Dnes je: štvrtok, 19. 10. 2017, meniny má: Kristián , zajtra: Vendelín

Manifestácia sily hudby – Symfónia tisícov Gustava Mahlera v Drážďanoch

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V auguste 1906 napísal Gustav Mahler priateľovi Willemovi Mengelbergovi: „Práve som dokončil svoju 8. – Je to to najväčšie, čo som doposiaľ urobil. A obsah a forma sú také zvláštne, že sa o tom ani nedá písať. – Predstavte si, že univerzum začína znieť a rezonovať… To už nie sú ľudské hlasy, ale planéty a slnká, ktoré krúžia. – Bližšie ústne.“ Gustav Mahler bol celý svoj život presvedčený, že jeho tvorba si nájde miesto v hudobnej histórii, i keď nikdy nehovoril príliš nahlas o jej význame.

Výnimkou bola len jeho 8. symfónia Es dur. Keď ju v roku 1909 prehral svojmu holandskému priateľovi, vyššie uvedenému dirigentovi Mengelbergovi, zveril sa manželke Alme: „Komické, že toto dielo zanecháva taký typický silný dojem. Bolo by zvláštne, keby práve moje najdôležitejšie dielo bolo najľahšie pochopiteľné.“ Ak znalci Mahlerovej hudby považujú za vrchol jeho tvorby Pieseň o zemi a jeho 9. symfóniu, teda diela, medzi ktorými 8. symfónia vznikla, Mahler videl veci inak. A jeho presvedčenie o mimoriadnom význame jeho 8. symfónie sa stupňovalo počas skúšok na jej premiéru v roku 1910. Napokon Mahler dosiahol počas svojho života najväčší úspech vôbec skutočne práve s touto symfóniou.

Gustav Mahler (1860 – 1911)

Dielo vzniklo počas niekoľkých týždňov v jeho letnom sídle v Maierniggu pri Wörthersee v roku 1906, definitívne bolo dokončené o rok neskôr. Mahler nikdy predtým nepracoval na vzniku nového diela tak horúčkovito a cieľavedome. „Bola to blesková vízia, všetko stálo okamžite pre mojimi očami a ja som to už iba zapisoval, ako keby mi to bol niekto diktoval“, vyjadril sa skladateľ. Premiéra sa uskutočnila v Mníchove, v novej Musik-Festhalle v dnešnom Deutsches Museum na Theresienhöhe. Mahler sám dirigoval vtedajší orchester Koncertného Mníchovského spolku, predchodcu dnešných Mníchovských filharmonikov. Na premiére účinkovali veľké zborové telesá ako bol Riedel-Verein a Wiener Singverein a ôsmi sólisti – na pódiu bolo spolu 858 spevákov a 171 inštrumentalistov. V prípravnej fáze stáli Mahlerovi po boku vtedy mladí dirigenti Otto Klemperer a Bruno Walter. Diela sa teda zmocnila interpretačná elita a 8. symfónia bola aj z toho dôvodu obrovským úspechom. Medzi vyše 3000 poslucháčmi sedeli také osobnosti z oblasti hudby ako Richard Strauss, Leopold Stokowski, Siegfried Wagner, Leopold Stokowski, Anton Webern, Julius Korngold, osemdesiatročný Camille Saint-Saëns ako i Schönberg, Berg a Webern. Ale aj Thomas Mann, Gerhard Hauptmann a Auguste Rodin sedeli v publiku. To závratné množstvo účinkujúcich a nevšedné dielo i čo sa týka formy viedlo k tomu, že obdržalo (nie od skladateľa) ešte v premiérový večer pomenovanie Symfónia tisícov, používané dodnes.

Otvárací koncert koncertnej sezóny 2017 2018 Drážďanskej filharmónie,
foto: Jörg Simanowski

Túto symfóniu zaradila Dresdner Philharmonie (Drážďanská filharmónia) na otvárací koncert novej sezóny (25. a 27. augusta 2017, recenzentka navštívila druhý koncert) v len pred pár mesiacmi skolaudovanej krásnej koncertnej sieni, o ktorej otvorení sme referovali TU…. A súčasťou koncertu bolo vlastne definitívne skompletizovanie tejto siene veľkolepým organom, ktorý vyrobila a konečne nainštalovala firma Eule. I keď v Mahlerovej 8. symfónii organ nehrá hlavnú úlohu, i keď sa v nej nepredstavilo všetkých 67 registrov, zaznenie organu bolo slávnostným momentom. Organ kraľuje v sieni vďaka iniciatíve spolku, ktorý sa postaral o potrebných 1,45 milióna eur. Pozoruhodným je, že sumu 500 000 eur poskytla veľkoryso bankárska rodina Arnhold, ktorú v tridsiatych rokoch 20. storočia nacisti vyhnali z mesta, ktorá vtedy prišla o všetok svoj majetok. Na slávnostný koncert – ako gesto vďaky – rezervovala filharmónia takmer 100 miest pre potomkov tejto rodiny, ktorá bola samozrejme mimoriadnou ozdobou udalosti.

Čím je vlastne Mahlerova 8. symfónia tak zaujímavá a tak zvláštna, prečo je tak zriedkavo na koncertných pódiách uvádzaná? Predovšetkým preto, že na jej interpretáciu je potrebný obrovský interpretačný aparát. Už obsadenie orchestra si vyžaduje napríklad z klávesových nástrojov organ, harmónium, čelestu a klavír, ďalej štyri flauty a dve piccolo flauty, štyri hobojky a jeden anglický roh, päť klarinetov a jeden basklarinet, štyri fagoty a jeden kontrafagot, celý rad fláut, hobojov, lesných rohov, trúbok, pozaún, basovú tubu a tiež mimoriadne bohatý arzenál bicích nástrojov, v ktorom nechýbajú ani zvony. Do izolovane umiestneného orchestra je potrebné navyše ďalšie trúbky a pozauny. Toto jediné Mahlerove dielo, ktoré je od začiatku do konca spievané, potrebuje ďalej osem sólistov – tri sopranistky, dve altistky, po jednom tenoristovi, barytonistovi a basistovi – okrem toho stoja na pódiu dva veľké miešané zbory a chlapčenský zbor. Dnes je možné takýto obrovský a k tomu vysokokvalitný aparát samozrejme bez problémov zabezpečiť – všetko je len otázkou logistiky a financovania. Manažmentom Drážďanskej filharmónie bolo všetko pripravené a do podrobnosti odskúšané, monumentálne obsadenie bolo rozložené pôsobivo v – na spôsob vinohradu vybudovanej – koncertnej sieni.

Otvárací koncert koncertnej sezóny 2017 2018 Drážďanskej filharmónie,
foto: Jörg Simanowski

Po prvom premožení publika tou obrovskou masou účinkujúcich pozostávajúcou zo spolu 390 umelcov, z toho 274 spevákov a 116 inštrumentalistov, nastala fáza plynúca v čase, čerpajúca z obdivuhodnej umeleckej investície šéfdirigenta filharmónie Michaela Sanderlinga. Pred zrakmi a sluchom publika narastala postupne 80 minútová dvojčasťová koncertantne stvárnená dráma, odvíjajúca sa v prvej, kratšej časti, v latinčine, v druhej, dlhšej časti, v nemčine. Dve rôzne textové zdanlivo nezlučiteľné predlohy – stredoveký, v podstate hranatý čí suchý katolícky Hymnus a svetoznáma „šťavnatá“ záverečná scéna z Goetheho Fausta – poskytli Mahlerovi látku na nekonečné subtílne a priam pavučinové hudobné splete, na rast na seba navrstvených hudobných plastík, na vytvorenie vášnivých speváckych sólových partií, na božské zborové scény – jemné v pianissimových nasadeniach, ale hlavne na monumenty vychádzajúce z Goetheho drámy. Konkrétnu motivickú príbuznosť oboch častí je sotva možné na prvé počutie postihnúť, ale je všadeprítomná. Napriek tomu, že vznik textov je od seba takmer 1000 rokov vzdialený, dielo je ucelené, a práve motívmi a témami – a prácou s nimi – stmelené. Interpretácia bola tak kompaktná a strhujúca, že človeka nechala zabudnúť na prítomnosť a reálny čas. O to ťažšie je vybrať to najzaujímavejšie a najlepšie z tohoto ohromujúceho kompozičného a interpretačného posolstva.

Otvárací koncert koncertnej sezóny 2017 2018 Drážďanskej filharmónie,
foto: Jörg Simanowski

V prvej časti bol takmer bez páuz aktívny zbor (pod naštudovanie a excelentnú kvalitu sa podpísali zbormajstri Jörn Hinnerk AndersenGunter Berger) i sólisti. Akési nekončiace sa moteto sa započalo slávnostne organom, organovým bodom, po ktorom nastúpil zbor s textom Veni creator spiritus, v ktorom Mahler predstavil hlavné hudobné témy a hlavné hudobné motívy. Klesajúca kvarta pod prvým slovom Veni bolo základnou a neustále sa opakujúcou hudobnou miniatúrou charakteristickou pre celú symfóniu. Potom nasledoval tok hudobných myšlienok ako nevysychajúci prameň, z ktorého vyvierali na povrch striedajúci sa sólisti, tiež raz naplno, raz iba akosi bez odvahy zasahujúci zbor. Stále prítomná bola subtílna a pavučinová spleť orchestra, potom nádherná dvojitá fúga a až po záver prvej časti (Gloria patri Domino) diela poslucháč žasol nad vzmáhajúcou sa a klesajúcou dynamikou celého aparátu, ale i nad pevnou kontrapunktickou architektúrou toho hudobného kolosu. V rámci triumfálneho záveru zúčastnených zborov prevzal zvláštnu úlohu – cantus firmus – excelentný chlapčenský filharmonický zbor ako i externý orchester. Po záverečnom, osem taktov dlhom kolektívnom hudobnom lesku, nastúpila druhá časť symfónie spracúvajúca Mahlerom záverečnú scénu Goetheho Fuasta. Krátenie a adaptácie Goetheho nie práve najjednoduchšieho textu nesú Mahlerove autorstvo. Na koncertnom pódiu zaznel tak mix Mahlera, Goetheho, hudobnej drámy, kantáty a oratória. Exkluzívni vokálni sólisti stvárňovali konkrétne (Mahlerom adaptované) postavy z Fausta, zborové scenérie – čiastočne interpretované zborom i v komornom obsadení – sa dotkli samozrejme celej faustovskej palety ľudskej drámy, Goetheho verše doslova ožívali. V tejto časti zazneli na úvod rozsiahle – na človeka blahodárne pôsobiace – čisto inštrumentálne pasáže. Hlavne Poco Adagio prehovorilo tak, akoby boli dirigent a filharmonici Mahlerovými dôverníkmi, akoby boli okrídlení jeho hudobnými myšlienkami. Ale to bola vlastne podmienka večera a podstata interpretácie, ktorú sme na koncerte zažili, ktorou dirigent Michael Sanderling prikoval publikum k sedadlám.

Otvárací koncert koncertnej sezóny 2017 2018 Drážďanskej filharmónie,
foto: Jörg Simanowski

Nie len odvážne mohutné prívaly zvuku, ale aj pianissimá zborov, rozsiahle sopránové vstupy, husľové sólo k zborovému spevu anjelov, ktorý prebral sólový alt (Gerhild Romberger), ďalej tenorová ária Höchste Herrscherin der Welt (Brandon Jovanovich), barytonová ária  Ewiger Wonnebrand  a k nej znejúca zvonkohra, nádherná pasáž hárf a huslí a množstvo ďalších detailov patrilo k tomu všetkému tak nepochopiteľnému ako i nedotknuteľnému a Mahlerom i dirigentom Sanderlingom neustále sa stupňujúcemu. Potom, tak ako na úvod symfónie, zaznel znova organový bod, a z toho jediného organového bodu narastal a stupňoval sa triumf sólistov, zborov a orchestra, aby vyvrcholil v apoteóze lásky, hudby a oslavy celého univerza. Bol to veľkolepý večer dirigenta Michaela Sanderlinga a okrem už spomenutých jedinečných sólistov tiež Christine Brewerovej, Ailish Tynanovej, Heather Engebretsonovej, Janiny Baechleovej,  Stephana GenzaAina Angera. Bola to ale i hviezdna hodina nasledovných zborov – Philharmonischer Chor Dresden  (Drážďanský filharmonický zbor), Philharmonischer Kinderchor Dresden (Drážďanský filharmonický detský zbor), MDR Rundfunkchor (Rozhlasový zbor MDR) a Sächsischer Staatsopernchor Dresden (Zbor štátnej opery Drážďany) – a napokon tiež Drážďanskej filharmónie hrajúcej vo vynikajúcej kondícii. Celý tento umelecký tím sa v závere diela, v Chorus mysticus, vyznal spolu s Mahlerom z obdivu k obrovskej sile hudby a súčasne i k znamenitým optickým i akustickým atribútom novej koncertnej siene.

Otvárací koncert koncertnej sezóny 2017/2018 Drážďanskej filharmónie,
foto: Joachim Schindler

Pri všetkej monumentálnosti a priam bezhraničných crescend, zanechal večer v recenzentke obdivuhodne kultivovaný zvukový obraz. A paradoxne, napriek tomu, že dielo je definované poväčšine dynamickou mohutnosťou, najhlbším zážitkom ostalo ničím iným nenahraditeľné Mahlerovské, sotva počuteľné, intímne tajomstvo.

Autor: Agata Schindler

písané z koncertu 27. augusta 2017

Otvárací koncert koncertnej sezóny 2017/2018 Drážďanskej filharmónie
25. a 27. august 2017

Gustav Mahler (1860 – 1911)
Symfónia č. 8 Es dur  „Symfónia tisícov“ (1906/1907)

Michael Sanderling | dirigent
Christine Brewer | soprán I (Magna Peccatrix)
Ailish Tynan | soprán II (Una poenitentium)
Heather Engebretson | soprán III (Mater gloriosa)
Janina Baechle | alt I (Mulier Samaritana)
Gerhild Romberger | alt II (Maria Aegyptiaca)
Brandon Jovanovich | tenor (Doctor Marianus)
Stephan Genz | barytón (Pater ecstaticus)
Ain Anger | bas (Pater profundus)

Sächsischer Staatsopernchor Dresden  a MDR Rundfunkchor
Naštudovanie | Jörn Hinnerk Andersen
Philharmonischer Chor Dresden
a Philharmonischer Kinderchor Dresden
Naštudovanie | Gunter Berger
Dresdner Philharmonie

www.dresdnerphilharmonie.de

email

About Author

Agata Schindler

Leave A Reply