Dnes je: pondelok, 18. 12. 2017, meniny má: Sláva , zajtra: Judita

Megakoncert s Gergievom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
K vrcholným zážitkom Bratislavských hudobných slávností 2017 patril koncert Orchestra Mariinského divadla z Petrohradu na čele s dirigentom Valery Gergievom (14. 10. 2017) v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie. Svetoznáma dirigentská osobnosť patrí k najžiadanejším dirigentom súčasnosti na koncertoch i v operných domoch. Zvlášť horúci vzťah si zachováva k ruskej kultúre, ktorú dáva do popredia jednak v dielach, ale aj v propagácii domácich umelcov.

Jeho zásluhou sa dostali do veľkých operných domov napríklad mnohí ruskí speváci. V newyorskej Metropolitnej opere bol hlavným hosťujúcim dirigentom v r. 1997 – 2008, súčasne (1995 – 2007) viedol Rotterdamskú filharmóniu, v r. 2007 – 2015 bol riaditeľom Londýnskeho symfonického orchestra a na jeseň 2015 nadviazal spoluprácu so slávnou Mníchovskou filharmóniou. Srdcovkou mu však zostáva Mariinské divadlo v Petrohrade so svojím dvestoročným (kedysi Imperiálnym operným) orchestrom. V Mariinskom divadle je hudobným riaditeľom od r. 1988 a generálnym riaditeľom od r. 1996. Pre toto, kedysi cárske divadlo spravil nesmierne veľa už tým, že  ho zaštítil svojou osobnosťou.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Valery Gergiev, Orchester Mariinského divadla,
foto: Ján Lukáš

So Symfonickým orchestrom Mariinského divadla, ako znie oficiálny titul orchestra, hosťoval Japonsku, Číne, Izraeli, USA. R. 2006 inauguroval novú koncertnú sálu Mariinského orchestra, r. 2013 bol otvorený druhý operný dom Mariinsky II – vybavený najmodernejšími technológiami. O úspechoch Valery Gergieva doma a pred zahraničnými orchestrami v Bostone, Chicagu, New Yorku, Berlíne, Viedni, Amsterdame a i. azda netreba ani diskutovať. Je zaangažovaný v humanitných projektoch  hudobného a spoločenského sveta, v Rusku je predsedom slávnej Medzinárodnej interpretačnej súťaže P. I. Čajkovského v Moskve.

Sláva dirigentov sa buduje na rôznych vlastnostiach. U Gergieva to určite nie je vec ohnivých „tančekov“ tela pred orchestrom. Jeho typickou výnimočnosťou je záhadný trasľavý pohyb ľavou rukou, ktorou usmerňuje dynamiku orchestra. Záujem vzbudzuje i jeho minitaktovka, ktorú recenzenti prirovnávajú k špáradlu. Ale – načo by mu bola iná, keď úspornými, nanajvýš precíznymi gestami dáva nástupy pravou rukou a svojím orlím zrakom sleduje v súlade s partitúrou celý ensemble 80 – 90 výnimočných hráčov. Gergiev je často tak strhnutý hudbou, že ponad ňu občas počuť jeho „brumendo“, znak „spievajúceho“ dirigenta. Poslucháčov to neruší – iba dokazuje, že hudba je v prvom rade spevom duše.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Valery Gergiev, Orchester Mariinského divadla,
foto: Ján Lukáš

Gergievova dirigentská výnimočnosť – okrem vyššie spomenutého – spočíva v štýlovej výstižnosti interpretácie. Na festivalový koncert BHS pritom zaradil neobyčajne kontrastný program z francúzskej a ruskej hudby. A aby toho nebolo ešte málo, po frenetickom potlesku publika, ako prídavok vybral predohru k Verdiho opere Sila osudu. Niektorí poslucháči potmehúdsky poznamenali, že to bolo „odškodnenie“ za predchádzajúcu hudbu 20. storočia, ktorá znela na koncerte, poučenejší vedeli, že Gergiev prídavkom naznačil veľkú opernú minulosť kedysi cárskeho Mariinského teatra. Tu sa v 17. – 19. stor. uvádzali diela mnohých talianskych (ale aj ďalších európskych) majstrov opery a koncertného umenia za účasti opernej alebo symfonickej zložky orchestra Mariinského divadla. Na základe objednávky cárskych divadiel napokon mala práve v Petrohrade 10. novembra 1862 úspešnú premiéru Verdiho Sila osudu za účasti autora a už aj jeho manželky Giuseppiny. Za dielo dostal Verdi od cára vysoké vyznamenanie. Až o rok neskôr Silu osudu uviedlo v Madride – až kým túto operu časom autor ešte neprepracoval. Nuž, Verdiho rozsiahlu, niekedy až symfonicky znejúcu predohru k Sile osudu sme si vypočuli ako taliansku „korunku“ po náročnom programe Petrohradčanov z diel francúzskych a ruských skladateľov.

Na úvod programu zahral  Symfonický orchester Mariinského divadla skladbu totiž skladbu francúzskeho impresionistu Claudea Debussyho (1862 – 1918) – Faunovo neskoré popoludnie L. 86 (Aprés midi d´un Faune). Dielo krehkých tónov a utajenej, tušenej zmyselnosti, vloženej do slnkom prehriateho popoludnia pri pobreží mora, kde odpočíva a na dobrodružstvá s nymfami spomína starorímsky boh polí, lesov a hôr Faun. Inšpiráciou k Debussyho skladbe bola poetická báseň francúzskeho symbolistu Stéphanea Mallarmého. Prejemnelosť krátkej idylickej básne – eklogy Debussy kongeniálne pretlmočil v hudbe, kde hrajú pestré inštrumentálne farby, ktoré by maliari vyjadrili impresionistickými záchvevmi pomedzi olejové kontúry – a Debussy zasa kongeniálnou hudbou. Hlavná téma zaznie v sólovej flaute, pričom v ďalšom deji sa tvarovo i nástrojovo premieňa a prestupuje všetky inštrumentálne skupiny s takou farebno-kompozičnou rafinovanosťou, akú dokáže zjednotiť iba francúzsky intelekt, intuitívnosť, vrátane ťažko definovnej zmyselnosti či zvukovej zmyslovosti. Gergiev so svojím orchestrom v Debussyho hudbe k Faunovmu neskorému popoludniu prezentoval jemnosťou a dokonalosťou interpretácie to, čo predstavuje vrcholný impresionizmus v hudbe. Výsledný dojem bol pod jeho rukami rukami štýlový, neobyčajne krehký, v silnejších farbách vždy kultivovaný, celkovo intímny – napriek legendám o sile ruských orchestrov.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Valery Gergiev, Orchester Mariinského divadla,
foto: Ján Lukáš

Olivier Messiaen  (1908 – 1992) bol ďalším dramaturgickým objavom programu. Na BHS´2017 sme počuli 6. 10. už jeho celovečernú symfóniu Turangalîla (písali sme o nej TU…). Dvadsaťpäť rokov od smrti veľkého francúzskeho skladateľa zrejme inšpirovalo Valery Gergieva k zaradeniu ďalšieho objavného diela z odkazu tohto francúzskeho majstra. Na koncerte Petrohradčanov zaznelo Messiaenovo Nanebovstúpenie (L´Ascension) – štyri symfonické meditácie pre orchester 1/12a.

Nanebovstúpenie je viac než hudobné dielo. Je to „manifest“ celoživotnej viery skladateľa. Určite zaujalo viac tých, čo sa s tematikou skladby stotožnili nielen hudobne, ale aj duchovne. L´Ascension zvukovo nadväzuje čiastočne na postimpresionistickú hudbu, fragmentárne aj na staré štýly cirkevnej hudby – stredoveký chorál a hymny, pre generáciu objaviteľov mimoeurópskych hudobných podnetov tiež na inšpirácie z orientálnej hudby, zvlášť rytmy a nástrojové zvuky indonézskych gamelanov – a tiež na Messiaenove kompozičné aplikácie tzv. obmedzených modov.

Nanebovstúpení nastoľuje skladateľ myšlienkove textové mottá k následnej hudbe. 1. časť vychádza z Kristovej modlitby k Bohu Otcu. Je majestátnym chorálom pre plechové dychové nástroje, ktoré Messiaen tak rád preferoval, rovnako ako celú paletu filigránskych bicích nástrojov. Zvuk sólovej trúbky v závere zhudobnených orchestrálnych meditácií akoby podčiarkoval obsahový význam a odkaz prosby k Bohu. Druhá meditácia vychádza zo slov: „Aleluja, pokoj duši túžiacej po nebesiach“. Hudobne sú tu aplikované fragmenty stredovekých latinských hymnov, ktoré Messiaen zveruje najmä drevám, resp. sólovo preferovanému triu dychov (anglický roh, flauta, klarinet). Tretia meditácia je inšpirovaná žalmom: „Tlieskajte všetky národy, nadšene oslavujte Boha“. Trúbková fanfára, crescendo základnej témy, opakovanie motívu v rôznych inštrumentálnych súvislostiach, akcent na prenikavý zvuk činel, vyjadruje opojnú radosť nad Nanebovstúpením Pána. Emocionálnym vrcholom diela, súčasne ponorením do mystiky náboženských textov je záverečná časť na slová z Evanjelia sv. Jána (Nový zákon): „Už viac nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k Tebe.“ Pokojný nástup sláčikov postupne, v súlade so zmyslom slov, stúpa čoraz vyššie, akoby hudba (a s ňou i celý odkaz diela) mali potvrdzovať večnú platnosť.

Nie je to ľahká kompozícia – hoci od premiéry uplynulo 83 rokov. Výstižne o Messiaenovom diele napísal skladateľ Pierre Boulez (viď bulletin): „Messiaen… na základe hlbokej znalosti gregoriánskeho chorálu, indickej rytmiky a Stravinského diela vytvoril uvedomelú techniku rytmu.“ Dodajme: nielen rytmu, ale celej osobitej hudobnej reči, ktorá nemá predchodcov ani  dôsledných pokračovateľov.

Zo strany ruského orchestra a dirigenta ani jeden takt L´Ascension nevybočil z nástrojovo bohatej a prepletenej partitúry. Tento Messsiaeov opus, v podaní výborného petrohradského orchestra a ušľachtilého Valery Gergieva, dodal koncertu špeciálny duchovný rozmer. Paradoxom je, že ho ponúkli práve umelci z krajiny, ktorá vyše 70 rokov žila pod tyraniou jedine akceptovaného ateizmu…

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Valery Gergiev, Orchester Mariinského divadla,
foto: Ján Lukáš

Druhá verzia Stravinského (1882-1971) baletnej suity Vták ohnivák (z r. 1919) je hudobným spodobením starej ruskej i ukrajinskej rozprávky o vtákovi Ohnivákovi, ktorého pierko oslobodí cárovnú Krásu nesmiernu zo záhrady zlého čarodejníka Kaščeja Nesmrteľného. Námet oslovil nielen Stravinského, ale aj Sergeja Ďagileva, ktorý pre Ruský balet v Paríži objednal u Stravinského Vtáka ohniváka, PetruškuSvätenie jari. Bola to doba expanzie ruského baletného umenia a novátorskej choreografie do západného sveta. Vo Vtákovi ohnivákovi pulzujú novátorské rytmy, ktoré neboli poslušnou slúžkou tanca, ale provokovali k novým choreografickým a tanečným cestám, súčasne ohurovali staroslovanskou  rytmickou divokosťou. Všetko plynie v úžasnej orchestrálnej farebnosti, rytmickej expanzii a efektoch nástrojovej techniky. Na koncerte odznela najviac hrávaná 2. verzia Stravinského suity z baletu – z r. 1919. Ak v Introdukcii vyznel zvlášť súlad kultivovaných violončiel Orchestra Mariinského divadla, v úžasnom pianissime vyznel Chorovod princezien a priam pekelne, s rytmicko-inštrumentálnymi variáciami tanec kráľa Kaščeja. S hobojovým teplým zvukom a motívom nás zasiahla Uspávanka, pričom oslavné Finále „prebudilo“ poslucháčov z pokoja náhlym vstupom prenikavého zvuku pikoly a záverečnou expanziou bicích.

Od premiéry uplynulo takmer 100 rokov – ale toto geniálne dielo stále prekvapuje nárokmi na predvedenie každého úseku. Gergiev a jeho orchester predviedli Stravinského virtuózne.

Záver oficiálneho programu Petrohradčanov (za ktorým nasledoval ešte spomínaný prídavok z Verdiho) patril hudbe nekonečného smútku a životnej bilancie Dmitrija Šostakoviča – jeho Symfónii č. 15 A dur op. 141. Šostakovič životom a tvorbou zosobňuje celú tragédiu stalinskej doby, jej krutosti a prenasledovania jedincov, ktorým neustále hrozila smrť. Posledná Šostakovičova Symfónia č. 15 A dur op. 141 je napriek všetkému sarkazmu, ktorý je istým odreagovaním smútku (s využitím triangla, klepačiek, zvonkohry, vibrafonu, xylofónu a ďalších bicích zázrakov), vrátane citácie z Rossiniho Williama Tella v 1. časti symfónie, iba navodením úsmevu nad životom. Následný smútok života dominuje 2. časti symfónie, kde tuby vnášajú do hudby istý pátos. Snivý a odľahčený výraz 3. časti – scherza je kontrastom nasledujúcej nálady finále – 4. časti, kompendia celého života a bilancie geniálnej, no tragickej osobnosti ruskej hudby. Človek si vo finále 15. symfónie uvedomil, že Dmitrij Šostakovič (1906 – 1975) je zrejme najväčším a nikým neporovnateľným géniom hudby 20. storočia. Témami, prežívaním, majstrovstvom kompozičnej práce s množstvom kontrastov, využitím orchestrálnych farieb, vysokou profesionalitou, magickosťou každého úseku a témy tejto symfónie, uzatvárajúcej jeho hudobný a ľudský román život s bohatými, hoci rozporuplnými kapitolami… O tejto hudbe sa nedá hovoriť – túto hudbu treba prežiť so všetkým výškami i pádmi.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Valery Gergiev, Orchester Mariinského divadla,
foto: Ján Lukáš

Orchester Mariinského divadla na čele s Valery Gergievom pripravil svojím koncertom a záverom so Šostakovičom, ktorý v nás doznieval ešte dlho po koncerte (napriek Verdiho krásnej hudbe) akýsi umelecký vrchol tohtoročných Bratislavských hudobných slávností.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 14. 10. 2017

o programe 53. ročníka BHS sme písali TU…

Orchester Mariinského divadla
Bratislavské hudobné slávnosti 2017
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
14. októbra 2017

Orchester Mariinského divadla
Valery Gergiev – dirigent

program koncertu

Claude Debussy – L´après-midi d´un faune / Faunovo popoludnie
Olivier Messiaen – L´Ascension, štyri symfonické meditácie pre orchester
Igor Stravinskij – Vták ohnivák, baletná suita / verzia z roku 1919
Dmitrij Šostakovič – Symfónia č. 15 A dur op. 141

www.bhsfestival.sk

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply