Dnes je: pondelok, 18. 12. 2017, meniny má: Sláva , zajtra: Judita

Mestské divadlo v Prešporku v rokoch 1902 – 1920

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V prvej časti série článkov venovanej histórii budovy Mestského divadla v Prešporku, dnes sídla Slovenského národného divadla v Bratislave, sme sa venovali postaveniu budovy v kontexte historických súvislostí a súčasne aj technickým a interiérovým úpravám až po generálnu rekonštrukciu budov v rokoch 1969 – 1972. Druhá časť sledovala pôsobenie divadelných spoločností v Prešporku z pohľadu ich umeleckej činnosti v chronologickom poradí v rokoch 1886 – 1902. Tretia časť je venovaná pôsobeniu riaditeľa nemeckej divadelnej spoločnosti Paula Blasela v rokoch 1903 – 1919, živému divadelnému dianiu a prvým uvedeniam operiet v Mestskom divadle, akou bola napr. premiéra Nedbalovej operety Poľská krv iba pol roka po jej prvom uvedení vo viedenskom divadle Carltheater a pohostinské vystúpenia viedenských hviezd v Prešporku.

Zámerom príspevku nie je kompletné zmapovanie umeleckej činnosti spoločnosti, ale prehľad najvýznamnejších umeleckých aktivít hudobného života prvého desaťročia dvadsiateho storočia. Sériu článkov o histórii Mestského divadla v Prešporku si prečítate TU…

Mestské divadlo v Prešporku v rokoch 1902 – 1920

Po otvorení Mestského divadla v Prešporku v roku 1886 začínala hlavnú, tzv. zimnú sezónu nemecká divadelná spoločnosť a v jarnej sezóne pokračovali maďarské spoločnosti. V roku 1902 prišlo v Prešporku k zásadnej zmene v striedaní divadelných spoločností. Zvýšený počet maďarského obyvateľstva vytváral tlak na dominanciu nemeckého divadla v prospech maďarského. Hlavnú, tzv. zimnú sezónu začínali maďarské spoločnosti a jarnú nemecké. Na takomto rozdelení mala eminentný záujem i uhorská vláda, ktorá činnosť súborov podporovala významným finančným príspevkom. Nemecká spoločnosť riaditeľa Paula Blasela vystupovala v Prešporku až do roku 1919, maďarskí riaditelia sa počas tohto obdobia vystriedali štyria: Mihály Szendrey (1902 – 1905), Péter Andorffi (1905 – 1907), Kálmán Balla (1907 – 1911) a Károly Polgár (1911 – 1919).

Mestského divadlo v Prešporku, podoba z roku 1910,
zdroj: internet

Paul Blasel (1903 – 1919)

Paul Blasel (1855 – 1940) bol synovcom slávneho viedenského operetného speváka a komika Carla Blasela, debutoval vo veku sedemnástich rokov ako operetný spevák a herec v Bad Ischl (1872), potom bol angažovaný v Salzburgu, Opave, v Klagenfurte, Norimbergu, Amsterdame, Budapešti, Moskve, Brne (1886 – 1889). V Brne si vzal za manželku sopranistku a operetnú speváčku tamojšieho divadla Leopoldine Korner, ktorá ho potom sprevádzala na ďalších pôsobiskách. V rokoch 1889 – 1890 spieval v Carl-Theater vo Viedni, na jeseň v roku 1890 viedol letné divadlo v Augsburgu, v Innsbrucku (1890 – 1891), Regensburgu (1891 – 1895), Tepliciach (1895 – 1897), Ulme (1898) a Salzburgu (1899 – 1902). V úspešnej kariére pokračoval v Prešporku v rokoch 1902 – 1919. Neskôr žil vo Viedni a zomrel v Salzburgu.

Paul Blasel sa na začiatku svojej činnosti zameral takmer výlučne na činoherný a operetný repertoár, vzhľadom na nižší počet sólistov sa opera na repertoári objavovala iba sporadicky. Zaviedol aj literárne večery, v rámci ktorých predstavil nových mladých autorov, prípadne zaradil iný žáner, zaujímavá bola napr. pantomíma Die Hand (Kéz) s krásnou, melodickou hudbou maďarského skladateľa Henrika Berényho (7. februára 1903). Dňa 14. februára 1903 bol v rámci kombinovaného večera uvedený balet Wiener Walzer Josefa Bayera pod taktovkou skladateľa, dlhoročného dirigenta viedenskej Dvornej opery a v naštudovaní emeritnej sólistky baletu Stephanie Vergè. Bayer sa predstavil aj ako dirigent ďalšieho večera, súčasťou ktorého boli dve jeho skladby (Tanečný divertissement z baletu TanzmärchenManöverfreuden, 28. februára 1903). Josef Bayer dosiahol harmonický súlad hudby a tanca, brilantné tanečné kreácie v choreografii Stephanie Vergè predviedli hosťujúce sólistky viedenskej opery Camilla Weigang a Laura Zauner. V jednodejstvom balete Manöverfreuden s nimi účinkovala aj tanečnica z nemeckého divadla v Brne Hermine Novi a svojím zosúladeným tancom ponúkli divákom krásny umelecký zážitok.

Stálym hosťujúcim umelcom Blaselovho súboru v roku 1903 bol operetný tenorista Adolf Pauli z mníchovského Theater am Gärtnerplatz, ako hosť účinkovala dramatická sopranistka Rosa Duce, známa už z predchádzajúcich rokov. Zaradenie Maillartovej opery Das Glöckchen des Eremites (Pustovníkov zvonček, 1903) v podaní operetného súboru preukázalo, že napriek vynaloženému úsiliu dirigenta Eduarda Pölza, sólistov (Adolf Pauli, Rosa Duce, Willi Schwab, Marie Regan a Josef Schussheim) i zboru, súbor v momentálnom zložení nebol vhodný pre operné predstavenia. Úspešnejšie bolo predstavenie Goldmarkovej melodicky bohatej kompozície Das Heimchen am Herd (Domáci cvrček, 1903) v hlavných úlohách s Rosou Duce (Dot) a Adolfom Paulim (Eduard Plummer). Na úspechu opery v réžii Paula Blasela mal najväčšiu zásluhu dirigent Eduard Pölz, pod jeho vedením podal orchester výborný výkon. Podľa tlače neboli na požadovanej úrovni ani operetné predstavenia Johanna Straussa Cigánsky barón a Netopier s Rosou Duce (Saffi a Rosalinda) a Adolfom Paulim (Sándor Bárinkay a Alfréd). Na repertoári boli aj operety Carla Millöckera Das verwunschene Schloss (Začarovaný zámok) a Der Viceadmiral (Miestoadmirál) a Offenbachov Blaubart (Šiesta žena Modrofúzova).

Pozornosť divákov upútali prvé dve operety z tvorby prešporského rodáka Heinricha Reinhardta Das süsse Mädel (Sladké dievča,16. januára 1903) a Der liebe Schatz (Milý poklad, 4. apríla 1903) s dirigentom Eduardom Pölzom a v réžii Otta Schillera, obidve na libreto Alexandra Landsberga a Lea Steina. Hudba operety Sladké dievča bola kompozične a technicky rafinovane inštrumentovaná a niektoré piesne museli účinkujúci Adolf Pauli (Gróf Liebenburg) a Marie Zimmer v titulnej úlohe Loly opakovať. Premiéra vo vypredanom hľadisku mala obrovský úspech, autora a účinkujúcich odmenilo publikum búrlivým potleskom. Heinrich Reinhardt (1865 – 1922) bol žiakom Antona Brucknera, vo Viedni sa stal uznávaným klaviristom a organistom, komponoval piesne a skladby pre klavír, v roku 1895 napísal svoju prvú operu Minnekönigin. V roku 1896 sa stal hudobným kritikom v Neues Wiener Tagblatt, neskôr Neues Wiener Journal. Po prenikavom úspechu prvej operety Das süsse Mädel v roku 1901 v Carltheatri, ktorá mala dvesto repríz, sa venoval iba komponovaniu. Reinhardtove operety vhodne hudobne doplnené piesňami a tanečnými vložkami oscilovali medzi klasickou a modernou operetou, stali sa akýmsi prototypom viedenskej operety. Jeho neskoršie diela zatienili operety slávnejších skladateľov Edmunda Eyslera, Franza Lehára, Oscara Straussa a Lea Falla. Novinkou bola opereta Jadwiga (5. februára 1903) česko-nemeckého skladateľa Rudolfa Dellingera pod taktovkou autora. Opereta s melodickou hudbou a romantickým libretom sa nestretla s veľkým záujmom. Veľký úspech dosiahla opereta Franza Lehára Der Rastelbinder (Drotár, 21. marca 1903), uvedená tri mesiace po jej premiére vo viedenskom Carltheatri v decembri 1902. Operetu na libreto Victora Léona zo slovenského a viedenského prostredia uvádzali celý týždeň pred vypredaným hľadiskom. Vo výbornom naštudovaní dirigenta Eduarda Pölza stvárnil postavu obchodníka Wolfa Bära Pfefferkorna ako hosť operetný spevák a herec Louis Treumann, prvý predstaviteľ tejto postavy z viedenskej inscenácie. V ďalších postavách účinkovali Max Pallenberg (klampiar Glöppler), Marie Seubert (Mizzi) a Adolf Pauli (Janku). Spevák a herec Louis Treumann debutoval ako herec v Budapešti, prešiel mnohými scénami v Nemecku a Čechách, o. k. v Plzni (1895 – 1897), Mníchove a Salzburgu. V rokoch 1899 – 1905 pôsobil vo viedenskom Carlthetri ako bonviván a charakterový komik v operete. Prvým mimoriadnym úspechom Treumanna bola charakterová postava Pfefferkorna v Lehárovom Drotárovi (1902). Spieval v mnohých operetách Millöckera, Johanna Straussa, Heubergera a Ziehrera a na začiatku storočia sa stal neodolateľným ideálom viedenských žien. V rokoch 1909 – 1912 bol prvým operetným tenoristom v Theater an der Wien, znamenitý výkon podal ako Danilo v svetovej premiére Lehárovej Veselej vdovy (1905). Pôsobil vo viedenskom Johann Strauß-Theater (1909 – 1914), ako umelecký riaditeľ divadla Tivoli v Brémach (1914). Po prvej svetovej vojne sa vrátil do Viedne, hosťoval v Zürichu a Berlíne. V štyridsiatych rokoch zahynul v koncentračnom tábore v Terezíne. Max Pallenberg po odchode z Blaselovej spoločnosti pôsobil vo viedenských divadlách, kde bol o. i. prvým interpretom Basila Basilowitscha v Lehárovej operete Gróf z Luxemburgu (1909). Vrcholným obdobím umeleckej činnosti Pallenberga bolo pôsobenie v nemeckom divadle v Berlíne u Maxa Reinharta. V dvadsiatych rokoch 19. storočia absolvoval zahraničné turné, hral vo Viedni, Salzburgu (v Reinhartových inscenáciách), účinkoval v niekoľkých nemých i zvukových filmoch, stal sa jedným z najznámejších komikov svojej doby.

H. Reinhardt, Das süsse Mädel,
zdroj: Pressburger Zeitung,16. 1. 1903

Na začiatku druhej sezóny v roku 1904 uviedol Paul Blasel ďalšiu Lehárovu operetu Wiener Frauen (Viedenské ženy), operety Carla Michaela Ziehrera (Der Fremdenführer, Die drei Wünsche), Edmunda Eyslera (Bruder Straubinger), Richarda Heuberegera (Opernball), Johanna Straussa Der lustige Krieg. V Suppého operete Die schöne Galathée (Krásna Galatea) podala pekný spevácky a herecký výkon Marie Plank, ktorú diváci poznali z čias pôsobenia nemeckého súboru Ivána Relleho v sezóne 1901 – 1902. Vo svojej dobe úspešná opereta nevidomého talentovaného rakúskeho skladateľa Bélu von Ujja s originálnou, melodickou a expresívnou hudbou Der Herr Professor na libreto Victora Leóna mala premiéru 20. februára 1904 pod taktovkou dirigenta Heinricha Jakscha, v réžii Pavla Blasela. V titulnej postave profesora olomouckého gymnázia Venariusa účinkoval Franz Ramhartner, najväčší úspech mal komik Hans Golwig v úlohe jeho synovca Rodericha, v ďalších postavách účinkovali Irena Umflauf (profesorova dcéra Ludmilla), Rosa Hoppe (Barbara) a Marie Plank (Jona). Kritika pochválila aj  krásne dekorácie maliara Gustava Wintersteinera. Gustav Wintersteiner (1876 – 1950) získal základy výtvarného vzdelania u svojho otca Otta Wintersteinera vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako maliar dekorácií v Mestskom divadle a divadlu ostal verný aj po založení Slovenského národného divadla až do roku 1945. Pre SND vytvoril rad výprav, maľoval a realizoval javiskové výpravy podľa návrhov iných výtvarníkov. Na repertoári nechýbal Lehárov Drotár v novom hudobnom naštudovaní Heinricha Jakscha, v réžii Franza Ramhartnera a v novom obsadení : Hans Holwig (Pffefekorn), Willy Schwab (Janku), Irene Umlauf (Mizzi). Podľa počtu repríz bola opereta v tejto sezóne najúspešnejším titulom, neskôr sa hrala aj v Aréne a pravidelne sa objavovala na repertoári v nemeckej i maďarskej verzii až od roku 1920. Na záver sezóny pozval Blasel na pohostinské vystúpenia populárneho viedenského herca a speváka Alexandra Girardiho z Theater an der Wien. Girardi stvárnil postavu poštára Karla Lenza v Buchbinderovej hre so spevmi (hudba Rudolf Raimann) Er und seine Schwester (On a jeho sestra), Valentina v hre Ferdinanda Raimunda Die Verschwender (Márnotratník). Najväčší úspech mal v hlavnej úlohe Eyslerovej operety Bruder Straubinger, ktorú spieval aj na viedenskej premiére v roku 1903. Alexander Girardi (1850 – 1918) bol dlhoročný spevák a komik viedenského Theater an der Wien , k jeho profilovým postavám patrili komické postavy v operetách Johanna Straussa ml., Carla Millöckera, Edmunad Eyslera a Franza Lehára a bol až do roku 1916 častým hosťom divadla v Prešporku.

Alexander Girardi (1850 – 1918),
zdroj: alchetrom.com

V nasledujúcej sezóne uviedol Blasel ako novinku tretiu operetu prešporského rodáka Heinricha Reinhardta Der Generalkonsul (Generálny konzul, 28. februára 1905), autormi libreta opäť boli Alexander Landsberg a Leo Stein. Premiéra operety bola v roku 1904 vo viedenskom Carltheatri, kde boli prvý raz uvedené aj Reinhardtove prvé operety Das süsse MädelDie liebe Schatz. Opereta však nedosiahla taký úspech ako predchádzajúce diela skladateľa a to aj napriek dobrým výkonom Poldi Szakolczay (Lori), Hansa Wernerta (Gustav), Adolfa Kühnsa (Peter Ding). Ďalšie operetné novinky pochádzali z tvorby Henriho Herblaya (Das Schwalbennest – Lastovičie hniezdo), Millöckera (Jung-Heidelberg), Hellmesbergera (Das Veilchenmädel), Ziehrera (Schätzmeister) a Lehára (Die Juxheirat). Blasel uviedol aj operetu prešporského rodáka Raoula Madera Garnisonsmädel, premiéra ktorej bola v októbri 1904 v Theater an der Wien. Raoul Maria Mader (1856 – 1940) sa narodil v rodine učiteľa a organistu v Dóme Rudolfa Maderu, študoval na konzervatóriu vo Viedni u Antona Brucknera, krátko pôsobil ako korepetítor Dvornej opery a pedagóg na konzervatóriu. V Budapešti bol dirigentom Kráľovskej opery (1901 – 1917), neskôr aj riaditeľom (1921 – 1925), medzitým bol umeleckým riaditeľom Volksoper vo Viedni (1917 – 1921). Mader skladal opery, operety a balety, je autorom operety – paródie Krawalleria musicana na libreto Alexandra Weigla podľa Mascagniho opery Cavalleria rusticana (premiéra bola v októbri 1891Theater an der Wien), najúspešnejší bol jeho balet Die roten Schuhe (Červené topánky, 1897). Opakovali sa staršie operety Johanna Straussa Jarný vánok, Viedenská krv a Netopier so sólistami Kurtom von Lessenom, tenoristom Hansom Wernertom, barytonistom a komikom Adolfom Kühnsom, koloratúrnou speváčkou Elisabethou Reiner, Viki Wallner a Nelly von Millenkovits ako výbornou Rosalindou a i. V Straussovom Cigánskom barónovi vystúpila v postave Saffi ako hosť Hansi Reichsberg z nemeckého divadla Metropol Theater z Berlína. V úspešnej operete Edmunda Eyslera Bruder Straubinger opäť nadchol publikum svojím výkonom Alexander Girardi, ktorý poskytol divákom nezabudnuteľný zážitok prednesom kupletu v poslednom dejstve Wir müssen wandern a musel ho opakovať. V postave Petra Dingla v Reinhardtovej operete Generalkonsul Girardi prejavil svoj nevšedný zmysel pre komické situácie.

Od  štvrtej sezóny v roku 1906 hrala Blaselova spoločnosť striedavo na jar a v jeseni v Mestskom divadle, v  letných mesiacoch v petržalskej Aréne. Sezóna v divadle začala v apríli novou operetou Edmunda Eyslera Die Schützenliesel s dirigentom Heinrichom Jakschom. Hlavné postavy stvárnili temperamentná primadona Nelly Millenkovics (Wilhelmine), Poldi Szakolczay (Liesel), hlasovo dobrý tenorista Franz Materna a Julius Zich (Blasius Nestel). V jednej z repríz v postave Blasiusa Nestela (so známou piesňou Mutter-Lied) vystúpil jej prvý predstaviteľ z viedenskej premiéry, obľúbený a vždy vítaný Alexander Girardi. Repertoár obohatili i ďalšie nové operety a spevohry od autorov Josefa Hellmesbergera (Wien bei Nacht), Rudolfa Raimanna (Das Wäschenmädel). Úspech mala opereta Millionenbraut, veselý príbeh z amerického prostredia s melodickou hudbou Heinricha Bertého, spevácky výbornou Nelly Millenkovits. Ako tanečnica zaujala graciózna Poldi Szakolczay s partnerom Juliusom Zichom.

Pre zvýšenie záujmu divákov o návštevu predstavení v petržalskej Aréne Blasel častejšie pozýval známych viedenských umelcov. Temperamentná Mizzy Zwerenz s partnerom Arthurom Guttmannom (obaja sólisti v Carltheatri) vystúpili v operetách Eyslera (Die Schützenliesel), Josefa Straussa (Frühlingsluft – Jarný vánok) a Hellmesbergera (Wien bei Nacht). Prvý tenorista Theater an der Wien Carl Streitmann bol skvelým Bárinkayom a Eisensteinom v Straussových operetách Cigánsky barón a Netopier. Nebolo to však jeho prvé vystúpenie v Prešporku, Carl Streitmann (1853 – 1937) práve tu absolvoval svoj debut v roku 1877 ako Gessler v Schillerovom Viliamovi Tellovi, Gringoire v romantickej dráme Charlotty Birch-Pfeiffer Zvonár z Notre Dame podľa románuVictora Huga a ako Shakespearov Hamlet. Potom pôsobil vo Viedni, Grazi, v Prahe, kde spieval aj viaceré tenorové úlohy (Don José, Tamino, Viliam Meister, Manrico, Hoffmann). Vrátil sa opäť do Viedne a stal sa jedným z najpopulárnejších operetných  spevákov vo Viedni, bol prvým interpretom Bárinkaya v Straussovom Cigánskom barónovi (1885), ktorého už za riaditeľa Maxa Kmentta v roku 1888 spieval aj v Prešporku. Často vystupoval v Berlíne, absolvoval turné po Spojených štátoch amerických, bol prvým Bárinkayom v New Yorku. Udalosťou letnej sezóny v Aréne bolo vystúpenie speváčky Olgy von Türk-Rohn, koncertnej speváčky, známej interpretky Schubertových piesní, ktorá príležitostne spievala i v divadle. Stvárnila Suzy v Lehárovej operete Drotár, divákov nadchla ako Hanna Glawari v Lehárovej operete Die lustige Witwe (Veselá vdova), prvý raz uvedenej v Prešporku v pôvodnej nemeckej verzii 31. júla 1906 (prešporskú premiéru operety v maďarskom preklade pod názvom A víg özvegy uviedol maďarský riaditeľ Péter Andorffi 29. marca 1906, podrobnejšie informácie prinesieme v ďalšom pokračovaní). Jej výborným partnerom bol  Friedrich Müller v úlohe Danila, páčili sa aj Karl Grünwald (Rossilon) a Robert Grasselyröl (Bogdanowitsch). Pre veľký úspech museli predstavenie opakovať aj nasledujúci deň. Na jeseň uviedol Blasel operetu aj v divadle s brilantným výkonom subrety z Theater an der Wien Betty Seidl v postave Hanny Glawari. Seidl si získala sympatie divákov svojimi vystúpeniami už v lete v Aréne (Suppé: Bocaccio, Strauss: Cigánsky barón) a prilákala publikum aj do hľadiska v divadle. O svojich speváckych kvalitách a hereckých danostiach presvedčila aj ako Helena v Offenbachovej Krásnej Helene pod taktovkou Heinricha Jakscha a v komickej rozprávkovej operete Oscara Strausa Hugdietrichs Brautfahrt. Stvárnila Leilu v Straussovej operete Tisíc a jedna noc, Pueblo v novej operete Rudolfa Dellingera Don Cesar. Rovnocenného partnera mala v tenoristovi Karlovi Grünwaldovi v úlohe Parisa (Krásna Helena), Sulejmana (Tisíc a jedna noc), Princ Kakerlacka (Hugdietrichs Brautfahrt) a Dona Cesara.

F. Lehár, Die lustige Witwe, Pressburger Zeitung,31. 7. 1906

V roku 1907 patrila Lehárova Veselá vdova k divácky najúspešnejším predstaveniam a mnohé výstupy museli účinkujúci opakovať. Na úspechu sa podieľal dirigent Eugen Mautner a dobré výkony účinkujúcich, na prvom mieste nová Hana Glawari v podaní spevácky výbornej subrety Antonie Fischer. Danillom bol opäť Friedrich Müller, nový bol i Rossillion Rudolfa Roitnera a Valencienne slečny Inger. Novinkami sezóny boli o. i. Lehárova opereta Der Göttergatte, Eyslerova Künstlerblut a opereta Josefa Straussa v úprave Ernsta Reiterera Frauenherz. Vo svojej najlepšej úlohe Eisensteina v Straussovom Netopierovi pohostinsky vystúpil úspešný viedenský komik a spevák Willy Schwab, známy z účinkovania v rokoch 1903 – 1904. Podľa kritiky sa Schwab od tých čias ešte viac zdokonalil a jeho výkon publikum odmenilo búrlivým potleskom. Letná sezóna v Aréne začala operetou Eyslera Schützenliesel, v úlohe Liesel debutovala nová subreta Fini Frank z nemeckého divadla v Tepliciach. Pre zvýšenie atraktivity predstavení uvádzal Blasel premiéry v Aréne v nových dekoráciách Gustava Wintersteinera a v kostýmoch hlavného garderobiéra Mazuru, tak to bolo napr. pri operete Oscara Strausa Ein Walzertraum (Kúzlo valčíka), ktorá prilákala publikum. Vyššiu návštevnosť mávali pravidelne predstavenia so zaujímavými hosťami z viedenských a nemeckých divadiel. Subreta z berlínskeho Metropol-Theater Vally Paak zapôsobila nielen pekným hlasom, ale aj temperamentným a gracióznym hereckým výrazom ako Leni v Millöckerovej operete Drei paar Schuhe, v Ziehrerovej Die drei Wünsche a v burleske Rudolfa Krassnigga Zweierlei Tuch. Záujem verejnosti vzbudilo vystúpenie prešporskej rodáčky, mladej talentovanej speváčky Minky von Derra z viedenského Theater in der Josefstadt. Ako Franzi v repríze Straussovej operety Kúzlo valčíka napriek tréme zaujala ľúbozvučným hlasom, ktorý by však podľa vyjadrenia kritiky potreboval ešte technické zdokonalenie. Minka von Derra stvárnila ešte  Molly v obľúbenej hudobnej komédii Sidneyho Jonesa Gejša. Minka von Derra (vl. menom Minka Derra de Morroda, vydatá Schmederer) pochádzala z rodiny zosnulého dlhoročného redaktora denníka Pressburger Zeitung Juliusa von Derru (vl. m. Simeon Julius Derra de Morroda) spisovateľa gréckeho pôvodu a maďarskej historičky Olgy, rod. Németh, jej sestra bola známa tanečnica  a pedagogička Friderica Derra von Morroda.

V roku 1908 uviedol Paul Blasel novú operetu Georga Jarna Die Försterchristl (Krista z horárne, 2. apríla 1908) s melodickou hudbou a romantickým dejom, ktorá dlhé roky zapĺňala mnohé divadelné sály a v roku 1931 bola spracovaná vo filmovej verzii. Vynikajúce bolo hudobné naštudovanie Josefa Königsbergera, úlohu Christiny s temperamentom a šarmom stvárnila Fini Frank, mala aj dobrých partnerov Karla Gerhardta (Peter Warperl) a Eugena Strehna (Oberhofmesiter), výborná bola Annie Fischer v úlohe cigánky. V Lehárovej operete Drotár účinkoval v postave Miloša nový tenor Leon Pfeil-Schneider z Grazu. Alma Saccur, pôsobiaca na mnohých nemeckých scénach, vystúpila ako Hanna Glawari v Lehárovej Veselej vdove, O Mimosa San v Gejše Sidneyho Jonesa a Oculi v Eyslerovej operete Bruder Straubinger pod taktovkou nového kapelníka Franza Schönbaumsfelda. Táto vynikajúca interpretka subretných postáv podala výborné herecké výkony, mala šarm a zmysel pre komiku, páčila sa i po stránke speváckej. Do repertoáru zaradil Blasel prvú veľmi úspešnú hudobnú satiru Oscara Strausa Die lustigen Nibelungen (Veselí Nibelungovia), Suppého Krásnu Galateu s výbornou Antonie Fischer, jednu z najznámejších operiet Roberta Planquetta Die Glocken von Corneville (Kornevillské zvonky) a.  i.

Senzáciou bolo vystúpenie japonskej umelkyne Madame Hanako, známou herečkou a tanečnicou, ktorú  v rámci turné po Európe pozval riaditeľ Paul Blasel aj do Prešporku.  Ako tanečnica začínala Hanako (vlastným menom Ōta Hisa) v Tokiu, známou sa stala po príchode do Paríža, kde vystupovala v malom divadle. Od roku 1902 podnikala turné po Európe a Severnej Amerike. Výkony drobnej, útlej (podľa odhadu mala menej ako 155 centimetrov a 35 kilogramov) vyvolávali všade nadšenie divákov. Hanako so svojou šesťčlennou skupinou uviedla dve jednoaktovky Otake a Im Teehause. Recenzenti ocenili moderný, do detailov prepracovaný herecký prejav umelkyne, ktorá dokázala svojím telom, pohybom, hlasom vyjadriť celú škálu emócií: veľkú radosť, smútok, idylu lásky, scénu smrti. Publikum ju odmenilo búrlivými ováciami. Hanako na vystúpení v roku 1906 v Marseille svojím tancom, silou výrazu a melodramatickým prejavom končiacim scénou harakiri fascinovala aj sochára Agusta Rodina, ktorému potom pár rokov pózovala.

Hisa Ōta (Hanako), (1868 – 1945),
zdroj: wikipedia.de

V Aréne vo fraškách so spevmi Johanna Nestroya Unverhofft a Der Stabstrompeter od Hansa Krenna na libreto Karla Lindaua obecenstvo po dlhšom čase privítalo komika Carla Blasela z Viedne, riaditeľa divadla Carltheater (strýka Paula Blasela). Stvárnil aj Joachima v operete Oskara Strausa Kúzlo valčíka, s ktorou slávil triumfy vo Viedni a od premiéry v roku 1901 ju spieval viac ako štyristo krát. Kuriozitou bola svetová premiéra vaudevillu prešporského skladateľa Eduarda Schweigera Der Soubrettenonkel (7. septembra 1908, libreto Wilhelm Frieser a Karl Laurer), nepriniesla však očakávaný úspech. Hudba bola síce melodická, ale nie veľmi originálna a dej osciloval medzi naivitou a nudou. Najlepší dojem z celého večera zanechali účinkujúci Antonie Fischer, Fini Frank, Karl Gerhardt a Eugen Strehn. Väčšiu odozvu mala inscenácia novej operety Franza Lehára Der Mann mit den drei Frauen. Melodické piesne a svižné valčíky poskytovali príjemné rozptýlenie, umocnené dobrou réžiou Paula Blasela, hudobným naštudovaním Franza Schönbaumsfelda a dobrými výkonmi účinkujúcich umelcov Hermanna Roché v postave Muža a jeho „žien“ (Nelly Reingruber, Fini Frank a Swoboda). Divácky najúspešnejšia bola opereta Lea Falla Der fidele Bauer (na libreto Victora Leóna, 13. júna 1908) s Ignazom Czertnitzom v postave sedliaka Lindoberera, jeho syna Vinzenza stvárnil Hermann Roché. Kraviarku Die rote Lisi vytvorila Nelly Reingruber a v reprízach Annie Fischer, dirigoval Franz Schönbaumsfeld, režijne naštudoval Karl Gerhardt. Operetu s nevšednou harmonickou melodickou hudbou museli hrať takmer denne, s počtom dvadsiatich piatich repríz dokonca predstihla najúspešnejšie diela z predchádzajúcich rokov Lehárovu Veselú vdovuKúzlo valčíka Oscara Strausa. Na ostatnom predstavení v sezóne odmenilo publikum účinkujúcich veľkými ováciami. Tlač nezabudla pripomenúť, že zásluhu na bombastickom úspechu mal riaditeľ Paul Blasel a jeho súbor. Dielo Lea Fallu z obdobia tzv. strieborného veku lámalo rekordy návštevnosti už po prvom uvedení v nemeckom Mannheime v roku 1907 v hlavnej úlohe s Louisom Treumannom a najznámejšia pieseň, duet otca syna Heinerle, Heinerle, hab´ kein Geld sa stala ihneď „hitom“. Záujem o viaceré známe piesne pretrváva roky a v súčasnej dobe opereta opäť zažíva svoju renesanciu.

Louis Treumann ako Danilo v Lehárovej operete Veselá vdova,
zdroj: operetta-research-center

Pri zostavovaní repertoáru musel Paul Blasel brať do úvahy aj pomerne časté striedanie členov súboru, viacerí sólisti dostali výhodnejšie ponuky a Blasel musel angažovať nových umelcov. Aj v roku 1909 začala sezóna s novým kapelníkom Josefom Kollenbergerom, nová subreta Mitzi Meinski sa predstavila v operete Audranovej Bábiky (La poupeé) ako Alesia. Podala krásny spevácky výkon, mala v sebe iskru a skvele tancovala. Ako spevák a režisér bol angažovaný buffo-tenor Fritz Robert (Lancelot) a pekným barytónovým hlasom zaujal Charles Jirka. Čerstvou novinkou bola opereta Ziehrera Der Liebeswalzer pod razantným vedením Kollenbergera. Vo Fallovej Dolárovej princeznej v Aréne hosťoval Louis Treumann ako expresívny a spevácky spoľahlivý Fredy, diváckym úspechom bol opäť jeho Pfefferkorn z Lehárovej opperety Drotár. Treumann ako Danilo z Veselej vdovy mal iskru, bol elegantný, svižný a herecky mal postavu do detailov brilantne prepracovanú . Publikum mohlo opäť obdivovať umenie Alexandra Girardiho, ktorý už okrem známych postáv z minulých sezón stvárnil ďalšiu komickú postavu zo svojho viedenského repertoáru Franza Torelliho v Eyslerovej operete Küntslerblut (Umelecká krv).Postavu Lie vytvorila Vilma Lessik, nová speváčka s príjemným, dobre školeným hlasom a hereckým talentom, jej najlepšou úlohou bola Hanna Glawari v Lehárovej Veselej vdove. V Aréne mala premiéru nová opereta Emmericha Kálmána Ein Herbstmanöver (Jesenné manévre, 24.6.1909) v dekoráciách Gustava Wintersteinera. V hlavných úlohách účinkovali Vilma Lessik (Barónka),Mitzi Meinski (Marosi), Rudolf Teubler (Generál), Ernst Rollé (Wallerstein), Karl Günther (Rotmajster). V postave huslistky Franzi v operete Oscara Strausa Kúzlo valčíka pohostinsky vystúpila jej prvá predstaviteľka a jedna z najobľúbenejších viedenských operetných subriet Mizzi Zwerenz spolu so svojím manželom, tenoristom a komikom Josefom Königom (gróf Lothar). Obaja umelci z Carltheatra sa predstavili ešte v Eyslerovej operete Die Schützenliesel (ako Liesel a Blasius) a v operete Lea Fallu Rozvedená pani (ako Jana a Scroop). O pár rokov neskôr bola Zwerenz prvou Helenou a König prvým Broniom v Nedbalovej Poľskej krvi vo Viedni (1913). Mizzi Zwerenz bola dcéra herca, režiséra a divadelného riaditeľa Carla Ludwiga Zwerenza, ktorý pôsobil so svojou spoločnosťou vo viacerých provinčných divadlách (Bukurešť, Jihlava, Znojmo, Merano, Baden). Často navštevoval aj Nitru, Trenčianske Teplice a Piešťany, tu sa narodila jeho dcéra Mizzi (1876). V roku 1884 pôsobil v Prešporku v  Dočasnom divadle v Pálffyho záhrade , tzv. Interimstheater. Ďalší hosť Carl Blasel si získal obdiv obecenstva svojráznym a neopakovateľným humorom v postavách Jupitera a kráľa Menelaua v Offenbachových operetách Orfeus v podsvetí a Krásna Helena. Pepi Glockner z Volkstheatra ako Christl v Jarnovej operete Krista z horárne upútala zemitým humorom a temperamentom, bola prostou Rosettou v Ziehrerovej operete Ein tolles Mädel. Koncertné vystúpenie nemeckého barytonistu Eduarda Habicha z opery v Düsseldorfe a jeho manželky sopranistky Mathilde Schrecker pôvodne plánované v Aréne sa pre nepriaznivé počasie uskutočnilo v divadle. Na koncerte zostaveného prevažne z piesňového repertoáru poskytli hostia divákom pekný zážitok. Speváčka s ľahkým, pohyblivým hlasom veľkého rozsahu spievala áriu Gildy z Verdiho Rigoletta a áriu z Maillartovej opery Pustovníkov zvonček. Obdivuhodný bol prednes Habicha, ktorý svojím mohutným sonórnym hlasom zaspieval prológ z Leoncavallových  Komediantov a áriu Escamilla z Bizetovej Carmen. Eduard Habich bol neskôr sólistom opery v Berlíne a častým hosťom festivalu v Bayreuthe, kde patril k jeho vrcholným postavám Alberich Klingsor a Kurwenal.

Mizzi Zwerenz ako Franzi v operete O. Strausa Ein Walzertraum
zdroj: de.wikipedia.org

Po mimoriadnom úspechu najnovšej operety Franza Lehára Der Graf von Luxemburg (Gróf z Luxemburgu), premiéru ktorej viedenské publikum privítalo búrlivými ováciami, uviedol Paul Blasel vo vlastnej réžii operetu aj v Prešporku (9. apríla 1910). Po všetkých stránkach výbornú inscenáciu dirigoval Josef Kollenberger, postavu grófa Renéeho naštudoval Fritz Robert, Adelu Vilma Lessik, Armanda Felix Engel, Juliettu Julie Neufeld a pre veľký záujem obecenstva sa stále udržiavala na repertoári. V repríze spievala Juliettu subreta Grethe Berndt z Viedne, ktorá vystúpila aj ako Christl v Jarnovej operete Krista z horárne. Jedna z popredných viedenských speváčok Dora Keplinger z Carlstheatra hosťovala ako Gonda van der Loo v operete Lea Falla Rozvedená pani a Adela v Netopierovi. Na repertoár sa dostala v čase svojho vzniku úspešná Lehárova opereta z gréckeho prostredia Das Fürstenkind, kde opäť excelovali Fritz Robert (Hadschi Stavros) a Vilma Lessik (Mary Ann). V Aréne mala svoju prvú premiéru Lehárova nová opereta Zigeunerliebe (Cigánska láska, 11. mája 1910) v dekoráciách Gustava Wintersteinera, pod taktovkou nového skúseného dirigenta Leopolda Bindera. Svoje kvality opäť potvrdila Vilma Lessik ako Zorika, Jonela Bolescu spieval Franz Eckhardt a Józsiho Felix Engel. V predstavení spoluúčinkovala cigánska kapela Petra Bertóka, na cimbale hral Rudolf Paulik a na jeseň ju uvádzali aj v divadle. Popularitu si získala i nová Jarnova opereta Musikantenmädel (Muzikantské dievča) na libreto Bernhardta Buchbindera, úsmevný epizódny príbeh zo života skladateľa Josepha Haydna, ktorého stvárnil nový sólista Ernst Rollé. Brilantný spevácky výkon podala Vilma Lessik (Brigitta) a veľký úspech mala Grethe Berndt v hlavnej úlohe tanečnice Eleny Montebelli. Ani v tejto sezóne nechýbali hostia, Mizzi Zverenz, známa z vystúpení v predchádzajúcich sezónach účinkovala ako Hanni v Reitererovej operete Jarný vánok, ako Gonda v Rozvedenej pani Lea Falla a zopakovala si Franzi v operete Kúzlo valčíka Oscara Strausa. Na záver letnej sezóny v Aréne vystúpila Lenke Szentgyörgyi z Budapešti, obľúbená speváčka z čias svojho pôsobenia v spoločnosti riaditeľa Kálmana Ballu. Stvárnila temperamentnú postavu mladého dôstojníka Marosiho v Kálmánových Jesenných manévroch. V nasledujúcej sezóne Szentgyörgyi hosťovala ako Franzi (Oscar Straus: Kúzlo valčíka) a Hanni (Josef Strauss: Jarný vánok). Na jeseň v divadle pohostinsky vystúpil obľúbený prvý viedenský tenorista s pekným hlasom Otto Storm ako nadporučík Lörenty v Kálmánových Jesenných manévroch, bol aj spevácky i herecky vynikajúcim Renéem z Lehárovej operety Der Graf von Luxemburg (prvý interpret tejto postavy na premiére v Theater an der Wien v roku 1909). Na záver sezóny stvárnila titulnú úlohu Suppého operety Boccaccio mladá speváčka s krásnym hlasom Gusti Macha z viedenskej Volksoper.

Otto Storm (1874 – 1950),
zdroj: en.wikipedia.org

 

Aj v roku 1911 angažoval Paul Blasel do súboru viacerých nových umelcov. Ako Zorika v Lehárovej Cigánskej láske sa dobre uviedla Fanny Höfler, speváčka s pekným hlasovým materiálom, Jóžiho stvárnil tenorista Fritz Werner a Ilonu mladá španielska subreta Dolly Esquero. Esquero skvele uplatnila tanečné vlohy a južanský temperament v postave Susanne v Gilbertovej operete Die keusche Susanne (Cudná Zuzana) a v hlavnej postave Jarnovej obľúbenej operety Muzikantské dievča. Operetu Der Rodelzigeuner nemeckého skladateľa a dirigenta Josefa Snagu zaradil Blasel do repertoáru po jej veľkom úspechu v Berlíne, Lipsku a Drážďanoch, v ktorej dominovala Dolly Esquero. V Ziehrererovej operete Der Landstreicher debutovala nová sólistka Mizzi Dornbach, v Offenbachovovom Orfeusovi v podsvetí nový dirigent Franz Slunka. Z hosťujúcich umelcov si Gusti Macha zopakovala svoj úspech v titulnej postave Suppého operety Bocaccio, publikum nadchla znamenitým speváckym výkonom a výstižnou hrou v úlohe Palmaticy v  Žobravom študentovi Carla Millöckera, v hlavnej úlohe Suppého operety Fatinitza , ako Czipra v Straussovom Cigánskom barónovi a v titulnej úlohe komickej operety Johanna Straussa Prinz Methusalem. Ďalší hostia prišli z Theater an der Wien, obľúbená speváčka Józsa Heidl zaujala krásnym hlasom a decentnou hrou ako Rosalinda v Straussovom Netopierovi. Mladý operetný tenor Max Willenz vystúpil v operete Rudolfa Nelsona Miss Dudelsack, v ktorej mal veľký úspech vo Viedni a v letnom divadle v Benátkach. Skvelá subreta Grete Holm z Carltheatra s pekným zvučným hlasom nadchla publikum ako Zorika v Lehárovej Cigánskej láske, Saffi a Adele v Straussových operetách (Cigánsky barón, Netopier) a ako Alica v Dolárovej princeznej Lea Fallu. Grete Holm debutovala v roku 1904 v Thomasovej Mignon v Nemeckom divadle Brne, tu sa vydala za dirigenta a neskôr slávneho skladateľa Rudolfa Stolza. Po dvoch sezónach odišla do Viedne, ako operetná diva prešla viacerými divadlami, príležitostne spievala i v operách, napr. Papagenu v Mozartovej Čarovnej flaute, Annu vo Weberovom Čarostrelcovi.

Po rozhodnutí mestskej rady v roku 1912 prideliť mesiac september maďarskej spoločnosti, požiadal Paul Blasel z ekonomických dôvodov o zrušenie letných predstavení v Aréne a nemecká sezóna sa skončila v júni. Nový sólista súboru, herecký nadaný tenorista s dobre školeným hlasom Willy Agel debutoval v novinke Edmunda Eyslera Der Frauenfresser. Spieval aj v Kálmánovej operete Der gute Kamerad pod taktovkou dirigenta Karla Bischofa. Bola to nemecká verzia druhej Kálmánovej operety Az obsitos z roku 1910 a mala premiéru v roku 1911 vo Viedni. V postave Angely v Lehárovej operete Gróf z Luxemburgu debutovala subreta s pekným hlasom Lina Frank, ktorá prišla z viedenského Josefstädter Theater. Spievala i Helenu v operete Oscara Strausa Kúzlo valčíka, Mary Wiltan v Eyslerovej operete Der Frauenfresser. Naštudovala titulnú úlohu v prvom uvedení Lehárovej operety Eva, oder Das Fabriksmädel (27. apríla 1912). V ďalších úlohách účinkovali Ida Steinhofer (Pepita), Willy Agel (Octave Flaubert), Karl Schober, Adolf Wahringer, Josef Weyrich, Karl Schart. Po dlhšom čase sa na repertoár vrátila melodická opereta Richarda Heubergera Opernball (Ples v opere) a Blasel uviedol aj dve nové spevoherné inscenácie. Prvou bola vo Viedni a v českých divadlách úspešná novinka rakúskeho skladateľa Karla Weinbergera Die romantische Frau v hlavnej úlohe s mladou subretou pekného vzhľadu Rosy Werginz (v roku 1917 bola prvou Saskiou v Nebalovej operete Die schöne Saskia spolu s Louisom Treumannom v postave maliara Adriana von Ruddera). Druhá novinka, „šláger“ sezóny vo Viedni a Berlíne, opereta Paula Ottenheimera Heimliche Liebe mala mimoriadny úspech aj v Prešporku predovšetkým zásluhou výborného výkonu Rosy Werginz ako Toni. Novoangažovaný tenorista z Wroclavi Hans von Thuma ako Bárinkay v Straussovom Cigánskom barónovi mal síce zvučný hlas, ale technicky nedostatočne pripravený. Divácky úspešné bolo prvé uvedenie operety s nádychom biedermeierovského štýlu od Lea Aschera Hoheit tanz Walzer (Valčík jej Výsosti). Po nie veľmi známom tenoristovi z Teplíc Juliusovi Steinerovi v Strausovej operete Kúzlo valčíka, opäť zavítal do Prešporku Carl Streitmann ako Eisenstein v Straussovom Netopierovi a jedinečný umelecký zážitok poskytla divákom viedenská herečka a operetná speváčka z Josefstädter Theater Hansi Niese (manželka Georga Jarna), častá partnerka Alexandra Girardiho. Táto znamenitá herečka s temperamentom a mimoriadnym zmyslom pre humor vystúpila v hlavnej úlohe operety skladateľa Rudolfa Raimanna Die Frau Gretl, v ľudových hrách so spevmi Karla Millöckera Drei paar Schuhe a Die Näherin. Na záver sezóny vystúpil v úlohe Alisa Nussbergera v operete Josepha Lannera Alt – Wien Richard Waldemar, komik z Carltheatra.

Rosy Werginz,
zdroj: internet

Po ďalších nových dielach Georga Jarna (Die Marine-Gustl, Heinricha Reinhardta (Prinzess Gretl) a Aladára Rényiho (Susi – A kis gróf) priniesla v roku 1913 na javisko oživenie opereta Jeana Gilberta Die moderne Eva nielen vďaka melodickej hudbe a vtipnému libretu, ale hlavne zásluhou temperamentnej Rosy Werginz, ktorá očarila zmyslom pre humor i gracióznym tancom. Spomedzi hosťujúcich umelcov, ktorých bolo v tejto sezóne v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi podstatne menej, vynikla bývala sólistka spoločnosti Emanuela Raula v sezóne 1893 – 1894, viedenská veľmi úspešná a žiadaná subreta Betty Stojan, pôvodom česká speváčka z Olomouca. V postave Adely v Straussovom Netopierovi zaujala pekným melodickým hlasom, svojím šarmom a živou mimikou. V úlohe Alfréda mala výborného partnera Marcella Sowilského, tenoristu s pekne znejúcim ľahkým hlasom, Rosalindou bola Berta Pirk a Eisensteinom Adolf Wahringer, lepší herecky ako spevácky. V Aréne mal úspech viedenský komik Richard Waldemar z Carltheatra v Rényiho operete Susi a ako barón de Aubrais v Gilbertovej operete Die keusche Susanne. V novinke Ernsta Wolfa vaudeville Das haben die Mädchen so gern pohostinsky vystúpil významný herec a znamenitý komik Franz Glawatsch z Raimundtheatra ako fabrikant Fröhlich. Stvárnil aj jednu zo svojich profilových postáv fiakristu Führingera v Zieherovej operete Der Liebeswalzer, v ktorej mal triumfálny úspech vo Viedni. Účinkoval ešte ako Franz Helmer v operete Henrika Berényho Mein Mäderl.

Od roku 1914 bola nemecká sezóna Paula Blasela skrátená iba na dva mesiace, apríl a máj. Podľa informácie v tlači dospel Blasel k takémuto rozhodnutiu z ekonomických dôvodov, vzhľadom na klesajúci záujem o predstavenia nemeckého divadla. Sezóna začala najnovšou novinku úspešne uvádzanou vo viedenskom Burgtheatri, operetou Edmunda Eyslera Ein Tag im Paradies, v ktorej sa ako dobrý komik uviedol nový člen súboru Karl Exner. V predstavení Netopiera pri príležitosti štyridsiateho výročia svetovej premiéry tejto obľúbenej Straussovej operety vystúpili dvaja viedenskí umelci, Rosa Mitter-Mardi ako spevácky vynikajúca Rosalinda a obľúbený  Carl Streitmann v postave Eisensteina. V postave Adely sa dobre uviedla nová hviezda súboru Else Lord. Pol roka po svetovej premiére Nedbalovej Polenblut (Poľská krv) vo viedenskom Carltheatri ponúkol Blasel operetu v originálnom nemeckom jazyku aj prešporskému publiku (18. apríla 1914). Kritika pozitívne hodnotila libreto Lea Steina a Nedbalovu hudbu s výbornými duetami a tanečnými vložkami. Pekné spevácke a herecké výkony podali hlavní interpreti Tony Troll v úlohe Heleny a Marcell Sowilsky ako gróf Boleslav Baranski. Kúzelná bola Eugenie Schäck ako temperamentná Wanda Kwasinskaja, v ďalších postavách účinkovali Hans Steiner (Bronio Popiel), režisér a herec Karl Exner (Zaremba) a Ignaz Czernitz, dirigoval Karl Bischof. Opereta mala úspech aj u obecenstva, v jednej z repríz ako Bolo pohostinsky vystúpil spevácky dobre disponovaný a mladícky šarmantný Carl Streitmann. Úspech mal v postave Caramella v Straussovej Noci v Benátkach. Titulnú postavu v Offenbachovej Krásnej Helene pohostinsky spievala Vilma Werolt (Stadttheater Wiener Neustadt), temperamentná subreta pekného vzhľadu, s melodickým, dobre školeným hlasom. Páčili sa aj domáci partneri Marcell Sowilsky (Paris), August Herbst (Agamemnon), Karl Exner (Kalchas) a nezabudnuteľný bol Ignaz Czernitz ako Menelaos. Po všetkých stránkach najlepšou, takmer bezchybnou inscenáciou sezóny bola opereta Johanna Straussa s melodickou hudbou Das Spitzentuch der Königin (Čipková šatka kráľovnej). Brilantné výkony podali najmä Tony Troll a Ignaz Czernitz, dobrí boli i ďalší účinkujúci Else Lord, Eugenie Schäck, Sowilsky a Exner.

O. Nedbal, Polenblut, Pressburger Zeitung,18. 4. 1914

Prvý rok svetového vojnového konfliktu v roku 1914 sa negatívne prejavil aj na prevádzke divadla, ktorá sa nakrátko obmedzila, čoskoro sa však znovu naplno rozbehla. V tomto období sa často organizovali humanitárne a charitatívne predstavenia na organizovanie finančných zbierok pre vojnové vdovy a siroty a pre vojnových invalidov. Noviny v tomto období venovali viac pozornosti politickým udalostiam, aktuálnym informáciám o priebehu vojenských operácií a prinášali podstatne menej recenzií a odborných príspevkov o divadle a kultúre. Sezónu v roku 1915 ako zvyčajne začal Paula Blasel najnovšou operetnou tvorbou úspešne uvádzanou na viedenských scénach. Tentoraz vybral do repertoáru novinku Oscara Strausa Rund um di Liebe, vo vypredanom hľadisku však viac zarezonovala Lehárova opereta Endlich allein v bezchybnom naštudovaní dirigenta Karla Bischoffa. Zo spevákov bola výborná Else Lord ako Tilly, Mimi Hübner, nový tenorista Max Bratt, Eugen Strehn, gustiózny bol humor nového komika Hermanna Blassa. Dobrú úroveň malo predstavenie operety Otta Römischa na hudbu Johanna Straussa st. Die tolleTherese, úspech mala burleska so spevom Bruna Zapperta Ein Böhm in Amerika s hudbou Maxa Weinzierla. Príjemným rozptýlením bol tanečná monodráma Der Todestanz s hosťujúcou kabaretnou divou zo Stuttgartu Ilonkou Strehn-Návay, ktorá sa uvádzala s jednodejstvou operetou Franza von Suppého Krásna Galatea. Z novej spevohernej tvorby sa uvádzali Gilbertova Die Kino-Königin, Die schöne Schwedin Roberta Winterberga a ku koncu sezóny Nedbalova Poľská krv. Plnokrvnú postavu Bola Baranského herecky do detailov prepracovanú vytvoril Max Bratt, exceloval svojím lesklým dobre školeným hlasom, Else Lord ako Helena mu bola rovnocennou partnerkou, Wandu spievala Mimi Hübner, Eugen Strehn Popiela. Tlač považovala sezónu v roku 1915 aj napriek vojnovým udalostiam za umelecky i materiálne úspešnú.

V roku 1916 uviedol Blasel najnovšiu operetu Emmericha Kálmána Csárdásfürstin (Čardášová princezná, 29. apríla 1916) v réžii Eugena Strehna pod taktovkou Eugena Szenkára, v hlavnej úlohe s primadonou súboru Mimi Hübner, v ďalších úlohách sa páčili Mizzi Schwarz, Eugen Strehn a Max Bratt. Po dlhšom čase opäť pohostinsky vystúpil Alexander Girardi  v charakterovej úlohe Strobla Zieherovej operete Das dumme Herz a ako Torelli v Eyslerovej Künstlerblut . Vo svojich postavách prinášal na scénu humor, vyslovoval myšlienky, stavy duše a láskavosť tými najjednoduchším výrazovými prostriedkami a jeho umenie pôsobilo nedefinovateľnou magickou silou. S mimoriadnym úspechom sa stretla premiéra novej operety Bruna Granichstaedtena Auf Befehl der Kaiserin s Mimi Hübner v úlohe cisárovnej , takisto opereta Lea Falla Der fidele Bauer so skvelým komikom Czernitzom v úlohe Lindoberera. Iba pár mesiacov po prvom uvedení vo viedenskom Raymundtheatri mala svoju prvú prešporskú premiéru dodnes populárna opereta Heinricha Bertého na hudbu Franza Schuberta Das Dreimäderlhaus (Dom u troch dievčatiek, 27. mája 1916). Schuberta pohostinsky stvárnil Carl Streitmann, v postave Demoiselle Lucie Grisi debutovala subreta Ida Rhoden z divadla z Ausburgu. Spoľahlivé výkony podali Julie Enzinger (Hederl), Hansi Zastrow (Haiderl) a Mizzi Olden (Hannerl), z pánov Eugen Strehn a Max Bratt. Operetu v réžii Paula Blasela hudobne naštudoval Eugen Szenkár, dekorácie namaľoval prešporský rodák Béla Marx, Wintersteinov žiak a do konca sezóny mala dvanásť repríz vo vypredanom hľadisku. Streitmann spieval aj Eisensteina v Straussovovom Netopierovi s Idou Rhoden (Rosalinda), v úlohe Adely účinkovala v Prešporku už známa Grete Holm z Viedne. Nedbalovu operetu Die Winzerbraut (Vinobranie, 10. júna 1916) zaradil Blasel do repertoáru iba štyri mesiace po jej svetovej premiére vo Viedni v Theater an der Wien. Kritika písala s uznaním o originálnej „slovansky melancholickej“ hudbe s bohatou inštrumentáciou, o peknom oduševnenom speváckom výkone a temperamentnej hre Rosy Mitter-Mardi z Theater an der Wien v postave Julje Lelly. Grófa Milana Mikoliča stvárnil Max Bratt.

O. Nedbal, Winzerbraut, Pressburger Zeitung,10. 6. 1916

V roku 1917 angažoval Paul Blasel novú primadonu Klemmy Tschoyer a pohybovo talentovanú subretu Vilmu von Damario, ktoré sa sľubne uviedli v operete Ralpha Benatzkého Liebe im Schnee (Láska na snehu) pod taktovkou nového kapelníka Alexa Fürstbauera. Úspech u publika mala gavotta v tanečnej kreáciii Mizzi Olden a Waltera Reného. Dvojica zapôsobila na divákov aj španielskym tancom v operete Richarda Falla, brata známejšieho Lea Falla, Der Weltenbummler. Blasel pozýval aj viac zaujímavých hostí z Viedne, napr. speváčku s pekným a dobre školeným hlasom, herecky temperamentnú Charlotte Roeder, ktorá vystúpila ako Eva v rovnomennej Lehárovovej operete a Rosalinda v Straussovom Netopierovi. V druhom dejstve Netopiera zaspievala Roeder čardáš, ktorý pre ňu skomponoval Franz Lehár. Celú škálu svojho speváckeho a hereckého umenia i osobného javiskového šarmu ponúkla Rosa Mitter-Mardi v Lehárovej operete Endlich allein ako Dolly Doverland, v operetách Eyslera (Die Schützenliesel), Bertého (Dom u troch dievčatiek) a Nedbala (Poľská krv). V Lehárovej Cigánskej láske exceloval v postave Józsiho Max Bratt, obľúbený výborný tenorista Blaselovho súboru so sviežo znejúcim hlasom a primeraným hereckým výrazom. Spestrením repertoáru bol Tanečný večer z tvorby Franza Schuberta (Scherzo), Mozarta (Menuet) a valčík Johanna Straussa (Geschichten aus dem Wienerwald) so skvelým tanečným párom Mizzi Olden a Walter René. V prvom uvedení operety Lea Falla Die Rose von Stambul (Ruža zo Stambulu, 8. júna 1917) opäť excelovala pôvabná Rose Mitter-Mardi ako Kondja Gül, dobré výkony podali Mizzi Olden a Max Bratt (Achmed Bey). Recenzenti konštatovali, že Paul Blasel podobne ako v predchádzajúcich inscenáciách svojou invenčnou réžiou a starostlivým naštudovaním zvýšil príťažlivosť predstavení, pútavými predstaveniami prilákal publikum a hľadisko bývalo plné.

Vo svojej predposlednej sezóne v roku 1918 uviedol Blasel po dlhšom čase operetu Johanna Straussa Tausend und eine Nacht (Tisíc a jedna noc) s dirigentom Karlom Bischoffom a s novými sólistami, s pôvabnou a po každej stránke talentovanou subretou Irene Horst a nadaným mladokomikom Franzom Schwaigerom, výborným a dlhé roky obľúbeným tenoristom Maxom Brattom a Leopoldine Czernitz. Novinkou v repertoári bola opereta s príťažlivou hudbou a vkusným libretom Emmericha Kálmána Die Faschingsfee v réžii Karla Leitera, zo staršieho repertoáru  sa opakovali operety Netopier, Dom u troch dievčatiek, Der Weltenbummler Lea Falla, Poľská krvValčík jej Výsosti od Lea Aschera. V operete Lea Falla Der fidele Bauer podal výborný výkon Karl Leiter v postave Lindoberera, v novinke Lea Aschera Bruder Leichtsinn Irene Horst a Franz Schwaiger, v operete pôvodom českého skladateľa Rudolfa Dellingera Don Cesar exceloval v titulnej úlohe Max Bratt. V Lehárovej Cigánskej láske spievala Zoriku Relly Oehm z Carltheatra, mladá speváčka s pekným zvonivým hlasom. Blasel ukončil sezónu prvým uvedením singspielu Franza Schuberta Hannerl (31. mája 1918), druhou časťou operety Dom u troch dievčatiek, premiéra ktorej bola vo februári v Raimundtheatri vo Viedni. Inscenácia v réžii Blasela bola dobre naštudovaná mala správny rytmus, dobré výkony podali Relly Oehm ako komtesa Arankay, Irene Horst a Franz Schwaiger, sympaticky sa uviedol aj nový tenorista Rudolf Sulzer, ďalej účinkovali Olly Warburg, Willy Schwab, Karl Leiter a Leopoldine Czernitz.

Svoju poslednú sezónu v roku 1919 otvoril Paul Blasel tradične novinkou, singspielom Johann Nestroy autorov Alfreda Mariu Willnera a Rudolfa Oesterreichera s hudbou Ernsta Reiterera a Siegmunda Eibenschütza. Predstavili sa v nej noví členovia súboru, v postave Nestroya narýchlo „zaskakoval“ Fritz Masera (za Harry Payera), Hugo Juhn (Engelhofer) a nová temperamentná subreta Mimmi Frauner (Liesl). Frauner mala úspech aj v Eyslerovej operete Frauenfresser, nový sólista s pekným hlasom Harry Payer debutoval v úlohe Majora Murnera. Na úspechu novej operety Oscara Strausa Eine Ballnacht mali najväčšiu zásluhu  herecky bezprostredný znamenitý tenorista Harry Payer, Mimmi Frauner a komická dvojica Polly Sending s Leom Sperlichom. Pôsobivým predstavením bola Offenbachova Krásna Helena, nie však kvôli speváckym výkonom hlavných predstaviteľov Polly Sending (Helena) a Harryho Payera (Paris), ale predovšetkým pre vtipné výstupy, prekypujúce humorom komikov Huga Juhna a Antona Otta. Úspech mala aj staršia melodická opereta Millöckera Das verwunschene Schloss v Blaselovej invenčnej réžii v jemnom humornom tóne a dobrý spevácky výkon podali Mimmi Frauner a Harry Payer. Sezónu ukončil Paul Blasel dňa 15. júna 1919 Offenbachovou operetou Orfeus v podsvetí a Lehárovou Evou.

(Pokračovanie nabudúce)

Pripravila Elena Blahová-Martišová

email

About Author

Elena Blahová-Martišová

Leave A Reply