Dnes je: pondelok, 11. 12. 2017, meniny má: Hilda , zajtra: Otília

Maroš Potokár: Pucciniho Bohéma je klenot medzi operami

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Prvou premiérou opery Štátneho divadla Košice v novej sezóne bude koncom septembra (30. 9.) nové naštudovanie Pucciniho Bohémy. Táto divácky obľúbená opera sa na košické javisko vracia po ôsmych rokoch. Tentoraz v réžii Michaela Taranta a pod taktovkou dirigenta Maroša Potokára, pre ktorého ide vôbec o prvú príležitosť podpísať sa pod hudobné naštudovanie diela v divadle, hoci má bohaté skúsenosti ako koncertný majster košickej filharmónie a dirigent.

Bohéma je vaša prvá príležitosť mať na starosti hudobné naštudovanie opery v divadle. Bola to vaša iniciatíva, skúsiť to, alebo ste boli oslovení zo strany divadla?

K spolupráci s košickým divadlom som bol oslovený riaditeľom opery pánom Kevickým už v roku 2012, kedy som prijal ponuku byť druhým dirigentom v premiérových tituloch sezóny Verdiho Rigoletto a Poulencove Dialógy Karmelitánok, na ktorých spolupracujem dodnes. Proces naštudovania novej opery som už teda mal možnosť zažiť zblízka, ale samozrejme Bohéma je mojim prvým operným titulom, kde môžem hudobnú tvár inscenácie uchopiť a tvarovať samostatne.

G. Puccini: Bohéma, Opera ŠD Košice, 2016, Jaroslav Dvorský, Maroš Potokár, skúška opery, foto: Dáša Juhanová

G. Puccini: Bohéma, Opera ŠD Košice, 2016,
Jaroslav Dvorský, Maroš Potokár,
skúška opery,
foto: Dáša Juhanová

Vnímate to tak, že komplexný dirigent jednoducho musí mať skúsenosť aj s naštudovaním opery v divadle? Že práca so symfonickým orchestrom nestačí?

Poznám dirigentov, ktorí nemajú skúsenosť s operou a napriek tomu sú ich kvality nespochybniteľné. Myslím si však, že skúsenosť s operou ako kolosom mnohých zložiek umenia, ktoré potrebujú čo najlepšie ,,súznieť”, je veľkým prínosom pre každého dirigenta.

Ak porovnáte prácu v divadle a prácu s orchestrom vo filharmónii, v čom je pre Vás zásadný rozdiel?

Rozdiel je najmä v tom, že ako hovorí pán režisér Michael Tarant  ,,hrajeme divadlo”. Teda obsah hudobnej partitúry je okrem samotnej hudby stvárnený aj herecky a výtvarne, čo samozrejme umocňuje jej divácky účinok, ale zároveň komplikuje hudobnú zložku predstavenia.

Vo filharmónii na koncertnom pódiu nás nelimituje herecká akcia, a teda môžeme sa plne sústrediť na hudobný výkon.

V čom vidíte najviac výhod z toho, že máte bohaté skúsenosti ako dirigent a koncertný majster v symfonickom orchestri?

Čo sa týka mojej praxe koncertného majstra či dirigenta v symfonických orchestroch, je to určite výhoda. Myslím, že vďaka týmto skúsenostiam dokážem s orchestrom pracovať relatívne rýchlo a funkčne so zmyslom pre detaily a nuansy interpretácie, ktoré vyplývajú z mojej už dá sa povedať dlhoročnej praxe zrelého interpreta.

G. Puccini: Bohéma, Opera ŠD Košice, 2016, Jiří Přibyl, Maroš Potokár, Michal Tarant, skúška opery, foto: Dáša Juhanová

G. Puccini: Bohéma, Opera ŠD Košice, 2016,
Jiří Přibyl, Maroš Potokár, Michal Tarant,
skúška opery,
foto: Dáša Juhanová

Trúfate si už teraz definovať, čo vám táto skúsenosť priniesla?

Ťažko to presne definovať, pretože je to určite široká škála nových poznatkov, ktoré ma obohatili. Spomeňme azda dirigentskú zručnosť  operný repertoár dirigenta postaví pred všetky možné aj nemožné situácie, kedy sa od dirigenta vyžaduje obrovská pohotovosť a pružnosť, kedy gesto, ak nie je dostatočne jasné a isté, môže ľahko hráčov či spevákov pomýliť. Je teda určite pre mňa prínosom v dirigentskej zručnosti, ale aj v celkovej pohotovosti pri práci so sólistami, zborom a orchestrom.

Bohéma je notoricky známa opera, ktorú dobre poznajú diváci, orchester, zbor i sólisti. Je to výhoda, alebo sa nájdu aj úskalia, aby napríklad nenastúpila rutina?

Je to výhoda a nevýhoda zároveň. Mnohí Bohému dobre poznajú, čo je dobré, pretože sa vo svojich partoch dobre orientujú a nepotrebujú vstrebať naraz tak veľké kvantum hudobného materiálu. Vyskytnú sa samozrejme aj zlozvyky a nepresnosti, s ktorými sa snažíme vysporiadať, ale v princípe to, že ide o notoricky známu operu, vnímam ako pozitívny fakt. Pucciniho hudba je tak silná a intuitívna, že sa každému rýchlo dostane pod kožu.

Bohéma je plná protikladov v náladách, emóciách… Ako sa vám darí prenášať túto výrazovú pestrosť cez orchester, zbor a sólistov do hudby?

Ja to vnímam presne naopak. Tie nálady, city a silné emócie prináša v prvom rade Pucciniho hudba samotná, teda je to ona, kto prenáša výrazovú pestrosť cez nás umelcov až k divákovi.

Maroš Potokár

Maroš Potokár

Čím si vás osobne Bohéma najviac získala?

Pucciniho hudba je natoľko sugestívna, priama a emočná, že osloví každého bez ohľadu na vek vzdelanie alebo akékoľvek iné atribúty. Jeho opery skutočne pôsobia pravdivo, bez prikrášlenia  tak ako to život prináša ľuďom vtedajška aj dneška. Lásku, túžbu, priateľstvo, radosť zo života, ale rovnako aj biedu, žiarlivosť, krutú chorobu, beznádej, strach, smrť. Jednoducho všetko, čo nás všetkých stretáva, emócie, ktoré sami v živote prežívame. Preto je nám tak blízka, preto dokážeme byť empatickí a prežívať jej príbeh, akoby bol náš vlastný.

Ako veľmi sa vám podarilo zahĺbiť sa do Pucciniho, do jeho muziky? Snažili ste sa napríklad napočúvať si nahrávky z iných Bohém, alebo ste skôr mali pocit, že treba ísť do naštudovania bez toho, aby ste mali v sebe nános práce iných dirigentov?

Samozrejme Pucciniho Bohému poznám už roky a okrem predstavení na ktorých som sám bol, som počul aj niekoľko nahrávok. Myslím, že pri takomto titule je zbytočné snažiť sa vyhnúť poznaniu akýchkoľvek iných koncepcií, pretože človek to už má  ako sa hovorí  v uchu, podľa ,,cudzej” koncepcie. Skôr som skúmal zopár nahrávok z hľadiska riešenia jednotlivých problematických miest partitúry a hľadal som čo najprirodzenejšie riešenia v snahe čo najviac sa držať autorových pokynov.

Je práca so sólistami pre vás tá najmarkantnejšia zmena oproti práci so symfonickým orchestrom?

Spolupráca so sólistickým ansámblom košického divadla je príjemná. Myslím, že sme sa do toho pustili spoločne s chuťou a tešíme sa na výsledok. Samozrejme nie som operný spevák, takže moje požiadavky vychádzajú podobne ako pri práci s orchestrom najmä z hudobnej logiky a mojej predstavy o vyznení jednotlivých fráz či celkov. Puccini však v partitúre píše veľmi detailne svoje požiadavky, a teda veľký kus práce je hotový, ak sa podarí dodržať všetko, čo je písané Puccinim. Pre mňa osobne je azda najnáročnejšie dôsledne sa oboznámiť s talianskym libretom, správnou výslovnosťou, či prirodzeným spádom talianskeho jazyka.

G. Puccini: Bohéma, Opera ŠD Košice, 2016, Janette Zsigová, Maroš Potokár, Júlia Grejtáková skúška opery, foto: Dáša Juhanová

G. Puccini: Bohéma, Opera ŠD Košice, 2016,
Janette Zsigová, Maroš Potokár, Júlia Grejtáková
skúška opery,
foto: Dáša Juhanová

Aká chcete, aby košická Bohéma vo vašom naštudovaní bola? Čo všetko sa do nej snažíte preniesť, čo ňou „povedať“?

Vážim si, že pán režisér Tarant sa vo svojej réžii nepokúša o moderné experimenty, alebo násilnú aktualizáciu do dnešnej doby, ako to je dnes u režisérov populárne. Naopak snaží sa ísť do hĺbky jednotlivých charakterov, vzťahov a ich vývoja v rámci opery. Snaží sa zvýrazniť ľudské dobro, lásku, priateľstvo, súcit… Myslím, že v tomto smere si spolu dobre rozumieme a snažím sa jeho snahy zvýrazniť aj hudobne. Bohéma je nadčasová práve preto, že prináša skutočné vzťahy, situácie, ľudské charaktery a emócie aktuálne v každej dobe. Preto podľa mňa nie je treba snažiť sa týmto posolstvom povedať niečo nové, snažíme sa možno povedať to isté, pretože je dôležité a potrebné to hovoriť znova a znova, možno vždy trochu v novom šate a s novým entuziazmom, ale posolstvo a hodnoty sa nemenia.

Pristúpili ste k škrtom či zmenám?

Nie, nemám rád zásahy do partitúr a u Pucciniho si to už vôbec neviem predstaviť.

Prečo by si podľa vás diváci nemali nechať ujsť túto inscenáciu?

Bohéma je klenot medzi operami po každej stránke a som presvedčený, že práve Bohéma je operou, ktorá aj dnes dokáže osloviť každého diváka.

Maroš Potokár

Maroš Potokár

Maroš Potokár  patrí medzi výrazné osobnosti najmladšej generácie slovenských dirigentov. Na košickom konzervatóriu vyštudoval hru na husliach (Š. Demeter, K. Petróczi) a dirigovanie (J. Drietomský). V štúdiách pokračoval na VŠMU v Bratislave, kde študoval hru na husliach v triede J. Kopelmana a A. Jablokova a na JAMU v Brne, kde vyštudoval dirigovanie v triede R. Hališku a R. Štúra. Už počas štúdia sa stal v roku 2007 koncertným majstrom Štátnej filharmónie Košice, s ktorou dodnes pravidelne vystupuje aj ako sólista. Bohaté skúsenosti získal aj vo viacerých komorných súboroch. Najvýraznejšie bolo jeho pôsobenie v Quasars Ensemble a Albrechtovom kvartete. Absolvoval majstrovské kurzy u renomovaného dirigenta Z. Nagya. Ako dirigent vystúpil s Filharmóniou Brno, Filharmóniou Bohuslava Martinů Zlín, Moravskou filharmóniou Olomouc, Symfonickým orchestrom AKS Pražskej AMU, Štátnou filharmóniou Košice, Štátnym komorným orchestrom Žilina, Národnou filharmóniou S. Lunchevici Kišiňov a ďalšími. Od roku 2007 pôsobí tiež ako zbormajster Košického speváckeho zboru učiteľov. Od roku 2014 je tiež umeleckým vedúcim komorného orchestra Musica Cassovia. Od roku 2013 je hosťujúcim dirigentom Štátneho divadla Košice v tituloch Dialógy Karmelitánok F. Poulenca a Rigoletto G. Verdiho a od nastávajúcej sezóny 2016/2017 sa stáva členom umeleckého súboru Štátneho divadla Košice.

Pripravila: Dáša Juhanová

Premiéra novej inscenácie Pucciniho Bohémy sa uskutoční v piatok 30. septembra o 19:00 v Historickej budove ŠD Košice.

www.sdke.sk

email

About Author

Leave A Reply