Dnes je: pondelok, 18. 6. 2018, meniny má: Vratislav, zajtra: Alfréd

Na Hlavnom námestí v Bratislave predvedú Kráľa Teodora v Benátkach

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Matej Drlička, hudobný manažér a producent, ktorý od roku 2005 organizuje festival Viva Musica!, na margo 11. ročníka tohto čoraz populárnejšieho (tohto roku už nie týždeň, ale dva mesiace trvajúceho) letného hudobného festivalu v hlavnom meste Slovenskej republiky o. i. povedal: „Tento rok sme si vymysleli viacero noviniek. Jednou z nich je spolupráca so Slovenským národným divadlo. Pre nás, ako pouličný festival, je veľkou cťou, že môžeme spolupracovať so SND a veríme, že je to prvý ročník tejto spolupráce, že budeme pokračovať a operu vyťahovať na námestia častejšie. Myslím si, že nielen Bratislavčania, ale aj návštevníci zo zahraničia budú veľmi prekvapení, keď uvidia operu – s kulisami, kostýmami – zadarmo na námestí! Myslím si, že toto je unikát aj v rámci európskeho kontextu.“ (pozn. red. Operu uvedú na festivale Viva Musica! v spolupráci so SND v nedeľu 28. 6. na Hlavnom námestí o 20:00 hod. Vstup je voľný.)

Opera, o ktorej hovorí Matej Drlička, je Kráľ Teodor v Benátkach (Il re Teodoro in Venezia) od Giovanniho Paisiella (* 1740 v Tarante na juhu Apeninského polostrova – † v Neapole v roku 1816), napísaná na libreto Giovanniho Battistu Castiho – ale v novodobej úprave nemeckého skladateľa Hansa Wernera Henzeho (*1. 7. 1926 v Güterslohu − † 27. 10. 2012 v Drážďanoch).

W. Henze väčšiu časť života prežil v Taliansku, a tak mal náklonnosť k odkazu talianskeho skladateľa, ktorý mal pestrý, európskymi dvormi a politickou situáciou v 19. storočí ovplyvnený život. Spoločensky ho G. Paisiello finalizoval za Napoleona – povýšením do šľachtického stavu.

Hans Werner Henze, foto: Hufner

Hans Werner Henze,
foto: Hufner

W. Henze roku 1953 odišiel do Talianska ako odporca konzervatívnej politiky povojnového Nemecka. V Taliansku vstúpil do komunistické strany a propagoval ľavicovú politiku a marxizmus (!). Napriek tomu bol nositeľom čestných doktorátov, vyznamenaní a pôct za svoju kompozičnú tvorbu. Či aj za paisiellovskú úpravu, nevedno.

Vráťme sa však opere Kráľ Teodor v Benátkach.

Je to –  ako znie podtitul – „heroicko-komická dráma v dvoch dejstvách“, napísaná v talianskom jazyku. Jej svetová premiéra bola 23. augusta 1784 vo viedenskom Burgtheatri. Iba o rok neskôr (16. mája 1785) ju uviedla v Prešporku/Bratislave Operná spoločnosť grófa Johanna Nepomuka Erdödyho, najvýznamnejšia z prvých, širšej verejnosti už aj prístupných operných scén v Bratislave – ako svoje inauguračné predstavenie.

Opera SND prichádza s týmto titulom zase ako inauguračným predstavením Operného štúdia SND, ktoré má poskytnúť príležitosť mladým spevákom, inštrumentalistom, dirigentom či režisérom získať profesionálne skúsenosti na profesionálnej opernej scéne, a tak upozorniť na seba odbornú verejnosť i divákov. Je to 1. ročník Operného štúdia SND v 95. divadelnej sezóne našej národnej divadelnej scény. Operu Kráľ Teodor (ako ju nazvem kvôli stručnosti) napísal G. Paisiello na základe objednávky cisára Jozefa II. Údajne bol týmto dielom po premiére v Burgtheatri nadšený aj samotný Mozart, ktorý dva roky po Kráľovi Teodorovi (1786) premiéroval vo Viedni svoju geniálnu Figarovu svadbu, kvalitou neporovnateľnú s Paisiellovou operou. Faktom však je, že mnohými postavami i témami z libreta Paisiella sa inšpiroval neskôr v Donovi Giovannim…

Kráľ Teodor v Benátkach, Operné štúdio SND, B. Prýgl,M. (Teodoro), Cs. Kotlár (Acmet), A. Nemcová (Belisa), T. Šelc (Taddeo), foto: Jozef Barinka

Kráľ Teodor v Benátkach, Operné štúdio SND,
B. Prýgl,M. (Teodoro), Cs. Kotlár (Acmet), A. Nemcová (Belisa), T. Šelc (Taddeo),
foto: Jozef Barinka

V Opere SND zaznelo dielo v spomínanej dramaturgicky a inštrumentačne inovovanej verzii Hansa Wernera Henzeho, ktorý Paisiellovo dielo upravil r. 1991/92 pre festival v toskánskom Montepulciane, kde r. 1976 založil Cantiere Internationale d´Arte – letnú školu pre mladých hudobníkov a divadelných umelcov. V nej naplnil jednak svoje pedagogické ambície, ale oživil aj hudobno-divadelný život v lokalite, kde dovtedy hudobný život neprekvital. Domáce obyvateľstvo sa pritom malo aktívne zapájať do divadelných produkcií festivalu.

Idea Operného štúdia SND bola jedným z cieľov súčasného generálneho riaditeľa SND Mariána Chudovského na konkurze za riaditeľa r. 2012. Uskutočnila sa až v sezóne 2014/15, a to založením štúdia a realizáciou predstavenia „Kráľ Teodor v Benátkach“.

Kráľ Teodor v Benátkach, Operné štúdio SND, B. Jílková (Lisetta), foto: Jozef Barinka

Kráľ Teodor v Benátkach, Operné štúdio SND,
B. Jílková (Lisetta),
foto: Jozef Barinka

Operné štúdiá vo svete majú často formu ročných i viacročných stáží, na ktorých mladí, vokálne pripravení speváci zdokonaľujú svoje umenie u známych osobností operného sveta, resp. učia sa prehlbovať štýlové záležitosti spevu a hlbšie prenikajú do prevádzky veľkých divadelných domov – i vlastnými produkciami. U nás sa pripravila za rok jedna inscenácia: Paisiello – Henzeho opera Kráľ Teodor v Benátkach, s dirigentom Mariánom Lejavom a rovnako mladou režisérkou Lenkou Horinkovou. (Na tlačovej besede po generálnej skúške sme sa nedozvedeli, či niekto – okrem dirigenta a hocako skúsených operných korepetítorov – pracoval so spevákmi po stránke štýlotvornej či vokálnej, čo by mal byť prvoradý záujem podobného štúdia). Záujem o účasť v Opernom štúdiu SND bol veľký: zo 150 uchádzačov, ktorí sú absolventmi domácich i zahraničných konzervatórií a akadémií (medzi prijatými členmi sú nielen slovenskí, ale aj českí, rakúski, ruskí speváci) bolo napokon prijatých a na inscenácii zúčastnených 28 speváckych talentov. Z ich životopisu sa dozvedáme, že majú za sebou už aj profesionálnu kariéru na koncertnom či opernom pódiu. Z našich je to napríklad barytonista Tomáš Šelc, ktorý napríklad v máji t.r. na koncerte Albrechtiny nezabudnuteľne zaspieval Bartókove Štyri slovenské ľudové piesne a v SND , nehovoriac o jeho dvoch profilových CD. Csaba Kotlár, absolvent VŠMU zasa hosťuje v Štátnej opere v Banskej Bystrici. A tak by sa dalo pokračovať aj so životopismi zahraničných spevákov. To však nie je záporom. Absenciou je však vokálna osobnosť a znalec operno-speváckeho štýlu, ktorý by prehĺbil v základe zdravé, životaschopné, vokálne nosné hlasy. To by, pravda, musel byť vybraný aj iný dramaturgický titul, než je Henzeho modernistická úprava Paisiellovej opery, quasi „kočkopes“, ktorý vznikol krížením klasickej opery autorom 20. storočia. Kráľ Teodor má zrejme v pôvodnom znení (aké v skutočnosti je, sa ani dirigent, ani režisérka nedozvedeli, pretože partitúru pôvodnej opery, ako priznali, nemali) pôvabné, klasicky znejúce árie a ansámbli, ktoré presvitajú v sólových a komorných číslach – ba nedokázal ich hudobne pochovať ani H. W. Henze. Recitatívy však upravovateľ prepísal do klavírnej podoby v romantickom virtuóznom štýle, ktorý nijako nemôže nahradiť continuo, ktoré býva podkladom perlivých secco recitatívov či výrazovo zložitejších accompagnato recitatívov, sprevádzaných útlym zvukom čembala (resp. klavíra – pravda, nie v Henzeho harmonicky hustej sadzbe). Skladateľ 20. storočia priezračnú partitúru orchestrálnych sláčikov navyše obohatil dychmi, v bratislavskom predvedení ešte znásobenými. Tým sa zvuk orchestra zhutnil, recitatívy zanikli, všetko sa pomiešalo do jedného hudobného gulášu, v ktorom dominovali zatiaľ iba zdravé hlasy spevákov. Vtedy som si spomenula na vetu bývalej sólistky Opery SND Magdalény Hajóssyovej: „Naši mladí speváci sú veľké talenty – ale voňajú ako fialky: krátko“. I preto odišla z Bratislavy do Staatsoper v Berlíne, kde sa naučila štýl a neprekročila zenit svojho hlasu. Pri súčasnej produkcii Operného štúdia s Paisiello-Henzeho úpravou Kráľa Teodora v Benátkach sa síce zabaví i nadchne open airový divák na Hlavnom námestí v Bratislave, ale sotva sa prehĺbi (v repertoárovom nasadení diela počas budúcej sezóny) vokálny talent tých, ktorí boli nepochybne s prehľadom vybratí za členov Operného štúdia. Za úvahu manažmentu SND stojí i to, či sa šikovným zaradením do festivalu Viva Musica! nevystrieľa potenciálny divák domácich repríz v Historickej budove SND. Veď už na premiére boli rakúski návštevníci!

Kráľ Teodor v Benátkach, Operné štúdio SND, scéna, foto: Jozef Barinka

Kráľ Teodor v Benátkach, Operné štúdio SND,
scéna,
foto: Jozef Barinka

Obsah Kráľa Teodora sa zaoberá príbehom reálnej postavy podvodníka, ba spolupracovníka tajných služieb vtedajšej Európy – baróna Theodora Stephana von Neuhoffa (1694 – 1756), ktorý sa prostredníctvom rôznych kurióznych príbehov stal r. 1736 korzickým kráľom Teodorom I. Vo funkcii vydržal síce iba osem mesiacov, ale zato utratil všetky získané peniaze od tureckého beja, ktorý jeho výboje financoval. Po porážke utiekol do Amsterdamu, aby rôznymi nekalými spôsobmi zháňal peniaze a slúžil vždy tým, kto mu ich dal. Fiktívny obsah opery opisuje jeho pobyt počas karnevalu v Benátkach, kde chce svadbou s hostinského dcérou (!) získať aspoň nejaké peniaze. Napokon sa na jeho podvody príde. Spočiatku sa zdá, že potichučky utečie (ako toľko súčasných „belizejských“ a iných ostrovných súčasníkov) cez divadelnú lóžu do nenávratna, ale napokon ho predsa len divák vidí za divadelnými mrežami. Takže poučenie? Žiadne. V reálnom živote dneška sa deje opak. Kto môže, utečie, kto nevládze, dohodne sa na zmieri.

Kráľ Teodor v Benátkach, Operné štúdio SND, scéna, foto: Jozef Barinka

Kráľ Teodor v Benátkach, Operné štúdio SND,
scéna,
foto: Jozef Barinka

Mladá režisérka Lenka Horinková s novým riaditeľom Umelecko-dekoračných dielní SND Jaroslavom Valkom – tu scénickým výtvarníkom inscenácie, vymysleli náznakovo symbolickú scénu s krídlom benátskeho leva, neonovo osvetlenými kanálmi starnúceho mesta s náznakmi palácov v pozadí, s pohybujúcimi sa atrapami lodiek, lietajúcimi holubmi na proscéniovej opone, resp. plávajúcimi rybičkami v „utopenom“ finále z Benátok. Je to vzdušné – no réžia rozohráva akciu najmä v popredí, vpravo, na krivých stoličkách, ktoré napovedajú krivé charaktery hrdinov. Gagy, ktoré režisérka v istých scénach rozohrala ako z amerických grotesiek, boli prejavom starého, ničím neinovovaného operného herectva, osviežovaného selfie autoportrétmi… Kostýmy Martina Kotúčka vzbudili záujem v činohernej produkcii SND (Pohania, Malomeštiakova svadba). Tu boli jednak v rovine súčasnosti, ale aj štylizovaných oblekov zo 17. storočia. Turisticky bol vyštafírovaný najmä Teodor – v krátkych nohaviciach, károvanej košeli a teniskách, jeho leporellovský vyznievajúci sluha Gafforio, ale aj v  bielom oblečení vymódený Teodorov protivník v láske Sandrino. Nevedno prečo sa Turek Acmet objavil v slovenskom kroji – vrátane obrovskej baranice, ktorú nezložil z hlavy ani v civilnom prevleku. Invenčne, s divadelnou fantáziou bol navrhnutý kostým Granchia, v karnevalovom kostýme raka – kraba, ktorého spieval nádejný kontratenorista Matej Benda. Svoj part predviedol síce opatrne, ale s ojedinelým nadaním pre tento vokálne zriedkavý odbor. Jeho partnerom v exekútorskej dvojici bol predobraz Mozartovho Komtúra – v jedinej scéne spievajúci basbarytonista Marián Hrdina. Zo sólistov zaujala na premiérovom obsadení zdravým, lyrickým sopránom obdarená Kristína Vylíčilová, pričom dynamické kreovanie partu mohla preukázať na viacerých miestach pomerne veľkej roly. To však bolo i vecou hudobného vedenia dirigentom. Mezzosopranistka Reinhild Buchmayerová z Rakúska (Belisa) má svetlejší materiál, jeho farba azda rokmi dostane tmavšie tóny. Doterajšie školenie v mozartovských partoch ju vedie k štýlovejšiemu, prepracovanejšiemu spievaniu. Belisa je však herecky nielen roztopašná, ale herecky až prehrávaná. Klaus Dieter Paar, absolvent Konservatoria Wien Privatuniversität – spieval part Teodorovho pohyblivého a tiež podvodníckeho sluhu Gafforia. Má silný, prierazný hlas – no jeho budúcnosť sa zrejme ukáže až v úlohách, ktoré prekročia rámec komediálneho herectva. Sandrino bol spievaný a hraný lyrickým tenoristom Ruzilom Gatinom, absolventom známeho GITISu a konzervatória v Kazani. Ako skúsený spevák, ktorý povyhrával súťaže, spieval na scéne Lenského, Romea, Tybalta a Truffaldina (v Prokofievovej opere Láska ku trom pomarančom) je nepochybne skúseným profesionálom, ktorý svoje staticky poňaté herectvo v tejto inscenácii sústredil na vokálne účinný spev. Acmeta – zosadeného tureckého sultána – zverili slovenskému (či maďarsko-slovenskému?) absolventovi VŠMU basistovi Csaba Kotlárovi, ktorý spieval i hral v štýle režijne zveličeného komediantstva. Hlavnú úlohu – Teodora – zverili Josefovi Škarkovi, absolventovi pražskej HAMU, ktorý okrem pražského ND hosťoval i na zahraničných scénach. V danom prípade sa teda poslucháč pýta, čo očakáva podobný sólista od Operného štúdia SND, čím ho môže obohatiť rola v jednom diele klasicko-modernistickej verzie opery, ak má za sebou Figara, Leporella, Dona Alfonsa a ďalšie postavy svetového repertoáru? Škarka nie je spevák tmavého barytónu, ale určite istého, skúseného spievania – najmä v ansambloch, ktorými bola Paisiellova opera bohato prešpikovaná. Hostinského Taddea naštudoval slovenský barytonista Tomáš Šelc, ktorý má o. i. za sebou rolu Publia v Mozartovej opere La clemenza di Tito. Je to pre mňa najväčší barytónový talent mladej opernej scény Slovenska, ktorý má navyše skúsenosti so starou i duchovnou hudbou. Svoj mäkký barytón neforsíruje, ale tvorí mäkko vyznievajúce tóny do okrúhleho legata.

Hudobne dielo naštudoval mladý dirigent Marián Lejava. Jeho výbušný temperament podporili Henzem necitlivo zakomponované bicie i dychy, ktoré klasickú priezračnosť Paisiellovej hudby nielen zahustili, ale aj neštýlovo preforsírovali. Dirigent sa pritom nesnažil hudbu zjemniť – ale pointoval ju najmä vo forte. V tom mu výdatne sekundoval klavírny part v podaní Branka Ladiča – síce brilantne zahraný, ale necitlivo, modernisticky skomponovaný namiesto recitatívov, ktoré zanikli v benátskej záplave.

Kráľ Teodor v Benátkach, Operné štúdio SND, scéna, foto: Jozef Barinka

Kráľ Teodor v Benátkach, Operné štúdio SND,
scéna,
foto: Jozef Barinka

Pri štúdiu životopisov členov Operného štúdia sa kritik oprávnene pýta, či bolo pri výbere zámerom prezentovať skúsených spevákov, alebo formovať nastupujúcu generáciu absolventov hudobných učilíšť? Zdá sa, že skôr to prvé. V oboch prípadoch však chýbal vhodnejší výber titulu, ktorý by dokázal prezentovať vyhranený štýl – v danom prípade klasický a nie hudobnú zmiešaninu módnej vlny povojnovej avantgardy, kedysi možno preferovanej (ale aj odsudzovanej – ako to priznáva v prípade spracovania Mozartovho Idomenea R. Straussom aj autor článku v bulletine opery), dnes však skôr zavrhovanej – v zmysle priam pietistických návratov k originálnym zápisom. Čo je správne, nech posúdi dramaturgia Opery SND.

Autor: Terézia Ursínyová

Giovanni Paisiello, Hans Werner Henze
Kráľ Teodor v Benátkach (Il re Teodoro in Venezia)
Slovenská premiéra 24. júna 2015, historická budova SND Bratislava

Hudobné naštudovanie: Marián Lejava
Dirigent: Marián Lejava (alt. Branko Ladič)
Réžia: Lenka Horinková
Scéna: Jaroslav Valek
Kostýmy: Martin Kotúček
Dramaturgia: Martin Bendik
Hrá Orchester SND Bratislava

Osoby a obsadenie recenzovaného predstavenia

Lisetta: Kristýna Vylíčilová
Belisa: Reinhild Buchmayer
Gafforio: Klaus Dieter Paar
Sandrino: Ruzil Gatin
Acmet: Csaba Kotlár
Teodoro: Josef Škarka
Taddeo: Tomáš Šelc
Slečinky: Michaela Sojčáková, Dominika Výberová
Exekútor: Marián Hrdina
Krab Grancchio: Matej Benda

obsadenie aj s alternáciami nájdete na:

www.snd.sk

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 51
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár