Dnes je: nedeľa, 20. 5. 2018, meniny má: Bernard, zajtra: Zina

Marek Weiss: Každé rozhodnutie v divadle musí viesť k budovaniu predstavenia na javisku

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V rozhovore s poľským režisérom Marekom Weissom sme sa rozprávali nielen o jeho originálnom pohľade na Mozartovu operu Così fan tutte, ktorej premiéry sa uskutočnia 22. a 23. januára 2015 v Opere SND, ale aj o jeho názoroch na operných tvorcov Mozarta, Wagnera a Verdiho, na súčasnú opernú réžiu celkovo a o skúsenostiach so svojím vlastným divadlom – Baltickou operou v Gdańsku.

English version

Mozartova hudba znie na prvý pohľad veľmi jasne, jeho melódie sú príjemné a ľahko sa pamätajú. Niekto by mohol povedať, že z nej vychádza akási hravá ľahkosť…

Pre mňa je Mozart absolútnym vrcholom všetkých druhov hudby. Jeho génius bol plný rozličných ideí a psychologických zážitkov. O ľuďoch poznal všetko. Preto vedel, že každá osoba je veľmi dramatická a vážna, ale zároveň aj veľmi smiešna, slabá a nešťastná. V jednom okamihu dokázal porovnať všetko spojením mnohých rozličných afektov. Takže jeho hudba nie je ani ľahká, ale ani vážna ako napríklad Wagnerova. Bol vyššie, než Wagner, než mnohí iní.

Toto je dosť zaujímavý názor. Môžete ho trochu bližšie vysvetliť?

Hovoria to mnohí ľudia. Mozart je ako Shakespeare, ako Verdi, ktorí boli tiež géniami tohto typu. Ale Wagner bol človek príliš viazaný na svoj život a politiku. Samozrejme, bol hudobným géniom, ale pozrite sa na jeho libreto, snažte sa ho čítať slovo za slovom, čo postavy spievajú. Viete, je tam veľa hlúpych vecí. V jeho hudbe je aj príliš veľa emócií, nie je priehľadná – bol bombastický a patetický. v Mozartových operách toto nikde neuvidíte. Možno je to veľmi jednoduché – že ja proste nemám rád Wagnera, nemusíme mať radi každého. Každopádne však niekedy… Napríklad Tristan a Isolda je bezvýhradne majstrovský kus, ale na druhej strane celý Prsteň – ja mu nerozumiem.

foto zo skúšky opery Così fan tutte v Opere SND, 2016 foto: Alena Klenková

foto zo skúšky opery Così fan tutte v Opere SND, 2016
foto: Alena Klenková

Existuje názor, že Così fan tutte nie je práve najlepšia Mozartova opera a jej príbeh nedosahuje takú kvalitu ako napríklad v Donovi Giovannim alebo Idomeneovi…

Viete, ja sa príliš nestarám o to, čo ľudia povedia. To nie je pravda. Così fan tutte je jedným z Mozartových majstrovských diel, jedna z najťažších opier pre scénické stvárnenie, pretože je skutočne veľmi komplikovaná. Všetci režiséri a dirigenti, ktorí sa snažia urobiť len akúsi komédiu, nerozumejú, o čo v nej ide. Myslím, že táto opera ide veľmi hlboko a je dôležité robiť ju len jedným spôsobom.

Povedzme si teda, o čo v tejto opere ide.

Je to istý druh dišputy alebo, povedzme, debaty o našich pravidlách, našich morálnych prekážkach v jednej z najťažších vecí v našom živote, v manželstve. Otázka znie, čo to znamená byť s niekým po celý život, tráviť ho s ním – to je dlhý čas. Viete, že záujem o pohlavnú stránku vzťahu je krátky – po troch rokoch ju ľudia začnú pociťovať ako nudnú a treba urobiť čosi viac, čosi iné. Onen populárny spôsob zámeny partnerov na istý čas, len pre zábavu, je azda istým riešením, ale prináša ťažkosti, pretože ľudia majú veľmi zložitý vzťah k pravidlám morálky, najmä veriaci. Ale aj pre menej nábožných jestvujú veľmi prísne pravidlá. Bojíme sa bolesti a dôsledkov. Takže každý krok v žití s niekým je nebezpečný.

V tejto opere je debata o tom, čo znamená byť úprimný a čestný, žiť iba s jedným človekom do konca svojho života. Don Alfonso, typický filozof ako Voltaire alebo Marivaux, vraví, že nie je možné byť úprimný a zároveň žiť iba s jedným človekom. A navrhuje akúsi hru, vskutku experiment. Diabolskou ideou tohto experimentu je, že milovaní chlapci Ferrando a Guglielmo nielenže predstierajú kohosi iného – preoblečú sa za Albáncov – ale, samozrejme, toto preoblečenie je iba hrou, pretože nikto neverí, že dievčatá Fiordiligi a Dorabella ich nespoznajú. No a keďže sa navzájom rozpoznali, táto hra by bola veľmi naivná, ale Mozart partnerov vymenil. V tejto opere je to čosi neuveriteľné. Predstierajú, že sú kýmsi iným, odlišným, ale vymenili si partnerov, pričom všetci o tom veľmi dobre vedia vrátane dôsledkov. Vedia, že začínajú byť s iným partnerom práve tak, ako ich vlastní partneri sú zasa s niekým iným. Toto všetko sa stane odrazu v jednom okamihu.

Bola to skutočne Mozartova myšlienka vymeniť partnerov?

Áno. A zaujímalo ho, čo sa stane, keď sa bude vedieť o všetkom. Verím a cítim, že táto dramatická otázka sa dá vycítiť z jeho hudby. Na konci opery, keď sa všetko vyjasní, keď sa všetci vrátia k svojím vlastným partnerom, hudba znie veľmi smutno a dramaticky, pretože Mozart vedel, že po tomto experimente sa už nedá žiť tak, ako predtým. Všetko sa zmenilo, urobili čosi, čo zlomilo ich legálny život. Už nikdy nebudú šťastní.

W. A. Mozart: Così fan tutte, Opera SND, 2016, M. Fabianová (Dorabella), P. Mikuláš (Don Alfonso), J. Šrejma Kačírková (Fiordiligi), foto: Pavol Breiner

W. A. Mozart: Così fan tutte, Opera SND, 2016,
M. Fabianová (Dorabella), P. Mikuláš (Don Alfonso), J. Šrejma Kačírková (Fiordiligi),
foto: Pavol Breiner

Takže si myslíte, že v tejto opere je naozaj hlboká idea…

Áno, veľmi hlboká. Avšak treba pozorne sledovať každý okamih, každý krok jednotlivých postáv, ako menia svoje vzťahy vo svojej mysli a emóciách.

Môžete nám povedať niečo o vašich podnetoch, ako vyjadriť túto ideu na javisku?

To je ťažké, pretože postavy stále musia hrať dvojité emócie a dvojitú situáciu. Tvária sa, že ich zábava zaujíma a predstierajú, že je to v poriadku, ale na ďalšej, hlbšej úrovni, musia vyjadriť, že vedia, o čo ide a aké je to nebezpečné. Medzi Dorabellou a Fiordiligi je rozdiel, pretože Dorabella je ľahkovážnejšia. Súhlasí, nie je až tak morálnou osobou, ale Fiordiligi je v tejto opere akousi hrdinkou. Nikdy sa nemení, vždy je úprimná a čestná, no zrazu cíti, že jej srdce je bližšie k novému partnerovi, než k pôvodnému, takže chce v tomto novom položení zotrvať. Chce, aby sa hra stala skutočným životom. Ale Don Alfonso zrazu vraví: „Nie, nie, musíme sa vrátiť nazad“. A toto rozruší jej city.

Chlapci sú tiež trochu odlišní…

Áno… Ale chlapci sú ako chlapci – neberú tieto ťažkosti príliš dramaticky. Kvôli tomu sme začali prvú scénu v akejsi reštaurácii, kde majú dievčatá, jedlo a pitie… Viete, pohlavný život mužov je jednoduchší bez spomínaných dramatických otázok a moja interpretácia opery je úplne proti mužskému svetu. Verím, že toto, čo hovoria – „Così fan tutte“ – „Všetky ženy sú rovnaké“ alebo „Takto to robia všetky“, v skutočnosti znamená, že sú ako – no nie prostitútky, ale čosi také – alebo, že na Svete nejestvuje verná žena. Toto je ideológia Dona Alfonsa. Ale ukážeme, že práve Don Alfonso a Despina práve tak, ako všetci ostatní stvorili túto situáciu. A kto hovorí „Così fan tutte“? Najnemorálnejší zhýralec Don Alfonso hovorí tento názor na ženy ako názor nemorálnych mužov.

A čo si myslíte o Despine?

Ako to nazvať… toto dievča je slúžkou moci mužov. Je celkom demoralizovaná – takých žien je veľa.

Scéna je umiestnená do prvej polovice 20. storočia…

Viete, máme na výber, kedy sa to stalo. Zvolili sme obdobie Art deco v časoch Coco Chanel, možno neskôr, pretože je nám bližšie a kvôli tomu je jednoduchšie pripojiť sa k emóciám postáv. Všetky barokové opery s príliš staromódnymi kostýmami sú nedostatočne presvedčivé a toto je dôvod, prečo tak často meníme čas deja. Ak chcete niečo povedať súčasnému obecenstvu, musíte urobiť niečo s ľuďmi na scéne, aby sa nám viac podobali, pretože v opačnom prípade sú príliš hlboko v histórii – ich charaktery sú nedostatočne presvedčivé.

Diskutovali ste s maestrom Haiderom o interpretácii tejto opery?

Robili sme ju v Gdańsku, takže moju ideu pozná. Diskutovali sme spolu, pretože, ako špecialistu na Mozarta ho šokovalo, že v javiskovej interpretácii diela dokážeme zájsť až tak ďaleko. Myslím, že bolo preňho náročné prijať, že už od začiatku všetci vedia všetko, pretože verí, že v Mozartových ideách to až také jasné nebolo. Podľa mňa je to jasné. Podľa mňa Mozart vedel o ľuďoch všetko práve tak, ako to my vieme teraz.

W. A. Mozart: Così fan tutte, Opera SND, 2016, foto: Pavol Breiner

W. A. Mozart: Così fan tutte, Opera SND, 2016,
foto: Pavol Breiner

Povedzte nám niečo o Vašom živote operného režiséra.

Vyše tridsať rokov som pracoval po celom svete. Dlho som bol umeleckým riaditeľom vo Varšave, v Poznani a v niekoľkých ďalších mestách Poľska. Pracoval som v rozličných divadlách od USA až po Južnú Kóreu a Japonsko, ale teraz už osem rokov pracujem iba v Gdańsku, v mojej Baltickej opere. Je to malý súbor, ale vybudoval som si tam veľmi osobité divadlo, kde sú hudba a javisková práca veľmi hlboko prepojené – každý okamih, každý zvuk, každá interpretácia. Na to si potrebujem vyberať vhodných ľudí a musím byť veľmi pozorný, pretože nemôžeme hrať len tak pre potešenie. Každá premiéra sa pripravuje veľmi seriózne a hráme v blokoch ako sezónne divadlo. Som veľmi rád, že môžem robiť divadlo na jednom mieste s jednou skupinou ľudí a vidím, že sme vytvorili akési veľmi osobitné divadlo v opernom svete. A som na to veľmi hrdý.

Viete, práca v Baltickej opere bola skutočným prelomom v mojej kariére operného režiséra. Tu som si uvedomil, že všetky réžie, ktoré som urobil predtým, boli pomerne povrchné. Keď mám teraz svoje divadlo, môžem rozhodovať o všetkom. Nie tak, ako tu alebo vo Varšave či v akomkoľvek divadle v inom meste, kde nikto nemôže rozhodovať o všetkom, ale jestvuje niekoľko divadiel, možno zopár na svete, kde jeden umelec toto robiť môže. Tak, že všetko prispieva k budovaniu predstavenia na javisku. Všetky rozhodnutia musia presne sledovať jeden smer. Viete, toto je úplný protiklad demokracie.

Baltická opera v Gdańsku

Baltická opera v Gdańsku

Môžem sa spýtať, ako to ľudia znášajú?

Ľudia musia veriť, že to má zmysel. Viete, dnes je opera azda aj akýsi druh novej viery a ľudia musia veriť, že sú v nej hlboké a dobré emócie pre obecenstvo. Ľudia kričia, milujú predstavenia, milujú túto hudbu, takže im ju treba priniesť, dať im výtvor po všetkých stránkach na veľmi vysokej úrovni – v scénografii, kostýmoch, herectve, zvuku, svetlách – to všetko musí spolu ladiť. Ak nie je jedna ruka riadiaca všetko, je to veľmi ťažké.

Čo si myslíte o opernom herectve? Aké bolo za Mozartových čias a aké je dnes?

Je to veľmi zložité a mení sa to. Myslím, že opera je najnáročnejším druhom umenia. Robiť niečo na javisku priamo na hudbu je veľmi ťažké. Napríklad zahrať niečo z Verdiho vyzerá veľmi jednoducho. Hrať Verdiho je dnes už akýmsi automatickým umením, ale v skutočnosti to tak nie je. Hrať Otella, La traviatu, Rigoletta alebo Falstaffa je skutočne náročné, ak cítime všetko, čo Verdi chcel vidieť na javisku pretože, ako iste viete, kontroloval skúšky a vo svojej práci bol veľmi presný. Verdi bol veľmi dobrý divadelný režisér. Takto pracovať je veľmi náročné – spievať a robiť všetko, čo sa píše v partitúre – každú notu, každý okamih a každý interpretačný pokyn – a v tom istom čase hrať a konať na javisku všetky emócie, aby každý mohol vidieť, že sú pravdivé. Takže si myslím, že sa stáva, že jedno predstavenie z tisíca je skutočnou operou. Ostatných 999 je nanič – je to len ľudová zábava.

Čo pripravujete v blízkej budúcnosti?

Začínam pripravovať veľmi náročnú poľskú operu Čierna maska od Krzysztofa Pendereckého. Premiéru budeme mať koncom marca a potom neviem, čo budeme robiť, pretože mnohé veci sa v Poľsku zmenili, takže uvidím, čo sa tam deje, keď sa vrátim.

Čo by ste nám chceli povedať na záver?

Pracovať tu bol pôžitok. Teraz už nikam nechodím. Dlhé roky zotrvávam v Gdańsku a rozhodol som sa nerežírovať mimo svojho divadla. Toto je výnimka. S radosťou som ju urobil iba pre maestra Haidera, s ktorým som pracoval v Gdańsku. Jeho pozvanie bolo pre mňa zaujímavým návrhom. Ale po tejto práci som sa na sto percent rozhodol, že už nikdy viac nepôjdem mimo svojho divadla.

Ďakujem Vám veľmi pekne za rozhovor.

Baltická opera v Gdańsku www.operabaltycka.pl

O premiére opery Così fan tutte v Opere SND sme informovali TU…

Marek Weiss, foto: www.marekweiss.pl

Marek Weiss,
foto: www.marekweiss.pl

Marek Weiss

Patrí medzi významných poľských divadelných a operných režisérov. Na Varšavskej univerzite študoval polonistiku a na Štátnej divadelnej vysokej škole v Krakove divadelnú réžiu. Absolvoval študijný pobyt vo Veľkej Británii, kde sa venoval predovšetkým skúmaniu diel W. Shakespearea. Debutoval v Národnom divadle vo Varšave so Shakespeareovou tragédiou Troilus a Cressida. V rokoch 1982 – 88 a v 1992 – 95 bol riaditeľom Veľkého divadla vo Varšave, kde zrealizoval veľké množstvo operných inscenácií od klasických repertoárových titulov ako Verdiho Aida, Macbeth, La traviata, Čajkovského Piková dáma, ale i Salome (R. Strauss), Fidelio (L. van Beethoven), Boris Godunov (M. Musorgskij) až po súčasníkov ako Diabli z Loudonu (K. Penderecki). Jeho inscenácie mali diváci možnosť vidieť v Paríži, Londýne, Berlíne, Bruseli, Aténach, Pekingu a inde. V zahraničí inscenoval Trubadúra (Sofii), Nabucca (Istanbule), Eugena Onegina vo Fínsku, Aidu v Belgicku ale aj inscenácie na festivaloch vo Vichy, Pafose, Carcassone a inde. V rokoch 1995 – 2001 bol riaditeľom Veľkého divadla v Poznani, kde pokračoval vo svojej plodnej inscenačnej práci. Tu treba spomenúť pozoruhodné inscenácie Toscy, Madama Butterfly (G. Puccini), Čarovnej flauty, Figarovej svadby (W. a. Mozart), Carmen (G. Bizet)a iné. V roku 2001 jeho inscenáciou Čarostrelca (C. M. Weber) sa po rekonštrukcii slávnostne otvárala budovu Novej opery vo Vroclave. V rokoch 2006 – 2014 zastával post riaditeľ Komornej opery vo Varšave. Od roku 2008 je riaditelom Baltyckej opery v Gdaňsku. Pod jeho vedením sa divadlo vypracovalo na popredné operné divadlo, ktorého význam presiahol hranice Polska. Významným inscenačným počinom Mareka Weissa v Baltyckej opere bola, okrem iných počinov, inscenácia Mozartovej opery Cosi fan tutte v roku 2013 v spolupráci s hudobným riaditeľom Opery SND Friedrichom Haiderom. Marek Weiss je aj autorom knihy povestí Božský život, ktorý bol kritikou hodnotený ako jeden z najpozoruhodnejších literárnych debutov.

www.marekweiss.pl

Pripravil: Ján Marták

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

zástupca šéfredaktora Opera Slovakia, podpredseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista a odborný korektor, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár