Dnes je: piatok, 22. 9. 2017, meniny má: Móric , zajtra: Zdenka

Milované piesne barytonistu Richarda Švedu

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V auguste 2016 bola v Slovenskom národnom divadle – spolu s koncertom umelcov z uvádzaných CD (Bršlík, Kučerová, Kurucová, Kocán) uvedená limitovaná edícia štyroch CD s názvom BELOVED SONGS (Milované piesne), o ktorú sa zaslúžilo vydavateľstvo Viva Musica! Records. Približne v tom istom prázdninovom čase (v júli a auguste m. r.) nahrával v Koncertnej sále Dvorana Vysokej školy múzických umení svoje „milované“ piesne ďalší vynikajúci slovenský spevák strednej generácie, pôsobiaci v zahraničí – Richard Šveda. Po roku od nahrávky teda prichádza doba, kedy bude jeho debutový album pod názvom Richard Šveda – Róbert Pechanec: Songs (Suchoň, Moyzes, Faix, Schneider-Trnavský) oficiálne prezentovaný slovenskej kultúrnej verejnosti. Prezentácia spojená s koncertom sa uskutoční 28. júla 2017 v Moyzesovej sieni v Bratislave. Hostkou večera bude mezzosopranistka a manželka Richarda Švedu Zuzana Šveda. Umelcov bude sprevádzať Róbert Pechanec.

Album R. Švedu vychádza – podobne ako vyššie menované – zásluhou vydavateľstva Viva Musica! RecordsViva Musica! Agency s. r. o., Slovakia, za podpory slovenského Fondu na podporu umenia. Viva Musica! Records sa tak opäť významne zapísalo do svojej produkčno-vydavateľskej aktivity.

Na debutovej profilovke Richarda Švedu je výber z úprav slovenských ľudových a národných piesní našimi známymi skladateľmi: Eugenom Suchoňom, Alexandrom Moyzesom, Ladislavom Faixom a Mikulášom Schneidrom-Trnavský. Bonusom na CD je  krásna oravská ľudová pieseň, doposiaľ známa skôr v orchestrálnej úprave Bartolomeja Urbanca: Dolina, dolina v podaní skvostnej, Edity Gruberovej, našej svetoznámej slovenskej sopranistky. Tentokrát ju nahrala v komornej úprave s klavírnym sprievodom R. Pechanca. Autorom úpravy je skladateľ Peter Hochel.

fotografia z nahrávania CD Richarda Švedu,
Janka Kubandová, Richard Šveda, Edita Gruberová, Róbert Pechanec,
foto: Zdenko Hanout

Ak by sme hľadali dramaturgické zdôvodnenie Švedovho debutového disku, nadväznosť môžeme hľadať jednak vo vydavateľskom zámere, odvíjajúcom sa od vydareného debutového albumu Pavla Bršlíka (recenzia TU…) s výberom úprav ľudových a znárodnelých umelých piesní trnavského majstra. Nasledoval prvý piesňový album sopranistka Adriany Kučerovej: Songs – s výberom piesní Bélu Bartóka (Dedinské scény), Leoša Janáčka (Šest národních písní), Bohuslava Martinů (Nové slovenské písně) a Eugena Suchoňa (výber z piesňovej tvorby na slovenské texty. Ďalší aspekt Švedovho vokálneho profilu je načrtnutý v bukletovom texte autorky Alžbety Lukáčovej, ktorá o. i. píše:

Dnes, v globalizujúcom sa svete, nadobúda ich hudba (pozn.: úpravy slovenských ľudových piesní skladateľmi 20. storočia) nový význam. Hovorí nám o tom, odkiaľ pochádzame, i o tom, že sme súčasťou vyspelej európskej hudobnej tradície. Aj preto stojí za to, objavovať ju pre súčasnosť“.

Podoba komorného CD, aj v prípade albumu basistu Štefana Kocána (Rubinstein, Čajkovskij) či mezzosopranistky Jany Kurucovej  Dvořák: Beloved Songs), je vydavateľsky zrejme limitované finančnými možnosťami. Pritom by si každý z týchto spevákov – vynikajúcich operných sólistov, vrátane Richarda Švedu – zaslúžil aj operný profil, nahratý na Slovensku s veľkým orchestrom.

CD Richarda Švedu, 2016,
Suchoň, Moyzes, Faix, Schneider-Trnavský: Songs

Barytonista Richard Šveda študoval operný spev na Konzervatóriu v Bratislave a potom na Universität fűr Musik und darstellende Kunst (Kunstuniversität) v rakúskom Grazi. Vokálne umenie si  zdokonaľoval na viacerých medzinárodných speváckych kurzoch. Úspešne sa presadil aj na zahraničných speváckych súťažiach (Medzinárodná spevácka súťaž A. Dvořáka v Karlových Varoch, Medzinárodná spevácka súťaž Schneidra-Trnavského v Trnave, Concurso International de Canto Tenor Francisco Viñas v Barcelone, Hans Gabor Belvedere vo ViedniEmmerich Smola Fȍrderpreis v nemeckom Baden-Badene). Od sezóny 2010/2011 je Richard Šveda sólistom Deutsche Oper am Rhein v nemeckom Dȕsseldorfe.

Tu stvárnil jednak mozartovské postavy (Guglielmo Cosí fan tutte, Papageno Čarovnej flaute, Gróf Almaviva vo Figarovej svadbe, Don Giovanni v rovnomennej opere), ale aj Marcella a Schounarda v Pucciniho Bohéme, pána Flutha vo Veselých paničkách windsorských, ScharplessaMadama ButterflyEscamilia v Bizetovej Carmen. S niektorými rolami hosťoval v bývalej Štátnej opere Praha, Semperoper v Drážďanoch, v Aalto-Musiktheater Essen, Volksoper Wien, Prinzregentheather v Mníchove, s berlínskou Komischeoper bol na turné v Šanghaji a v Gran Teatro Liceu v Barcelone.

Od r. 2014 R. Šveda koncertuje po boku našej slávnej koloratúrnej sopranistky Edity Gruberovej v rámci jej projektu, podporujúceho dvoch mladých talentovaných slovenských hudobných umelcov: barytonistu Richarda Švedu a dirigenta Petra Valentoviča.

Koncert Edity Gruberovej v rámci BHS 2014,
Peter Valentovič, Jozef Chabroň, Edita Gruberová, Richard Šveda

Jedinečným, neopakovateľným predchodcom, nazývaným Schubertom slovenskej piesne je spomínaný Mikuláš Schneider-Trnavský (1881–1958). Svedectvom jeho záujmu je aj 125 ľudových piesní s klavírnym sprievodom, vydaných v päťzväzkovom súbore pod názvom Zbierka slovenských národných piesní. Z týchto úprav ľudových piesní Schneidra – Trnavského vybral Róbert Šveda 12 piesní v ľudovom tóne a ku ním pridal (zo Schneidrovej zbierky Pôvodné slovenské piesne) jedinú nádhernú umelú (autorskú) pieseň Sedíme tu smutní – na text Janka Jesenského…

Ľudové piesne – s veľkým citom pre pôvodný ľudový základ melódie, jej citové zázemie, psychológiu textu, celkové duševné pozadie anonymného tvorcu – upravoval M. Schneider-Trnavský na začiatku 20. storočia pre potreby salónneho meštianskeho predvádzania, iba s klavírnym sprievodom. Ten síce nebol extrémne náročný, ale viazal sa na obsah a posolstvo slova. V tom je jeho čaro. Okrem toho sa Schneider snažil ozvláštniť klavír jedinečnosťou nástrojovej hry, jej samostatnosťou voči jednoduchej melodike, no s neobyčajným zmyslom pre poéziu a náladu piesní, všetko v neskororomantickom štýle, bez harmonicko-akordických novôt. Ako trnavský hudobný majster precítil dušu slovenského človeka, je poznať aj na spomínanej smutnokrásnej autorskej piesni Sedíme tu smutní. Túto umelú pieseň Richard Šveda citlivo vybral ako „perlu“ albumu – medzi veniec upravených ľudových piesní. Celkovo znie na albume teda 13 ukážok zo Schneidrovej dielne.

Na úvod albumu však zaradil neznámy dramaturg CD (samotný spevák?) Bačovské piesne od Eugena Suchoňa (1908 – 1993) – ako 1 číslo, za tým 4 ľudové piesne v spracovaní Alexandra Moyzesa (1906 – 1984), 3 autorské úpravy ľudových piesní od Ladislava Faixa (1908 – 1967) a spomínané úpravy M. Schneidra-Trnavského. Celkove je na albume 22 trackov – vrátane bonusu: spomínanej piesne Dolina, Dolina, v spomienkovej nálade, v nostalgicky vyznievajúcom podaní Edity Gruberovej.

fotografia z nahrávania CD Richarda Švedu,
Róbert Pechanec, Richard Šveda,
foto: Zdenko Hanout

Richard Šveda pri počúvaní CD vyznieva ako neobyčajne tvárny, emocionálne a umelecky hlboký spevák. Jeho prejav v prvých troch Suchoňových Bačovských piesňach (nadväzujú na seba attacca) vyznieva s istou rozvážnosťou, zádumčivosťou, až rezignáciou človeka zo života. Až tanečno – hravé piesne Hop sa, Zuzka, srdce mojeZelená sa bučina znejú „chlapsky“ veselo, bezproblémovo, výrazovo smelo a priamočiaro. Klavírny part je v každej piesni vypracovaný pomerne jednoducho, s výraznými akordickými predelmi a preferovaním vokálnej línie nad sprievodom, ktorý znie v modernejšom harmonickom šate, než – napríklad – v romantických piesňach M. Schneidra-Trnavského.

Alexander Moyzes v úpravách ľudových piesní nezaprie, že bol dlhoročným kompozičným autorom SĽUKu, skúseným a mimoriadne invenčným skladateľom, ktorý dokázal aj známe piesne vyzdobiť perlivým sprievodom po celom diskante. Napríklad v úvode ťahavej piesne: Hej, javorová hužva; alebo sebe vlastným (a piesni adekvátnym) odbojným prejavom v dynamickom spracovaní vokálu i ráznym klavírnym sprievodom v piesňach: Ej, a keď ma už viedli; Hor, sa, chlapci do skoku, či rezkým, tanečným východoslovenským rytmom v dvoch odlišných častiach piesne V Raslaviciach bije banda.

Menej známy skladateľ Ladislav Faix je tu prezentovaný ako upravovateľ lyricky pôsobivej piesne Hej, Poľana, Poľana – s neobyčajne precíteným spevom interpreta. Šveda spieva plným hlasom, ale výrazovo diferencovane, vždy s krásnou deklamáciou. S quasi uvážlivým, úsporným klavírnym sprievodom, v zádumčivom výraze, ktorý vyznieva v duchu ľudovej oddanosti osudu, sa znie pieseň A ja idem, lebo musím. Tri dni ma naháňali je zbojníckym „vyznaním“, ozdobeným brilantnými klavírnymi behmi i ráznosťou vokálneho prejavu, ktorý je interpretačne  „mužný“, v každej hlasovej polohe istý.

fotografia z nahrávania CD Richarda Švedu,
Richard Šveda,
foto: Zdenko Hanout

Úpravy Mikuláša Schneidra-Trnavského striedajú žartovnosť v hlase s prekomponovanosťou klavírneho doprovodu, ale aj jeho nápaditosťou (Ja parobok z Kapušian). Pieseň Nalej, nalej, šenkárička je spočiatku rázna, ale v druhej časti nostalgická. K výrazovo hrdým sa radí Javorník, javorník – s brilantne vypracovaným klavírnym sprievodom. V tomto duchu je aj  pieseň Anička mlynárova či A ja som z Oravy debnár. Vo Švedovom výbere Schneidrových úprav prevládajú napohľad energickejšie čísla (Ty falošná…; Do hry ma poslali…; A ja som z Oravy debnár…; Dievča, dievča, lastovička…). Ale v zasnených ľúbostných piesňach sa Šveda cíti rovnako isto. Klavírom jemne navodená nálada sa naplno rozozvučí vo vokálnom prejave piesne Zaspievalo vtáča. V nej barytonista vykreslil hudobnými prostriedkami obsah s bohatými citmi, pričom obdivuhodne mäkko spieva okrúhle, no vždy zvučné tóny. K jemnejším náladovým piesňam patrí Ešte sa ja obzrieť mám, kde každá sloha končí v jemnom pianissime. Smútočne vyznieva pieseň Čože tak žalostnezamyslená, interpretačne stvárnená plným,oduševneným, v žiadnom prípade nie sentimentálnym tónom.

Richard Šveda sa týmto albumom hlboko poklonil národu, z ktorého vyšiel do sveta, preukázal hĺbku slovanskej duše a s tým spojenú emotívnosť výrazu. Je to výraz čistého srdca a vyspelej vokálnej kultúry, ale aj citu pre umelo „nepreštylizovaný“, pritom profesionálne vybrúsený spev. Hoci plynúcimi rokmi mnohí z nás odsunuli do úzadia ľudové piesne, ktoré kedysi pravidelne spievali v rodine, v škole, v speváckych zboroch, prípadne počúvali v pravidelných rozhlasových reláciách, venovaných folklóru, Švedov album ich pripomína vo výstižnom výbere tých najznámejších vokálnych pokladov, citlivo spracovaných našimi skladateľmi. Richard Šveda je už medzinárodne uznaným operným spevákom, ale – teraz môžeme povedať – že aj veľkým interpretom slovenskej ľudovej piesne. Spolu s Pavlom Bršlíkom a Adrianou Kučerovou odhalili poéziu ľudovej piesne, bez zľavenia vokálnych nárokov. Má zatiaľ viac lyrický barytón, bohatý na farby, zvučnosť, nosnosť, kvalitne technicky vedený v každej polohe hlasu, diferencovane prispôsobivý rôznym náladám, pričom nezakrýva chlapsky vrúcne emócie. V každej chvíli znie rovnako prirodzene ako kultivovane. Nuž, azda nebudeme len spomínať  na veľkých slovenských interpretov ľudovej piesne (Janka Blaha, Arnolda Flögla, Františka Zvaríka, Janku Guzovú, Darinku Laščiakovú), ale už aj medzi mladou generáciou našich sólistov vyrástli umelci, ktorí vo folklórno – vokálnom odkaze národa objavili neobyčajnú krásu, nároky a im adekvátny špecifický prejav.

Róbert Pechanec, Richard Šveda,
foto: Lukáš Kimlička

Spolupracovníkom na CD Richarda Švedu je rovným dielom klavirista Róbert Pechanec. Tento odchovanec Štátneho konzervatória v Žiline má vynikajúcu klavírnu školu známeho pedagóga a všestranného hudobníka Antona Kállaya i Dariny Švárnej. Na VŠMU študoval v triede popredného sólistu i komorného hráča Daniela Buranovského. Na majstrovských kurzoch pôsobil u svetoznámej speváčky Brigitte Fassbaenderovej a Wolframa Riegera. Je dokonale zrastený s klaviatúrou, ktorú ovláda ako sólista. Od r. 1999 je pedagógom na VŠMU a citlivým partnerom mladých umelcov na mnohých vokálnych súťažiach, kde získal dokonca ocenenia za umeleckú spoluprácu. Koncertoval s poprednými sólistami doma i na veľkých pódiách v zahraničí (o. i. naši Bršlík, Kocán, Fajtová a i.). Je skratka druhým srdcom sólistov. S nimi dýcha, žije – klavír a spev sú pre neho neoddeliteľnou súčasťou. Je nielen rovnocenným partnerom, ale niekedy i poradcom v tom, ako viesť vokálnu líniu, aby vyznela pravdivo k citom, obsahu a konečnej kráse tónu. Ovláda techniku spevu – no spieva na klavíri… V jeho hre je neoddeliteľné dueto so spevákom, skratka: komorné muzicírovanie, nielen klavírny sprievod. Tak na mňa pôsobí na koncertoch – aj na tomto vokálnom albume s jeho účasťou.

Na albume Richarda Švedu sa podieľal známy zvukový režisér František Poul, odchovaný dlhoročnou precíznou prácou v bývalom Slovenskom rozhlase a zvukový majster Otto Nopp. Ich zásluhou vyznieva CD technicky bezchybne, tónovo čisto vo vokáloch i v klavírnom sprievode, so zvukovým akcentom raz na vokálnu, inokedy nastupujúcu dominantnú klavírnu zložku. Sprievodné slovo do bukletu napísala muzikologička, folkloristka a interpretka ľudovej hudby Alžbeta Lukáčová. Foto bolo zverené Lukášovi Kimličkovi, Jurajovi Novákovi a Zdenkovi Hanoutovi – všetko osobnostiam našej umeleckej fotografie.

Na svete je teda ďalší vokálne, výtvarne, graficky, skratka vydavateľsky reprezentačný spevácky album z „dielne“ Viva Musica! Records.

Autor: Terézia Ursínyová

www.richardsveda.com

www.vivamusicarecords.com

video

 

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply