Dnes je: nedeľa, 24. 6. 2018, meniny má: Ján, zajtra: Tadeáš, Olívia

Mikuláš Schneider-Trnavský – veľký autor piesňových a duchovných kvetov

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Spomienka na Mikuláša Schneidra-Trnavského (* 24. máj 1881, Trnava – † 28. máj 1958, Bratislava) sa spája so šesťdesiatym výročím smrti tohto významného tvorcu našej národnej hudby – zvlášť v oblasti umelej piesne, organistu a hudobného pedagóga (ktorý sa r. 1919 tiež zaslúžil o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave, dnešného Konzervatória v Bratislave). Trnavský je taktiež autorom jednej operety. Pokrstený bol ako Nicolaus Carolus Schneider – Mikuláš Karol, prímenie „Trnavský“ mu dal až neskôr spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský.

Mikuláš Schneider r. 1900 absolvoval maturitu na arcibiskupskom gymnáziu v Trnave, po ňom absolvoval dvojročné štúdium na konzervatóriu v Budapešti (kompozíciu u Hansa Koesslera), ako aj konzervatórium vo Viedni (kompozíciu u Hermanna Grädenera). V rokoch 1903 – 1905 bol v Prahe žiakom v hre na organ u Josefa Kličku, v kompozícii u Karla Steckera. Od roku 1909 až do smrti pôsobil ako regenschori v Dóme sv. Mikuláša v Trnave. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sám zažil absenciu odborného hudobného školstva na Slovensku, a tak – po vzniku Československej republiky – zapojil úsilia o založenie vyššej hudobnej školy v Bratislave (spolu s Milošom Ruppeldtom, dr. Aloisom Kolískom a Annnou Zochovou-Kafendovou). Prvú hudobnú školu pre Slovensko v Bratislave slávnostne napokon otvorili 6. novembra 1919 koncertom speváckeho zboru spolku Bratislava pod vedením dirigenta Miloša Ruppeldta. Z tejto školy vznikla v roku 1922 Hudobná a dramatická škola (akadémia) a r. 1941 Štátne konzervatórium v Bratislave.

Mikuláš Schneider-Trnavský pri svojom harmóniu, 1951
foto: L. Roller

V prvom období tvorby sa Schneider-Trnavský orientoval na pieseň. Jeho prvotiny na nemecké texty vystriedal trvalý záujem o melodiku slovenskej ľudovej piesne, s ktorou sa začal zoznamovať v národne orientovaných spolkoch (Viedeň, Praha). Vtedy vznikli prvé úpravy ľudových piesní a vzápätí prvé umelé piesne na texty slovenských básnikov pre sólový hlas so sprievodom klavíra. Roky úpadku Rakúsko-Uhorskej monarchie priniesli potrebu zborových kompozícií, ktoré korešpondovali s revolučným obsahom textov od mladých politikov (napr. V. Šrobár, poslanec F. Juriga). Veľkou aktivitou skladateľa bola práca na Jednotnom katolíckom spevníku (JKS) – tomto kancionáli rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Prvýkrát vyšiel v roku 1937 a používa sa dodnes, čo nemá v strednej Európe obdobu. Vznikol v r. 1921 až 1936, z iniciatívy Mons. Jána Pöstényiho, správcu Spolku svätého Vojtecha. Spolok sv. Vojtecha ho plánoval už od svojho založenia (1870). Táto úloha sa začala realizovať až v roku 1921 – po konštituovaní prvej biskupskej konferencie. Schneider-Trnavský, počas pätnástich rokov zbierania slovenských duchovných piesní, ich preberania z rôznych rukopisných i tlačených slovenských spevníkov (Matzenauerov, Matulayov, Žaškovského, Chládekov, Bahéryho spevník a i.) a z dvoch vydaní spevníka Canthus Catholici (z roku 1655 a 1700), ale aj sledovania cirkevných skladieb súčasných skladateľov, vstrebal do seba melodiku duchovných piesní tak, že sám upravil celkove 564 piesní JKS a bol autorom 226 vlastných nových piesní. Dielo vyšlo v roku 1937. Pre slovenských katolíkov predstavuje zjednotenie duchovného spevu vo všetkých chrámoch Slovenska. V poradí 76. vydaní JKS potvrdzuje jedinečnosť tejto práce. Piesne do JKS zoradil podľa období cirkevného roka a zharmonizoval. (Dovtedy organisti pri speve ľudu buď improvizovali, alebo využívali jednoduché harmonické spojenia).

M. Sch. Trnavský: Matka božia trnavská, 1945,
rukopis piesne
zdroj: Západoslovenské múzeum v Trnave

Dnes sa hodne diskutuje o romantizujúcom princípe JKS. Je pravda, že M. Schneider-Trnavský bol v rámci slovenskej hudby neskorým romantikom. I preto sú jeho umelé a duchovné piesne také melodické. Na druhej strane ich ľud prijal ako svoje dedičstvo, bez uvedomenia si, že piesne JKS sú tiež umelé, skomponované skladateľom, ktorý žil a tvoril v Trnave. Obdiv nad vydaním JKS vyjadrili Spolku sv. Vojtecha aj českí organisti, znalci duchovnej hudby a r. 1938 dokonca skladateľ J. B. Foerster, vtedajší prezident Českej akadémie vied a umení.

Melódie piesní z JKS Schneider čiastočne zúročil aj vo svojich cirkevných kompozíciách, najmä z obdobia polovice tridsiatych rokov: Offertórium Terra tremuit; Slovenská omša in G –Hospodine, vyslyš nás G; Missa pastoralis Alma nox in G, pri príležitosti vysviacky prvých slovenských biskupov (1921) skomponoval vokálnu omšu Missa stella matutina. Podieľal sa na diele Modlitby a piesne, ktoré obsahuje mnohé z jeho zborových i omšových diel, ktoré sa v rukopisoch nezachovali.

Mikuláš Schneider-Trnavský vo svojej pracovni, 1951
foto: L. Roller

Pri príležitosti Pribinových osláv v Nitre r. 1933 skomponoval symfonickú báseň Pribinov sľub, ktorej obsahom je duchovný prerod starých pohanských Slovienov a prijatie kresťanstva. Na sklonku života napísal Mikuláš Schneider-Trnavský svoju jedinú Symfóniu e mol – Spomienkovú (1956) a o rok neskôr orchestrálne dielo Slovenská suita – Keď sa pieseň rozozvučí (1957). Jedinou scénickou prácou Schneidra bola opereta Bellarosa (r. 1941).

Prvé uvedenie tejto operety bolo na javisku Slovenského národného divadla 24. 5. 1941. V knihe spomienok – Úsmevy a slzy (SVKL, Bratislava r. 1959) sám skladateľ spomína inšpiráciu tohto diela. Boli to jednak zábavné večierky a bály trnavských mešťanov, ku ktorým písal príležitostné skladby. Ďalším dôvodom bola celoživotná túžba majstra o skomponovanie javiskového diela. Nenašiel však k tomu vhodné libreto, hoci oslovil mnohých potenciálnych autorov (o. i. aj Štefana Hozu). Napokon sa oň pokúsil sám – so svojím príznačným humorom. V deji vychádzal z prostredia malomesta, kde žili jeho postavy meštiakov, žiarlivých manželiek, rozgurážených, či deptaných mužov, pre ktorých bola hlavná hrdinka – krásna Bellarosa – výnimočnou hrdinkou, niečím nedosiahnuteľným.

M. Schneider-Trnavský: Bellarosa, Opera SND, 1941,
František Krištof-Veselý (Mirko), Mária Kišonová (Bellarosa),
foto: STK / Archív SND

Tri dejstvá naplnil Schneider hudbou na rozhraní klasickej operetnej tradície, národných spevov a lyrických piesní. Hoci Bellarosu privítala vtedajšia hudobná spoločnosť pekne, v čase Schneidrovho života sa nedočkala nového naštudovania. Slovenský piesňový poeta bol predsa len príliš jemným skladateľom na dravú, rytmami nových tancov (už aj swingom) pulzujúcu hudbu zo začiatku štyridsiatych rokov. Ani jemné vtipkovanie šarmantného Schneidra nevyvážilo dravosť sujetov, ktoré ku nám prichádzali v tej dobe prostredníctvom filmov a zvlášť českých operiet na javisku Slovenského národného divadla. Predohra k tejto operete však občas zaznieva na koncertoch ako svieža, brilantne nakoncipovaná Veseloherná predohra.

O uvedenie tohto jediného javiskového diela sa Schneidra (hoci vo viac-menej „činohernej podobe“) opäť zaslúžilo Trnavské divadlo Jána Palárika – 23. mája 2001. (Na tejto premiére bola prítomná aj prvá slovenská Bellarosa – Mária Kišonová-Hubová).

Schneider-Trnavský sa síce nestal veľkým hudobno-dramatickým autorom, pre nedostatok konfrontácie a možnosti uvedenia svojich diela v malomestskom prostredí, ba ani veľkým symfonikom, zato je autorom skvostných piesňových zbierok: Drobné kvety, Slzy a úsmevy, Zo srdca, Piesne o matke, Nad kolískou. (Zo srdca z r. 1920 bola zbierka piesní, pôvodne určená pre učebnicu spevu). Ku ním sa pripája päťzväzková zbierka úprav slovenských ľudových piesní.

Mikuláš Schneider-Trnavský (Trnava – 1958),
foto: súkr. archív rodiny skladateľa

Je tiež autorom niekoľkých inštruktívnych klavírnych (Slovenská sonatína; Pestrý rad skladieb pre klavír) aj organových skladieb (Malé interlúdiá pre organ; Prelúdiá pre organ).

Počas mladistvého pôsobenia (ako klavirista) so spevákom Božom Urminovom v Nemecku r. 1908 nemal síce veľa času na tvorbu, ale mohol počúvať svetovú hudobnú literatúru v prostredí pulzujúceho kultúrneho a hudobného života (Berlín, Lipsko). Tento vplyv sa prejavil najprv v piesňovej zbierke Slzy a úsmevy (vyd. 1912), ktorú však kritik M. Lichard odmietol ako súčasť širokého prúdu „internacionálneho hudobného modernizmu“. Vplyvy modernejšej európskej hudby sa preniesli aj do Schneidrových komorných skladieb duchovného charakteru (napr. Benedicta cuius viscera pre soprán, husle a organ, 1916; omša Missa pro defunctis, najmä jej časť Benedictus pre alt a organ, vyd. 1922 ; Ave Maria pre soprán, husle a organ, vyd. 1923) – i v niekoľkých samostatných piesňach (Nad kolískou, vyd. 1922; Neobzeraj sa, 1933). V období, kedy skončila jeho intenzívna práca na jedinej operete Bellarosa (1941), ako vyzretý šesťdesiatnik pretavil svoje inšpirácie do jedinečných, väčšinou vokálno-inštrumentálnych cirkevných skladieb. K závažným dielam patria omšové kompozície Missa in honorem Sancti Nicolai (1948), Missa Trencin-Teplicensis (1948) a Missa in honorem Sanctissimi Cordis Jesu (1949), vytvorené počas ďalšieho prelomového obdobia našej spoločnosti.

Svetské diela Schneidra väčšinou vznikli na objednávku, resp. pod vplyvom vonkajších podnetov. Mnohé z nich sú v najširšom slova zmysle inštruktívne. Najčastejším objednávateľom bol Spevácky zbor slovenských učiteľov. Viaceré mužské zbory sú v Schneidrovom odkaze kompozične najprepracovanejšie. Sláčikové kvartetá mu slúžili ako prípravné štúdie pre Slovenskú suitu. Jedinú symfóniu – Symfónia e mol „Spomienková“ – skomponoval na podnet Zväzu slovenských skladateľov. Premiéru mala v roku jeho 75. narodenín (1956). O rok neskôr vytvoril ďalšie veľké orchestrálne dielo Slovenská suita Keď sa pieseň rozozvučí.

Múzeum Mikuláša Schneidra-Trnavského v Trnave,
foto: internet

V roku 1933 mu pápež Pius X. udelil ocenenie Rytier rádu sv. Gregora za zásluhy o rozvoj cirkevnej hudby, v roku 1938 získal Štefánikovu krajinskú cenu, dvakrát Štátnu cenu za umenia (1940, 1948) a 24. augusta 1956 mu udelili za jeho celoživotné dielo titul národný umelec.

Viaceré diela Mikuláša Schneidra-Trnavského vyšli na CD: Slovenský spevoherný svet, Slovak Radio Records RB 0341-2631 (2011); Organ Romantic in Opava, Diskant DK 0124-2 131 (2009); OPUS 100 – Peter Dvorský ’77; Slovenské ľudové piesne, Opus 91 0111-2 (2009); Music from Trnava Music from Trnava, Agentúra AP Projekt MM 0107-2-231 (2008); Duchovná tvorba Mikuláša Schneidera-Trnavského III, Musica Tyrnaviensis (2007); Duchovná a organová tvorba M. Schneidra-Trnavského I, LUX Media, s. r. o. LM 0011-2-031 (1997).

Od roku 2001 sa poriada interpretačnú súťaž žiakov umeleckých škôl „Schneiderova Trnava“. Súťaž interpretov vokálneho umenia do 35 rokov vznikla v Trnave roku 1971. Spočiatku „iba“ ako Spevácka súťaž Mikuláša Schneidra-Trnavského, od r. 1994 so štatútom medzinárodnej súťaže. Bola a je ponímaná ako odrazový mostík mladých interpretov pre účinkovanie na domácich i svetových koncertných pódiách. Z Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidra-Trnavského odišli s titulmi laureátov teraz už známe mená: Martin Babjak, Magdaléna Kožená, Miroslav Dvorský, Peter Dvorský, Ján Galla, Dalibor Jenis, Daniel Čapkovič, Ľubica Orgonášová, Mária Andrašovanová, Jitka Sapara-Fischerová, Lívia Ághová či Terézia Kružliaková-Babjaková a mnohé ďalšie – stálice operného neba. Je to najstaršia súťaž tohto druhu na Slovensku, ktorá je aj veľkou príležitosťou pre domácich adeptov profesionálneho vokálneho umenia, aby sa mohli porovnať so svetom. Po roku 2010 však mesto nenašlo partnera na zorganizovanie tohto finančne náročného podujatia. Až pre ročník 2017 vložilo do projektu potrebné finančné prostriedky a na súťaži participoval aj Trnavský samosprávny kraj. Keďže Hudobné centrum (HC) s jeho riaditeľom Igorom Valentovičom, má expandovať so svojimi aktivitami do regiónov Slovenska, podpísalo zmluvu s mestom Trnava. Hudobné centrum sa v súčasnosti stará o produkčno-organizačnú stránku súťaže a dramaturgiu hlavného koncertu. (pozn. red.: o obnovenej súťaži M. Sch. Trnavského v roku 2017 sme písali TU…)

Medzinárodná spevácka súťaž Mikuláša Schneidera-Trnavského, 22. ročník, 2017,
Eva Blahová, Slávka Zámečníková (SR), II. kat., prvá cena,
foto: Marek Martinek

Dvadsiaty druhý ročník Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského bol 21. – 27. mája 2017 s neuveriteľnou účasťou vyše stovky adeptov z osemnástich krajín sveta. Mnohí speváci známych mien zaraďujú do svojich koncertov piesne z komorného odkazu M. Schneidra-Trnavského, ale aj rôzne úpravy  piesní z JKS.

Pravým klenotom interpretácie Schneidrových piesní je CD, ktoré vyšlo vo vydavateľstve Viva Musica! Records, 2014 pod názvom: Pavol BreslikRóbert Pechanec: Mikuláš Schneider-Trnavský: Songs. Je to výber zo Schneidrových cyklov umelých i ľudových piesní. Na úvod je to 9 piesní z cyklu Slzy a úsmevy, op. 25; dve samostatné piesne – ChryzantémyNeobzeraj sa; tri piesne z cyklu umelých piesní Drobné kvety a päť piesní z cyklu Zo srdca. Na záver je zaradených šesť piesní z edície Slovenské národné piesne (vyšli r. 1943 ako skladateľov výber upravených ľudových piesní). V recenzii na toto CD som napísala: „Bršlík je maliarom jemných detailov, s nadhľadom nad hudobným aj literárnym celkom – s jednou či viacerými slohami – rozvíja pred nami príbehy, oslovuje hlasom jedinca i kolektívu, je to maliar i akvalerista, grafik i tvorca olejomalieb, ale aj slovenský beťár s pijáckou náladou, ktorý ideálne interpretuje Schneidrove piesne“. (pozn. red.: celú recenziu si prečítate TU…)

CD Pavla Bršlíka Mikuláš Schneider-Trnavský: Songs
foto: Zdenko Hanout

Je to mimoriadne vydarená pocta skladateľovi, ktorý síce žil v závetrí slovenského malomesta 19. – 20. storočia, no napriek tomu prispel do európskeho hudobného bohatstva svojou hrivnou. Najmä nádhernými piesňami, ktoré korešpondujú so slovenskou povahou – ich lyrikou, baladickosťou i humornými pijáckymi náladami. Nie raz si Schneider dokonca vyslúžil porovnanie s majstrom romantickej piesne – Franzom Schubertom. Svojím hlbokým náboženským cítením, dlhoročnou organovou interpretáciou a duchovnou kompozičnou tvorbou zasa prispel do širšieho, než iba piesňového odkazu slovenskej národnej hudby.

Pamätník Mikuláša Schneidera-Trnavského v Trnave na Kapitulskej ulici v Trnave.
zdroj: wikipedia

Osobnosť skladateľa pripomína pamätník Mikuláša Schneidra-Trnavského na Kapitulskej ulici v Trnave. V dome, kde dlhé roky s rodinou žil a tvoril, neďaleko Dómu sv. Mikuláša v Trnave, bolo založené múzeum majstra. Na Novom cintoríne v Trnave – hneď pri vchode, na čestnom mieste – upúta návštevníkov hrob Mikuláša Schneidra – Trnavského, kde (zvlášť počas súťaže spevákov, ale aj pri iných príležitostiach) sa uctieva pamiatka tohto veľkého slovenského skladateľa.

Autor: Terézia Ursínyová

video

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 145
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár