Dnes je: štvrtok, 27. 4. 2017, meniny má: Jaroslav , zajtra: Jarmila

Mozartom udelená milosť v Drážďanoch

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Medzi 14. a 28. aprílom sa Semperovou operou ponesie toľko Mozartovej hudby, ako už dávno nie. V priebehu dvoch týždňov, v rámci Mozartových dní 2017 v Drážďanoch, zaznie päť opier, ďalej zaujímavá hodinka nazvaná Mozart Pasticio s tromi Mozartovými da Ponteho operami, viacero koncertov a tiež piesňové matiné s poprednými interpretačnými svetovými špičkami. Korunou tohoto Mozartovského ohňostroja bola premiéra singspielu Die Entführung aus dem Serailu na Bielu sobotu, 15. apríla 2017.

Únos zo serailu (Die Entführung aus dem Serail) Wolfganga Amadea Mozarta patrí k najhranejším operám vôbec a je jedným z geniálnych hudobnodramatických diel tohoto viedenského maestra. Dielo vzniklo na predlohu operetného libreta Belmont und Constanze Christopha Friedricha Bretzera, ktoré Mozart spracoval spolu so svojím libretistom Gottfriedom Stephaniem podľa vlastných predstáv. Toto hudobno-javiskové dielo objednal u Mozarta cisár Joseph II. ako nemecký singspiel, ako alternatívu k talianskej opere.

Wolfgang Amadeus Mozart (1756 – 1791)

Objednávka mala pre Mozarta mimoriadny význam. Bol v tom čase slobodným, od nikoho nezávislým mladým hudobníkom pôsobiacim vo Viedni, stál práve na prahu budúcich operných triumfov. Premiéra sa uskutočnila 1782 v divadle Burgtheater, dirigoval ju sám skladateľ. Tento singspiel je dnes považovaný za prvú skutočnú nemeckú operu, od prvého uvedenia sa teší priazni interpretov i poslucháčov/divákov. Vzniklé dielo prerástlo dovtedajšie stereotypy tak vo forme ako i v hudobnom jazyku, bolo vyslovene zábavného až komického charakteru, prehováralo k publiku orientálnym nádychom, navyše nieslo v sebe hlboký náboj emocionality, ktorým boli presiaknuté vokálne i inštrumentálne party.

W. A. Mozart: Únos zo serailu, Semperoper Dresden, 2017,
vpredu: J. Prieto (Belmonte), S. Šaturová (Konstanze), vzadu: T. Takala (Blonde), M. Günther (Pedrillo),
foto: Jochen Quast

V akej situácii vznikla táto Mozartova opera a odkiaľ sa v nej berie orientálny, hlavne turecký hudobný prejav? Orient bol v čase jeho vzniku v umení všeobecne v móde. Dej Mozartovej opery je zasadený do Turecka prvej polovice 16. storočia, odohráva sa na tureckom pobreží, kde Mozart pochopiteľne nikdy nebol. Komponoval tureckú hudbu iba tak, ako si ju predstavoval, ako ju snáď niekde v Európe počul, ako ju už stvárnil v prekvapivom a sviežom Tureckom pochode v tretej časti Klavírnej sonáty číslo 11 A dur KV 331. V opere aplikoval podobné hudobné myšlienky, ale hlavne novú kompozičnú techniku, na modulácie bohatú harmonickú spleť a tiež prekvapivú terasovitú dynamiku. K tomu nasadil dovtedy tiež nezvykle využívané hudobné nástroje ako triangel, piccolo flautu či veľký turecký bubon. Starostlivý otec Leopold Mozart už nemal na syna Wolfganga rozhodujúci vplyv. Ale oficiálna objednávka tejto opery, ktorá ekonomicky postavila čiastočne Wolfganga na vlastné nohy, bola nepochybne uspokojením i pre otca Leopolda. 25-ročný Mozart býval v tom čase vo Viedni ako podnájomník u rodiny Weberovej, v dome otca Constanze, ku ktorej horel tajnou láskou. Constanze sa napokon napriek nesúhlasu otca Leopolda stala manželkou Wolfganga Amadea. A možno nie je náhoda, že hlavná postava opery nesie práve jej meno.

W. A. Mozart: Únos zo serailu, Semperoper Dresden, 2017,
Erol Sander (Bassa Selim), Simona Šaturová (Konstanze),
foto: Jochen Quast

Mozart „ušil“ postavu Konstanzi pre vtedy oslavovanú sopranistku Caterine Cavalieriovú, bola to úloha na mieru. Obdivuhodnú mužskú úlohu Osmina, strážcu pašu a jeho háremu, zasa pre slávneho basistu Ludwiga Fischera. Mladá Španielka Konstanze, jej komorná Blonde a jej priateľ, sluha Pedrillo, sú hlavnými postavami opery. Prepadom pirátmi boli oddelení od Konstanzinho snúbenca Belmonta, predaní na trhu otrokov, zajatí v paláci Bassu Selima. Belmotne ich hľadal, dostal sa do paláca, kde stretol svojho sluhu Pedrilla a spolu začali pripravovať vyslobodenie Konstanze a Blonde. Medzičasom sa Bassa Selim snažil získať lásku Konstanze a strážca otrokov Osmin lásku Blonde. Dámy o tom nechceli ani počuť, dúfali vo vyslobodenie. Napokon sa podarilo Predrillovi vínom Osmina zneškodniť, Belmonte znova videl Konstanze a plánoval útek. Ten bol v poslednej sekunde prekazený Bassom Selimom a Osminom. Bassa Selim chcel dať všetkých štyroch popraviť, ale napokon ich omilostil. V milosti našiel väčšie vnútorné uspokojenie ako v pohnútke priviesť ľudí o život.

W. A. Mozart: Únos zo serailu, Semperoper Dresden, 2017,
Erol Sander (Bassa Selim), Simona Šaturová (Konstanze),
foto: Jochen Quast

Aké to šťastie, veď na javisku by bola zahynula Konstanze a s ňou slovenská koloratúrna sopranistka Simona Šaturová, ktorá už podstatou partitúry a jej úlohy v nej, vládla nad celým predstavením. Svoju úlohu dokázala predovšetkým herecky neustále udržiavať v napätí rozprávkovo fantazijného sveta. Spievala štýlovo čisto, dynamicky diferencovane, miestami priam kúzelne. Škoda len, že jej koloratúry (skutočne náročné a komplexné vokálne partie), nežiarili najmä v exponovaných výškach Mozartovskou ľahkosťou a prirodzeným pôvabom, tým, čo robí Mozarta Mozartom. Ale vyzdvihnime ju v trpiteľskej Martern árii, v tej veľkej árii citov, ktorú zaspievala skutočne pozoruhodne, a ktorou debutovala v Semperovej opere v Drážďanoch. Spomeňme i ďalšie ukážkové árie opery, ako áriu Blonde Welche Wonne, welche Lust Fínky Tuuli Takaluovej, členky mladého súboru Semperovej opery, ktorá sa zaskvela čistým lyrickým sopránom, i áriu Pedrilla Auf zum Kampfe tenoristu Manuela Günthera, čerstvého člena Bavorskej štátnej opery v Mníchove, ktorého bolo možné s pôžitkom vychutnať. Tu menované parádne čísla sólistov doplňme ešte nádherným, exoticky znejúcim zborom Janičiarov v podaní excelentného zboru Semperovej opery. Z oblasti filmu a činohry známy herec Erol Sander stvárnil s nadhľadom postavu Bassa Selima, veľkú a jedinú hovorenú rolu opery. Špičkový španielsky tenorista Joel Prieto debutoval na premiére v Semperovej opere ako Belmonte. Zámerne nechávam na záver postavu Osmina. Tú stvárnil hlasovo i herecky jedinečne ruský basista Dimitry Ivashchenko, strážca pašu i strážca otrokov, prototyp tureckého momentu v opere. Jeho akcie boli plné suverénneho muzikantsva, príjemného basu a závideniahodného hereckého talentu. Všetky tu uvedené postavy majú značne rozdielne charaktery, disponujú rôznymi afektami, všetky si vyžadujú mimoriadne herecké dispozície.

W. A. Mozart: Únos zo serailu, Semperoper Dresden, 2017,
Manuel Günther (Pedrillo), Tuuli Takala (Blonde),
foto: Jochen Quast

W. A. Mozart: Únos zo serailu, Semperoper Dresden, 2017,
Dimitry Ivashchenko (Osmin), Manuel Günther (Pedrillo),
foto: Jochen Quast

Dielo zahŕňa v sebe svetlé i tmavé stránky života, na javisku sa stretli nie len rôzni ľudia, ale i odlišné kultúry. Z rozličných uhlov pohľadu bolo možné hľadať a nachádzať paralely rozprávkovej fantázie so vzdialenou realitou, sledovať v hudbe i v dianí všetko to humorné, vážne i dobrodružné. To, čo Mozart hudobne i obsahovo poskytol, to úžasná kreativita holandského režiséra a scénografa v jednej osobe, Michiela Dijkema, krok za krokom s chuťou a inteligenciou zužitkovávala. Režijne, hlavne vo vedení postáv, sa mu podarilo vytvoriť ohromne zábavne a napínavé divadlo, ktoré získalo na spáde i skutočnosťou skrátenia priebehu dialógov bez zásahu do obsahu deja (vyškrtnuté boli hlavne opakujúce sa slová alebo celé frázy). Príprava a napokon i únos zo serailu sa uskutočnili na tak intenzívnej a tak všeobecne orientálnej scéne, preplnenej všetkým možným (i s finančne nákladnými fantazijnými kostýmami), že sa divák potreboval chvíľu zorientovať medzi palácom pašu, jeho záhradou, karavánami s nechýbajúcimi ťavami, ale aj s prítomným krokodílom, búrkami, bleskami (siahajúcimi až do hľadiska), s tajne natiahnutým lanom krížom cez celé javisko, po ktorom sa zlanili z paláca na slobodu Konstanze, Blonde, Belmonte a Pedrillo, až po stredovekú, skutočný strach naháňajúcu mučiareň, v ktorej mali zahynúť uvedení štyria utečenci.

Udelená milosť pašom, šťastný koniec a režisérove crédo nechalo obecenstvo odísť z opery povznesene, ale bez odpovede na prípadnú otázku: Ako sa budú pri najbližšej podobnej situácii správať k Európanom Osmin či Bassa Selim…

W. A. Mozart: Únos zo serailu, Semperoper Dresden, 2017,
foto: Jochen Quast

W. A. Mozart: Únos zo serailu, Semperoper Dresden, 2017,
vpredu: Erol Sander (Bassa Selim), Simona Šaturová (Konstanze), Manuel Günther (Pedrillo),
vzadu: Tuuli Takala (Blonde), Manuel Günther (Pedrillo),
foto: Jochen Quast

Mozart s režisérom a celým divadelným tímom uniesli publikum do ďalekého, nebezpečného romantického rozprávkového sveta. Nová inscenácia Mozartovho singspielu Únos zo serailu učarovala svojou chvíľkovou exotikou v hudbe, pestrosťou a vynaliezavosťou na scéne a v kostýmoch, priam dala zabudnúť na to, že recenzentka žije v úplne inej dobe a v naprosto rozdielnej kultúre. Človek bol ochotný adaptovať sa, prispôsobiť sa tomu cudziemu, tomu bájkovému – aspoň na danú chvíľu….

W. A. Mozart: Únos zo serailu, Semperoper Dresden, 2017,
Tuuli Takala (Blonde), Joel Prieto (Belmonte), Manuel Günther (Pedrillo),
foto: Jochen Quast

Bola to vďačná veľkonočná pastva pre oči a uši. Premiéra odznela pod vedením anglického dirigenta Christophera Mouldsa v podaní orchestra Sächsische Staatskapelle Dresden v klasickej čistote a v technickej dokonalosti. Vlastne, hral ju iba zbytok tohoto orchestra. Dvojtretinová väčšina Sächsische Staatskapelle Dresden defilovala v týchto dňoch práve v Salzburgu (paradoxne, v meste Wolfganga Amadea Mozarta) s Wagnerovou Valkýrou a so svojím šéfom Thielemannom, v deň recenzovanej premiéry práve interpretáciou Mahlerovej Deviatej symfónie v kreácii dirigenta Franza Welsera-Mösta. Absencia orchestra v Drážďanoch je vlastne tým skutočným dôvodom toho, že v Semperovej opere sa udomácnil na dva týždne výlučne Wolfgang Amadeus Mozart (Mozart-Tage 2017).

Autor: Agata Schindler

písané z premiéry 15. apríla 2017

W. A. Moztart: Únos zo serailu (Die Entführung aus dem Serail)
Nemecký singspiel v troch dejstvách
Semperoper Dresden
premiéra 15. apríla 2017

Libreto: Johann Gottlieb Stephanie mladší
podľa Belmont und Constanze oder Entführung aus dem Serail Christopha Friedricha Bretznera
Hudobné naštudovanie: Christopher Moulds
Réžia a scéna: Michiel Dijkema
Kostýmy: Claudia Damm, Jula Reindell
Svetlo: Fabio Antoci
Zbor: Cornelius Volke
Bassa Selim: Erol Sander
Konstanze: Simona Šaturová
Blonde: Tuuli Takala
Belmonte: Joel Prieto
Pedrillo: Manuel Günther
Osmin: Dimitry Ivashchenko
Dve dámy z háremu: Fumiko Hatayama, Maria König
Dvaja Janičiari: Frank Blümel, Werner Harke,

Sächsischer Staatsopernchor Dresden
Sächsische Staatskapelle Dresden

www.semperoper.de

video

email

About Author

Agata Schindler

Leave A Reply