Dnes je: štvrtok, 19. 7. 2018, meniny má: Dušana, zajtra: Eliáš, Iľja

Mestské divadlo v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 (4)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V pokračovaní série článkov o umeleckej činnosti divadelných spoločností v Mestskom divadle v Prešporku venujeme pozornosť pôsobeniu režiséra a herca Pétera Andorffiho a jeho umeleckého súboru v rokoch 1905 – 1907. Výnimočnou udalosťou hudobného života tohto obdobia v Prešporku bola premiéra najnovšej operety Franza Lehára Veselá vdova pod taktovkou skladateľa a súčasne prvé uvedenie operety v maďarskom preklade. Prvý raz bola naštudovaná aj Pucciniho opera Tosca a svetovú premiéru mala v Prešporku opera maďarského skladateľa Ede Poldiniho Csavargó és királyleány (Vagabund a princezná). Nechýbali zaujímaví hostia ako napr. speváčka poľského pôvodu Wanda Olszka a koloratúrna sopranistka Yvonne de Tréville, svojho času známa operná diva.

Péter Andorffi v prešporskom Mestskom divadle v rokoch 1905 – 1907

Péter Andorffi (1856 – 1919) začínal umeleckú dráhu ako herec. Od roku 1871 bol v spoločnosti Mihálya Szegediho, kde sa ako všestranný umelec vypracoval na operetného komika. Bol členom viacerých divadelných spoločností v Arade, Debrecíne, Kluži, Segedíne, Pécsi a v rokoch 1891 – 1896 v spoločnosti Lajosa Maka a Andrása Leszkaya, pôsobiacej krátky čas v Košiciach (1899). V Košiciach sa stal členom a režisérom spoločnosti Mihálya Szendreya (1900 – 1905), s ktorým prišiel aj do Prešporka. Po skončení Szendreyho zmluvy sa v roku 1905 prihlásil do konkurzu na nového riaditeľa prešporského divadla (1905 – 1907). V roku 1907 ho riaditeľ Ľudového divadla (Népszinház) v Budapešti Rezső Mader angažoval ako hlavného režiséra. Po zatvorení divadla bol až do dôchodku režisérom a tajomníkom letnej arény v Budapešti (Városligeti Színkör). Andorffi napísal niekoľko hier (napr. Ténsúr, Lakótársak, A baba álma, Szobaúr). Jeho ľudové hry A szegény ember leánya a Koldus és királyfi uviedli v letnej aréne v Budapešti (1880 a 1918), hra pre deti Csillagok leánya bola na repertoári divadla v Debrecíne vedeného riaditeľom Jenő Heltaiom (1918).

Péter Andorffi (1856 – 1919), zdroj: hu.wikipedia

V činohernom repertoári uprednostňoval Péter Andorffi veselohry a ľudové hry maďarských autorov. Ich umelecká kvalita v Prešporku však bola nízka, čo sa odrazilo i na slabšej návštevnosti predstavení. Pozýval preto význačných hercov z Budapešti, napr. komika Ede Ujházyho alebo Mari Jászai, známu tragédku, ktorá vystúpila v roku 1907 v úlohe Lukrécie Borgie v rovnomennej dráme Victora Huga a kráľovnej Alžbety v tragédii Heinricha Laubeho Gróf Essex. Operetný repertoár bol zostavený zo známych diel Carla Millöckera, Johanna Straussa, Jacquesa Offenbacha a Sidneyho Jonesa, z noviniek uviedol Andorffi poslednú operetu Suppého žiaka Józsefa Kontiho Fecskék (Lastovičky).

Negatívne hodnotila tlač vystúpenie známej subrety Borisky Feledi zo Šoprone v postave Jancsi Kukoricze v spevohre Pongráca Kacsóha János vitéz a v hlavnej úlohe operety Paula Linkeho Lysistrata (1905). Čerstvou novinkou bola aj komická spevohra belgického autora Ivana Carylla Danczigi hercegnő (The Duchess of Dantzic) na libreto Henryho Hamiltona podľa Sardouovej Madame Sans Gêne (1905). V príbehu Napoleona a Madame Sans Gêne odohrávajúceho sa v Paríži stvárnili hlavné postavy Jolán Sugár (Catherina) a Béla Cserny (Napoleon). Prvý raz bola v Prešporku uvedená Lehárova opereta Mulató istenek (Božský manželGöttergatte, 1905) a najnovšia parížska novinka Henriho Herblaya na libreto Paula Ferriera (podľa Murgerovej predlohy) La petite Bohème, pod názvom Bohémszerelem (1906).

Z dielne maďarských autorov bolo na programe poetické a hudobne pôvabné dielo Jenő Huszku Gül-Baba (1906) v réžii Pétera Andorffiho, s dirigentom Pálom Gellértom a v dekoráciách Gustava Wintersteinera. V titulnej úlohe podal dobrý výkon Gyula Csolnakosy. S veľkým úspechom sa uvádzala ľudová spevohra Pongrácza Kacsóha János Vitéz (Víťaz Jánoš), jej dvadsiatu piatu reprízu 12. februára 1906 uviedli za prítomnosti samotného autora, ktorý osobne dirigoval prvé dejstvo. V operete anglického skladateľa Arthura Sullivana Mikádo (1906) zaujal predstaviteľ hlavnej úlohy Sándor Papír, operetná primadona Szidi Rédey (Nanki-Poo) a Jolán Mezey (Yum-Yum).

Mimoriadnu pozornosť venovala tlač pohostinskému vystúpeniu herečky a speváčky z Budapešti Lujzy Blaha, rodáčky z Rimavskej Soboty, ktorá po niekoľkých rokoch opäť zavítala do Prešporka. (o jej vystúpeniach sme informovali TU… V ľudovej hre so spevmi Eleka Kadu Helyre asszony (Žena, na miesto, réžia László Csiky, 1906), ktorá mala od premiéry v Budapešti v roku 1905 viac ako tridsať repríz, stvárnila postavu Kuráné. V tejto, v tom čase vo svojej najúspešnejšej úlohe zaujala Lujza Blaha aj prešporských recenzentov a publikum nielen hereckým výkonom, ale aj speváckym prednesom hudobných vložiek.

Lujza Blaha (1850 – 1926), zdroj: wikipedia

Novinkou operného repertoáru bola svetová premiéra postromantickej rozprávkovej opery v jednom dejstve od maďarského skladateľa Ede Poldiniho Csavargó és királyleány (Vagabund a princezná) na námet rozprávky H. Christiana Andersena, s dirigentom Miklósom Bródym a v réžii Lehela Ódryho, 30. 10. 1905). K opere pripojili dve jednoaktovky, hru A szobrász (Sochár) Márzciho Vidor a Čechova Leánykérés (Pytačky). V hlavných úlohách Poldiniho opery účinkovali Jolán Mezey (Princezná), Jolán Sugár, Andor Sárossy (Kráľ) a Gyula Csolnakosy. Podľa dobovej kritiky podal slabý spevácky výkon Imre Hunfiho v role Princa. V repríze úlohu pohostinsky spieval Elemér Pichler z maďarskej opery v Budapešti, tenorista s peknou farbou hlasu a dobrou technikou, ktorého Andorffi od decembra angažoval do súboru. Elemír Pichler začínal ako mladý sólista v Prešporku v spoločnosti Ivána Relleho (o. i. stvárnil aj titulnú postavu v opere Gézu Zichyho Roland mester), viac informácii sme priniesli TU…  spieval aj Bárinkaya v Straussovom Cigánskom barónovi a Parisa v Offenbachovej Krásnej Helene. Poldiniho úspešnú operu uviedlo v roku Nové nemecké divadlo v Prahe (pod názvom Der Vagabund und die Prinzessin, 1906) a Covent Garden v Londýne (The Vagabond and the Princess, 1906). Po desiatich rokoch sa opera vrátila na scénu v Drážďanoch, úlohu Princa spieval renomovaný tenorista Richard Tauber.

Csavargó és királyleány, Pressburger Zeitung, 30. 10. 1905, roč. 142, č. 300, s. 4

V Rossiniho Barbierovi zo Sevilly (1905) zaujal v postave Figara hosť z Budapešti Mihály Takács, barytonista s peknou farbou hlasu a adekvátnym hereckým prejavom. Imre Hunfi spieval Almavivu, veľký úspech u publika mala v postave Rosiny pôvabná poľská koloratúrna speváčka s pekným hlasom pôsobiaca na maďarských scénach Wanda Olszka (part spievala v rodnej poľštine).

V superlatívoch písala kritika o pohostinskom vystúpení americkej koloratúrnej sopranistky Yvonne de Tréville v úlohe Rosiny (1906), opernej divy známej z mnohých vystúpení na svetových operných scénach. Hodnotný umelecký výkon podal aj jej partner, významný maďarský tenorista s jedinečnou barytonálnou farbou hlasu Béla Környei ako Almaviva. Yvonne de Tréville očarila publikum aj na samostatnom koncerte nielen svojím krásnym hlasom a umeleckým prednesom, ale i svojím pôvabom. Pôvodom americká speváčka Yvonne de Tréville (vl. menom Edyth Le Gierse) študovala spev v Paríži u Mathildy Marchesi a debutovala v roku 1897 v Castle Square Opera Company v New Yorku (spievala napr. v roku 1898 Mimi na premiére Pucciniho Bohémy). V roku 1899 sa vrátila do Paríža, aby pokračovala v štúdiu a v roku 1902 debutovala v parížskej Opéra-Comique ako Delibesova Lakmé. Počas nasledujúcich rokov úspešne hosťovala v Štokholme (1903 a 1910), St. Petersburgu (1904 – 1905), Bukurešti, Budapešti, Nice, Berlíne a Prahe. V rokoch 1907 – 1909 pôsobila v Théâtre de la Monnaie v Bruseli, pohostinsky spievala vo viedenskej Dvornej opere Rosinu, Mimi a Lakmé (s Brunom Walterom za dirigentským pultom). Účinkovala vo Frankfurte nad Mohanom, Kolíne nad Rýnom, Hannoveri, v egyptskej Káhire i Alžírsku. V roku 1912 sa vrátila do Ameriky, kde pokračovala v kariére ako koncertná speváčka, neskôr učila spev v New Yorku.

Yvonne de Tréville (1881 – 1954),
zdroj: pinterest

Dňa 6. decembra 1905 bola v prešporskom divadle prvýkrát uvedená Massenetova opera Manon. Inscenácia v réžii Lehela Ódryho mala zásluhou hudobného naštudovania dirigenta Miklósa Bródyho veľmi dobrú úroveň. Kvalitné boli aj spevácke výkony hosťujúcich predstaviteľov hlavných postáv, Szidi Rédey v titulnej postave a Eleméra Pichlera v úlohe Des Grieuxa. Jednu z repríz (1906) spievala Manon Ilonka Szoyer z Budapešti.

Poslednou premiérou sezóny bola ako novinka uvedená opera skladateľa a zároveň libretistu Gézu Zichyho Nemo (dirigent Miklós Bródy, réžia Lehel Ódry, 15. 2. 1906) s Elemérom Pichlerom v titulnej postave. Efektné libreto prvej opery historickej Rákócziho trilógie, miestami dramaticky účinne vypracované, prezrádzalo autorovu skúsenosť a po stránke hudobnej bolo najlepším skladateľovým dielom. Hudba zaujala modernou harmonizáciou, napriek maďarským rytmom bolo v nej cítiť taliansky vplyv, najmä Mascagniho a bola dojímavo dramatická. V repríze s mimoriadnym úspechom pohostinsky vystúpila v postave Kláry Badinyi primadona budapeštianskej opery Teréz Krammer, prvá interpretka tejto postavy na premiére v Kráľovskej opere v Budapešti. Lyrická úloha síce úplne nezodpovedala jej mohutnému dramatickému hlasu, avšak jej umelecký prednes nadchol divákov. Krammer sa na nemeckých scénach prezentovala ako vynikajúca wagnerovská speváčka (Drážďany, Lipsko, Düsseldorf, Frankfurt).

Nemo, Pressburger Zeitung, 15. 2. 1096, roč. 143, č. 44, s. 5

Veselá vdova v Prešporku pod taktovkou Franza Lehára

Záver sezóny sa niesol v znamení výnimočnej udalosti prešporského hudobného života. Po mimoriadnom úspechu svetovej premiéry Lehárovej Veselej vdovy (30. decembra 1905) v Theater and der Wien sa agilný riaditeľ Péter Andorffi rozhodol uviesť operetu aj v prešporskom Mestskom divadle. O preklad libreta Viktora Léona a Lea Steina do maďarčiny požiadal skúseného divadelníka a prekladateľa Adolfa Méreia, meno ktorého bolo zárukou kvality. Tlač prinášala správy o pripravovanej udalosti a podľa názoru niektorých odborníkov prvé uvedenie Lehárovej operety v maďarskom jazyku v Prešporku malo predpoklady otvoriť cestu operete aj na ďalšie maďarské scény.

Premiéra operety pod názvom A víg özvegy bola 29. marca 1906 ako dobročinné predstavenie, výnos zo vstupného bol venovaný penzijnému fondu Spolku novinárov. Operetu v réžii riaditeľa Andorffiho dirigoval sám Franz Lehár, ktorý bol prítomný aj na posledných generálnych skúškach. Kritika vyzdvihovala pôsobivú, sviežu „chytľavú“ hudbu i námet, vstupnú áriu Hanny Glawari s mužským zborom v prvom dejstve, duet Valecianny a Camilla, pieseň o Vilji, duet Hanny Glawari a Danila z druhého dejstva. Výkon predstaviteľky Hanny Glawari Jolán Sugár ovplyvnila, žiaľ, indispozícia. Kritiku uspokojil Sándor Papír ako Danilo, páčili sa aj Szidi Rédey (Valencienne), Ferencz Virágh (Mirko Zetta) a Andor Sárossy (Camille de Rossilon). Výborne bola hodnotená aj nová výprava Gustava Wintersteinera a krásne kostýmy. Podľa recenzenta periodika Pressburger Zeitung však inscenácii v prvom dejstve, odohrávajúcom sa vo francúzskom salóne, väčšine účinkujúcich chýbala parížska elegancia, kultivovanosť a pohybová kultúra.

Veselá vdova, Pressburger Zeitung, 29. 3. 1906, roč. 143, č. 80, s. 5

V sezóne 1906 – 1907 angažoval Péter Andorffi do umeleckého súboru nových sólistov, opernú a operetnú speváčku Guszti Répássy, tenoristu Györgyho Bejczyho (pôsobil už v Krecsányiho spoločnosti) a Dezső Földesa, ktorí účinkovali v operetnom i opernom repertoári. Novým Danillom v Lehárovej Veselej vdove bol Földes, Camilla de Rossillon stvárnil Bejczy, nová bola i Valencienne v podaní Margit Berczik. Postavu Hanny Glawari pohostinsky spievali ďalšie známe umelkyne, šarmantná a temperamentná Olga Turcsányi, jedna z najlepších subriet v Budapešti, potom Blanka Ormos-Déry a koncom sezóny operetná diva Ilonka Szoyer, speváčka s precíznym speváckym výkonom a gracióznym prednesom (1907).

Olga Turcsányi bola brilantná Adela v Netopierovi, dobre sa zhostila aj titulnej úlohy ľudovej hry so spevmi Auréla Follinusa Náni. Subreta Ľudového divadla v Budapešti Emma Komlóssy hosťovala v hre Ferenca Csepreghyho A sárga csikó (Žlté žriebä, 1907) a v Hervého operete Lili (1907). V populárnej operete priekopníka maďarskej operety Jenő Huszku Bob herczeg (Princ Bob, 1907) stvárnila Emma Komlóssy titulnú postavu a podľa recenzentov bola najlepšou predstaviteľkou tejto úlohy. Temperamentnú hru peknej umelkyne odmenilo publikum nadšenými ováciami. Ako Náni (Josef Strauss: Jarný vánok) a potulný študent Gábor (Jenő Huszka: Gül baba) pohostinsky vystúpila Boriska Rontay, manželka riaditeľa Mihályho Szendreya. Okrem známych titulov z minulých sezón uvádzal súbor väčšinou maďarské spevohry, jednou z najúspešnejších bola Gül Baba Jenő Huszku s takmer tridsiatimi reprízami.

Novinkou operného repertoáru v roku 1907 bola v Budapešti veľmi úspešná a obľúbená komická opera s peknou hudbou rakúsko-maďarského flautistu a skladateľa Ferenca Dopplera Ilka (Ilka és a huszártoborzó, 1906) s dirigentom Miklósom Bródym. Ilku spievala Margit Bercsik, v ďalších úlohách účinkoval György Bejczy a Károly Hajagos. Druhou novinkou bola maďarská lyrická opera skladateľa a klaviristu Gyulu J. Majora Erzsike (1906, libreto Antal Radó) v hudobnom naštudovaní Lehela Ódryho. Szidi Rédey v titulnej úlohe opäť preukázala svoje spevácke a herecké schopnosti, jej partnermi boli György Bejczy a Gyula Barics.

Pred Vianocami (18. decembra 1906) zažilo prešporské publikum výnimočný večer, a síce premiéru prvej inscenácie Pucciniho Toscy v Mestskom divadle, ktorej predchádzala dlhšia príprava ako zvyčajne a jej uvedenie vopred avizovala i miestna tlač. Na prvom mieste vyzdvihla kritika hosťujúcich umelcov z Budapešti, predovšetkým Mihálya Takácsa, hlasovo i herecky vynikajúceho Scarpiu a Ferenca Hegedüsa, ktorý vytvoril buffo úlohu kostolníka na vysokej úrovni. Nesklamali ani domáci sólisti, György Bejczy podal ako Cavaradossi prepracovaný výkon a Guszti Répássy v titulnej postave ukázala, čo možno dosiahnuť tvrdou prácou a vytrvalosťou. Uznanie patrilo aj dirigentovi Miklósovi Bródymu za precízne hudobné naštudovanie a režisérovi inscenácie Lehelovi Ódrymu. Hosť Ferenc Hegedüs spieval ešte doktora Bartola v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly a režisér, kultivovaný spevák a výborný herec Lehel Ódry sa predstavil ako Almaviva.

Poslednou premiérou Andorffiho divadelnej spoločnosti v Prešporku bola romantická opera Jeana Uricha Mathurin bátya (Le pilote, libreto Armand Silvestre a Aristide Gandrey, preklad József Hamvas, 1907) v titulnej úlohe s barytonistom Károlym Hajagosom (na začiatku sezóny sa uviedol ako Jan Janicky v Millöckerovom Žobravom študentovi). Aj keď Urichova hudba bola pôsobivá a miestami dramatická, práca dirigenta Bródyho a výkony hlavných predstaviteľov (Hajagos, Szidi Rédey, Böske Albert, György Bejczy) boli chvályhodné, s prevedením diela ako celku nebola kritika spokojná, keďže bez finančných prostriedkov bolo ťažké zabezpečiť dostatočný počet hráčov v orchestri a operetnom zbore.

Tosca, Pressburger Zeitung, 18. 12. 1906, roč. 143, č. 345, s. 4

So samostatným recitálom opäť vystúpila výnimočná a jedinečná Yvonne de Tréville, známa už z predchádzajúcej sezóny, ktorá opäť predviedla svoju brilantnú techniku prednesom operných árií z Thomasovho Hamleta, Auberovej opery Les Diamants de la couronne (Korunovačné diamanty), Verdiho Rigoletta a Delibesovej Lakmé. V závere ako prídavok zaspievala maďarskú ľudovú pieseň. Začiatkom januára 1907 sa konal koncert sólistky viedenskej Dvornej opery Elsy Bland, na ktorú si tlač i publikum spomínalo ako na brilantnú Sieglindu z Wagnerovej Valkýry pri hosťovaní olomouckej opery (1903, viac informácii TU…). Tentoraz spievala s klavírnym sprievodom Friedricha Blatta a svojím priebojným dramatickým hlasom s expresívnym výrazom predniesla veľkú áriu Amélie z Verdiho Maškarného bálu a áriu z Goldmarkovej  Kráľovnej zo Sáby.

V druhej časti večera sa prezentovala krásnym mezza voce a zmyslom pre dynamické odtiene v piesňovom repertoári z tvorby Johannesa Brahmsa, Antona Rubinsteina, Richarda Straussa a i. Elsa Bland bola neskôr skvelou prvou hosťujúcou interpretkou Pucciniho Toscy na scéne Slovenského národného divadla v roku 1920 pod taktovku Milana Zunu. Na prahu svojej budúcej kariéry koncertoval v divadle mladý 13-ročný huslista Ferenc Vecsey a predviedol svoju vynikajúcu technicky virtuóznu hru na husle v dielach Nicolu Paganiniho, J. S. Bacha a Henryka Wieniawského s klavírnym sprievodom Richarda Pahlena.

Obohatením repertoáru boli vystúpenia známych umeleckých osobností, napr. bývalej primabaleríny viedenskej Dvornej opery Irene Sironi (1906). Pôvabná tanečnica talianskeho pôvodu zapôsobila na publikum nielen svojím pôvabom, ale i schopnosťou mimikou a pohybom vyjadriť svet emócií. V rámci turné po Európe sa aj v Prešporku zastavil obľúbený varietný umelec premien Frizzo (vl. m. Girolamo Gioachino Tatulli), majster mágie a transformácie, ktorý svojím atraktívnym programom dokázal zapĺňať mnohé divadelné sály.

Kvôli nepriaznivej finančnej situácii musel riaditeľ Péter Andorffi v roku 1907 ukončiť svoju činnosť v Prešporku a mestská rada sa rozhodla poveriť vedením divadla Kálmána Ballu. O jeho pôsobení prinesieme informácie v ďalšom článku.

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 61
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Elena Blahová-Martišová

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár