Dnes je: štvrtok, 24. 8. 2017, meniny má: Bartolomej , zajtra: Ľudovít

Menlivá hudba 20. storočia na koncerte Slovenskej filharmónie

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V rámci abonentného cyklu Hudba troch storočí znela na koncertoch 9. a 10. marca 2017 v bratislavskej Redute prakticky iba hudba jedného storočia: dvadsiateho. V pestrosti autorov i skladieb to však bola vždy celkom iná hudba. Program dvoch abonentných koncertov bol zato plný zážitkov – vrátane záverečnej besedy s dirigentom a huslistom (po piatkovom koncerte).

Je dobrým zvykom Slovenskej filharmónie, že po opadnutí z predkoncertného napätia či nervozity, si umelci pohovoria so zostatkom vytrvalého publika (škoda, že nie početnejšieho). Tento raz prišli na besedu – vedenú dr. Ivanom Martonom, dramaturgom Slovenskej filharmónie – dirigent koncertu John Axelrod a huslista Ilya Gringolts. Obaja študovali na Petrohradskom konzervatóriu, takže ich korene zrejme pochádzajú z Ruska. Dnes sú však John Axelrod – podobne ako huslista Ilya Gringolts  – svetobežníkmi a žiadanými umelcami na najväčších svetových pódiách a v renomovaných nahrávacích firmách. V civilnom správaní dirigenta je zrejmé primerané sebavedomie, suverénnosť i spoločenská vycibrenosť. Ilya Gringolts je ľudsky viac introvertný, menej výrečný, zato v hudobnom prejave nesmierne duchovne bohatý umelec. Vďaka týmto dvom renomovaným hosťom Slovenskej filharmónie bol koncert 10. 3. (o ktorom píšem) gradáciou minulo-týždenných hudobno-umeleckých zážitkov. Ich ouvertúrou totiž bola deň predtým mimoriadne očakávaná premiéra opery Antonia Vivaldiho Arsilda v Novej budove SND (o ktorej sme písali TU…).

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Ilya Gringolts, John Axelrod, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Zrejme kvôli požiadavke dirigenta boli zaradené na úvod koncertu Štyri morské interlúdiá z opery Peter Grimes, op. 33 a od Benjamina Brittena (1913 – 1976). Táto koncertná suita totiž zaznela iba nedávno (18. novembra m. r.) v rámci BHS´2016, taktiež v podaní Slovenskej filharmónie a jej designovaného šéfdirigenta Jamesa Judda. Je to však tak obsahovo a inštrumentálne bohatá skladba, že jej opätovné zaradenie bolo „zopakovaním“ si hlbokého zážitku z festivalového večera. Hoci James Judd je iným typom dirigenta – možno impulzívnejším a ohnivejším než distingvovaný, gestikou precízny a vonkajším prejavom úsporný John Axelrod – obaja umelci vystihli esenciu hudobne bohatých medzihier, ktoré prepájajú jednotlivé dejstvá a scény opery Peter Grimes. Tie – z  psychologickej opernej drámy i sugestívneho opisu anglickej prímorskej krajiny Britten prepracoval do štyroch orchestrálnych interlúdií s názvami: Svitanie, Nedeľné ráno Mesačný svitBúrka. Slovenská filharmónia v „repríze“ nie dávneho výkonu v tomto opuse, hrala technicky bezpečne a v každej inštrumentálnej skupine vyrovnane, sústrediac sa na bohatú inštrumentáciu, ktorá obrazne kreslí jednotlivé hudobné časti. Od úvodných tónov fláut, ktoré uvádzajú Úsvit ako lúče slnka, cez mäkké, teplé tóny huslí, hlboké akordy plechových nástrojov a lyrickú harfu, až po mäkký vstup viol a klarinetov je obraz skorého rána hudobne vykreslený dokonale. Sviatočná nedeľa (2. časť) dýcha na poslucháča radostnou atmosférou vyrovnanosti i echom zvonov. Mesačný svit (3. časť) je hudobne podčiarknutý jemnou dynamikou všetkých nástrojových skupín. Búrka (4. časť) uzatvára suitu a končí „prímorsky príbeh“ vygradovaným fortissimom. Bol to v podaní filharmonikov a precízneho dirigenta efektný vstup do koncertného večera.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
John Axelrod,
foto: Ján Lukáš

Program pokračoval neskororomantickým Koncertom  pre husle a orchester d mol, op. 47 od fínskeho skladateľa Jeana Sibelia (1865 – 1957). V takmer 40-minútovej skladbe hral sólo na krištáľovo znejúcich „stradivárkach“ Ilya Gringolts. Je to muzikant ľudskej introvertnosti, ale hlbokého umeleckého citu. Hral Sibeliov koncert v  pôvodnej, podstatne náročnejšej podobe, než bola skladateľom zrevidovaná druhá verzia. V „pôvodine“ sa husľový koncert uvádza iba od r. 1991, kedy to povolili skladateľovi dediči. Ilya Gringolts hral sólo spamäti, hoci práve jeho part ovláda podstatnú časť celku – vrátane dvoch kadencií v prvej časti. Tie sú náročné nielen technicky, ale najmä výrazovo – aby prezentovali jedinečnosť sólistu a svojou časovou príbuznosťou udržali pozornosť poslucháčov. Tu sa opäť zaskvel nádherný tón Gringoltsových huslí. Hoci Stradivariho nástroje bývajú zvukovo jemnejšie, tieto zneli priam krištáľovo priezračne, nesúc sa sálou ako jasný lúč. Sibelius veľmi citlivo, komponoval v koncerte orchestrálny sprievod, nad ktorý dominuje svojou virtuozitou sólista. Sám skladateľ bol dobrým huslistom, a tak ovládal technické a výrazové možnosti tohto nástroja. Koncert je mimoriadne obľúbený u huslistov a pre romantickú náladu zase – u publika. Celkove je táto hudba ušľachtilá, spevná a bohatá na dynamické nuansy. Úvodné Allegro moderato sa opiera o dve témy, z ktorých prvú uvádzajú husle, druhú violončelá a fagoty. Lyrika sa v rapsodickom prúde strieda so živšími úsekmi a ústi do dvoch sólových kadencií. Druhá časť  – Adagio di molto – je rozjímavou, meditatívnou hudbou. Poetická atmosféra tejto časti koncertu bola v podaní huslistu cituplnou piesňou. Finálové rondo – Allegro ma non tanto – je živé, energické, plné rytmických zmien a náznakov tanečnosti. Koncert sa končí bravúrnym finále. Sibeliov husľový koncert bol napísaný r. 1903, a tak – hoci s odstupom desaťročí od Brittenových Interlúdií – patrí tiež do 20. storočia… Ilya Gringolts sa majstrovským prednesom Sibelia zaradil medzi najvýznamnejších huslistov, ktorí v ostatných rokoch hrali na pódiu Reduty.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Ilya Gringolts,
foto: Ján Lukáš

Harmonium, vokálno-symfonická skladba od amerického skladateľa Johna Adamsa (1947, ktorá zaznela na záver) sa opiera o tzv. minimalistickú kompozičnú techniku. Tá stavia hudobné diela na „eliminácii kontrastnej melodiky“, resp. vnútornej výstavby formy. Minimalizmus skratka rozbíja klasické predstavy o ustálených „parametroch“ hudby. Niekedy ju nazývajú aj hudbou nenadaných, pretože neústupne zotrváva na jednej melodicko-zvukovej hladine. Pravda, aj minimalistická inovatívnosť kompozície závisí od miery talentu. Veľakrát je akoby hudobným ópiom poslucháčov. John Adams dokázal podobné „ópium“ dávkovať s takými harmonicko-melodickými rafinovanosťami repetitívnosti (v meniacich sa zvukových vlnách orchestra i farebne plastického miešaného zboru), že Harmoniom vytvoril akýsi vesmírny opus. V mnohom pripomínal modlitbové vytrženia orientálnych náboženstiev. Ibaže rozjímal o podobách ľudskej lásky a jej súvislostiach so smrťou. Podkladom boli skladateľovi básne dvoch anglických básnikov: Johna Donneho (1572 – 1631) a Emily Dickinsonovej (1830 – 1886). Ich preklad z angličtiny, uverejnený v bulletine zásluhou Milana Richtera, svedčí nielen o netradičnom verši, ale zvlášť o mimoriadne silnom odkaze na tému „nebeskej“ i spaľujúcej telesnej lásky, ktorá môže likvidovať vnútorný svet človeka. Je to dielo krehké ako hodváb, niekedy zasa podobné nekonečnej morskej hladine. Dávno už zaznelo na koncerte Slovenskej filharmónie, ale pre novú generáciu poslucháčov bolo premiérou. Vyžadovalo nesmiernu pozornosť od orchestra i zboru, prepletených v rytmických štruktúrach a detailoch melodicko-harmonických vĺn. Jedinečne sa v tejto spleti orientoval dirigent Jonhn Axelrod, ktorý presnými pokynmi a precíznymi nástupmi vládol mihotavej hudobnej zmesi orchestra i zboru. Je to dirigent s príznačnou vonkajšou eleganciou a noblesou pohybu, precíznosťou v príprave i tej najnáročnejšej partitúry, ktorý nepotrebuje k dirigovaniu „tanečný“ výkon. Svoju umeleckú silu prejavuje výhradne sústredenosťou a rukami. A orchester SF ho rešpektuje priam vzorovo. Slovenský filharmonický zbor bol opäť výborne pripravený (zvlášť v dynamických odtieňoch) zbormajstrom Jozefom Chabroňom. Nebola to ľahká vokálna úloha!

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Jozef Chabroň, John Axelrod, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Ján Lukáš

Pre poslucháčov bolo Adamsovo Harmonium osviežujúcou ukážkou jednej z podôb hudby 20. storočia. Aké sú tie súčasné podoby? Nekonečne variabilné. Vývoj ani v kompozičnej technike nikdy nezastane – no ľudské vnútro zostáva rovnako chvejivé a citlivé v živote – aj v súčasných umeleckých obrazoch. Tak, ako to demonštrovalo aj Adamsovo Harmonium.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 10. marca 2017

Koncert Slovenskej filharmónie
cyklus Hudba troch storočí
Britten, Sibelius, Adams
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
9. a 10. marca 2017

Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
John Axelrod dirigent
Jozef Chabroň zbormajster
Ilya Gringolts husle

Benjamin Britten: Štyri interlúdiá z opery Peter Grimes
Jean Sibelius: Koncert pre husle a orchester d mol, op. 47 (pôvodná verzia)
John Adams: Harmónium

www.filharmonia.sk

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply