšieho poživačného života a snívajúci o ideálnej láske. Tou by mala byť Clémence, grófka z Tripolisu. Treťou postavou je Pútnik, sprostredkovateľ medzi Rudelom a Clémence, ktorých oddeľuje more. Spočiatku sa trubadúr a grófka vyrovnávajú s existenciou svojich ideálov prostredníctvom Pútnika, neskôr sa Rudel vydá na cestu za svojou láskou. Cestou však ochorie a keď k reálnemu stretnutiu konečne príde, umiera grófke v náručí. Tá sa rozhodne vstúpiť do kláštora. Tento prostý príbeh postráda akciu, je skôr kombináciou monológov a rozhovorov Jaufré – Pútnik – mužský zbor (v úlohe komentátora) a Clémence – Pútnik – ženský zbor (komentátor). Tento statický princíp priam vyžaduje výrazný režijný názor a v Brne sa mu ho dostalo.

K. Saariaho: Láska na diaľku, Národné divadlo Brno, 2017,
Pavol Kubáň (Jaufré Rudel), Veronika Hajnová Fialová (Pútnik),
foto: Marek Olbrzymek

K. Saariaho: Láska na diaľku, Národné divadlo Brno, 2017,
Pavla Vykopalová (Clémence),
foto: Marek Olbrzymek

Režisér Jiří Heřman postavil svoj koncept najmä na silnej scénografii, precíznej práci so svetlom a štylizovanom pohybe postáv. Jednoduchá abstraktná scéna (Tomáš Rusín), v efektnom úvode s vynárajúcim sa javiskovým stolom, odhalí po ľavej strane mužský svet Jaufrého, šikmú plošinu, krivú stoličku a vertikálne úzke okná. Ženský svet Clémence na opačnej strane je tiež na šikmej ploche, so štvorcovými oknami. Oba bočné panely sa vysúvajú k divákovi podľa aktuálneho miesta deja a striedajú sa s obrovskými závesmi, spúšťajúcim sa stropom s otvormi a ďalšou javiskovou plochou prichádzajúcou z horizontu. Režisér maximálne využil technické možnosti Janáčkovho divadla, scénografia novej inscenácie sa pohybuje na pomedzí súčasnej vizuálnej inštalácie. Výrazným javiskovým prvkom sú svietiace, aktívne používané tablety v rukách zboru, miestami i sólistov. Okrem (zrejme) čisto praktickej funkcie, fungujú aj ako znepokojujúci moment s odkazom do súčasnosti a aj ako príspevok k špičkovému svetelnému dizajnu (Daniel Tesař). Ďalším výrazným symbolom sú štylizované mníšske závoje na rampe. Zloží ich tam z hláv v úvode predstavenia ženský zbor a deklaruje tak javisko ako profánny priestor až do záveru, kým si ich znova nenasadí. Jeden osamotený tam ostane pre Clémence, ktorá si ho vezme pri vstupe do kláštora. Jednoduché bezčasové kostýmy Zuzany Štefunkovej Rusínovej sú integrálnou súčasťou celkového vizuálneho jazyka novej inscenácie. Ten nerozpráva ani tak jazykom drámy, ako skôr delikátnou atmosférou dávnych čias, meditácie, priestoru a farieb. A samozrejme maximálne otvorenou možnosťou vnímať svet úžasných hudobných plôch Kaiji Saariaho. V jej hudbe cítiť stopy impresionizmu, Wagnera, Messiaena, Stockhausena i stredovekej hudby. Napriek tomu je dokonale súčasná, seversky poetická, zvukovo opojná a komunikatívna.

K. Saariaho: Láska na diaľku, Národné divadlo Brno, 2017,
Markéta Cukrová (Poutník), Lucie Hájková (Clémence),
foto: Marek Olbrzymek

K. Saariaho: Láska na diaľku, Národné divadlo Brno, 2017,
Pavol Kubáň (Jaufré Rudel),
foto: Marek Olbrzymek

Skvele ju zhmotnil s Orchestrom Janáčkovej opery autor hudobného naštudovania a dirigent Marko Ivanović. Orchester hral sústredene, s nasadením a adekvátnym vystihnutím charakteru hudby fínskej skladateľky. Pavol Kubáň sa skvele zhostil postavy Jaufré Rudela. Zdatne sa vyrovnal so špecifikami hudobnej reči skladateľky, precízne artikuloval a vystihol správnu mieru štylizácie hereckej akcie. Spevácka koncepcia Lucie Hájkovej (Clémence) akoby vychádzala z mozartovskej interpretácie, no cítiť za ňou i primeraný romantický rozmer. Vhodne striedala štylizované herectvo s realistickými prvkami. Najvýraznejším porozumením pre partitúru sa prezentovala Veronika Hajnová-Fialová ako Pútnik. Skvele frázovala, pracovala s dynamikou a herecky uchopila svoju postavu vo výstižnej androgýnnosti. Ďalšou významnou postavou je Zbor Masarykovej univerzity (zbormajster Michal Vajda), ktorý bol vynikajúcim hudobným partnerom orchestra (podľa požiadaviek partitúry) a zároveň nositeľom dramatickej akcie na javisku.

K. Saariaho: Láska na diaľku, Národné divadlo Brno, 2017,
Veronika Hajnová Fialová (Pútnik), Pavla Vykopalová (Clémence), Pavol Kubáň (Jaufré Rudel),
foto: Marek Olbrzymek

V Janáčkovej opere uviedli inscenáciu, ktorá výberom nádherného introvertného diela, magickou a voči predlohe výrazne empatickou réžiou i vynikajúcim hudobným naštudovaním ašpiruje na titul: malý zázrak.

Autor: Jozef Červenka

písané z II. premiéry 26. marca 2017

Kaija Saariaho: Láska na diaľku (L’amour de loin)
opera v 5 dejstvách
Národné divadlo Brno
česká premiéra 24. marca 2017, II. premiéra 26. marca 2017

Hudobné naštudovanie: Marko Ivanović
Dirigenti: Marko Ivanović, Pavel Šnajdr
Réžia: Jiří Heřman
Scéna: Tomáš Rusín
Kostýmy: Zuzana Štefunková Rusínová
Zbormajster Speváckeho zboru Masarykovej univerzity: Michal Vajda
Dramaturgia: Patricie Částková
Svetelný design: Daniel Tesař

osoby a obsadenie

Clémence: Lucie Hájková / Pavla Vykopalová
Jaufré Rudel: Roman Hoza / Pavol Kubáň
Pútnik: Markéta Cukrová / Veronika Hajnová-Fialová
Žena z Tripolisu: Zuzana Mašková / Jana Staňková / Ivana Kozáková

www.ndbrno.cz

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

video

 
email

About Author

Jozef Červenka

Leave A Reply