Dnes je: štvrtok, 19. 10. 2017, meniny má: Kristián , zajtra: Vendelín

Nádejný Rigoletto

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Po premiére Rigoletta koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia jeden z kritikov nazval svoju recenziu „Povero Rigoletto“. Nemyslel tým ani tak výkon Juraja Oniščenka ako celkovú podobu inscenácie. Navštívil som teraz (22. septembra 2017) predstavenie tejto Verdiho opery na javisku SND, v ktorej v titulnej úlohe debutoval barytonista Daniel Čapkovič. K inscenácii nemeckého režiséra Martina Schülera z roku 2013 by aj teraz dobre padlo slovo „povero“, no v nijakom prípade to neplatí na výkon debutanta v tejto náročnej úlohe.

Daniel Čapkovič sa v Opere SND už dlhší čas prezentoval ako kvalitný lyrický barytonista a z týchto jeho úloh by som osobitne vyzdvihol jeho Guglielma z Mozartovej opery Cosí fan tutte uvedenej v januári 2016. Popri tom sa však pomaly začal obzerať aj za dramatickejšími speváckymi partmi, ako bol napríklad Tonio v Leoncavallových Komediantoch. Po zlých skúsenostiach viacerých zahraničných i domácich spevákov, ktorí predčasne prešli k dramatickým úlohám, čo poškodilo ich hlasový vývin, som aj Čapkovičov itinerár úloh sledoval s istými obavami. Ale ľudský hlas (až na nepočetné výnimky spevákov, ktorí spievajú ten istý repertoár v dvadsiatke ako v päťdesiatke) sa vyvíja a v prípade Daniela Čapkoviča už jeho kvalitné výkony vo Verdiho Simone Boccanegrovi alebo najnovšie v Pucciniho Plášti ukázali, že jeho lyrický, no farebne tmavší hlas je naozaj schopný zvládnuť aj dramatickejšie úlohy. Pravda medzi partom Simoneho a Rigoletta je ešte istý rozdiel, veď aj svetaskúsený Dalibor Jenis dlho váha s prístupom k tejto úlohe.

G. Verdi: Rigoletto, Opera SND, 2017,
Daniel Čapkovič (Rigoletto), František Ďuriač (Marullo), zbor Opery SND,
foto: Pavol Urbánek

G. Verdi: Rigoletto, Opera SND, 2017,
Daniel Čapkovič (Rigoletto),
foto: Pavol Urbánek

Barytonista sa však popasoval s náročnou postavou úctyhodným spôsobom. Pravdaže, k ideálu ešte čo-to chýbalo, napríklad pri niektorých náročných frázach by sa žiadalo ten-ktorý tón podržať čosi dlhšie, ale celkovo to bol pekný a perspektívny výkon. Najmä v prvej polovici predstavenia spevák upútal viacerými lyrickými pasážami (Quel vecchio malediva mi…. e dove al occasione… O veglia o donna), v ktorých mi vzdialene pripomenul výkon Toscaniniho obľúbeného barytonistu Giuseppe Valdenga, ktorý v SND stvárnil šaša v roku 1964. Čapkovičova koncepcia však nebola jednostranne lyrická. Tam kde si to situácia a part vyžadovali, vedel dať spevu aj dramatický pátos, pričom sa nevyhýbal (s výnimkou záveru opery, ktorý ale dnes viacerí sólisti spievajú podľa Verdiho a nie podľa interpretačnej tradície 20. storočia) extrémnym výškam. Dôkazom, že si dobre rozložil sily, bola aj skutočnosť, že záverečný duet s Gildou spieval plným, drámu otca vyjadrujúcim tónom. Najmä v prvých dvoch obrazoch pôsobil aj herecky uvoľnene, potom sa už viacej sústreďoval na nároky speváckeho partu. Nie je vinou speváka, ale režijnej koncepcie, že jeho Rigoletto nie je ani tak hrbáčom ako krívajúcou kalikou, čo sa dnes deje vo väčšine inscenácii tejto opery.

G. Verdi: Rigoletto, Opera SND, 2017,
Ivan Ožvát (Borsa), Ľudovít Ludha (Vojvoda), Juraj Peter (Gróf Ceprano), Ľubica Vargicová (Gilda),
foto: Pavol Urbánek

G. Verdi: Rigoletto, Opera SND, 2017,
Denisa Hamarová (Maddalena), Ľubica Vargicová (Gilda), Peter Mikuláš (Sparafucile),
foto: Pavol Urbánek

Partnerom speváka bola Ľubica Vargicová ako vo výzore nežná Gilda, hoci hlasovo chápe part dramatickejšie a v náročných extrémnych výškach už badať miernu ťažkopádnosť. Už tradične jej silnými stránkami je kvartet zo štvrtého obrazu ako aj nasledujúci tercet so Sparafucillem, ktorého tento večer stvárnil Peter Mikuláš a Maddalenou v podaní Denisy Hamarovej. Vojvoda Ľudovíta Ludhu ako vždy pekne frázuje, cíti obsah spievaného, no mankom (a tentoraz väčším než obvykle) bol nedostatočný volúmen jeho hlasu. Predstavenie dirigoval Martin Leginus. Na viacerých miestach držal extrémne tempo Haiderovho naštudovania (Cortigiani, tercet z posledného obrazu), no málo rešpektoval spevákov, takže tam, kde majú v extáze vypovedať o svojej dráme, omylom ju nechal zaznieť v orchestri. A keď zvážime, že v čase komponovania Rigoletta Verdi ešte neovládal všetky rafinovanosti orchestrácie, zvuk orchestra potom občas pôsobil triviálne.

Autor: Vladimír Blaho

písané z reprízy 22. septembra 2017

Giuseppe Verdi: Rigoletto
Opera SND

inscenačný tím

Hudobné naštudovanie: Friedrich Haider
Dirigent: Martin Leginus
Réžia: Martin Schüler
Scéna: Hans Dieter Schaal
Kostýmy: Susanne Thomasberger
Zbormajster: Pavel Procházka
Dramaturgia: Martin Bendik

osoby a obsadenie reprízy 22. septembra 2017

Vojvoda: Ľudovít Ludha
Rigoletto: Daniel Čapkovič (debut)
Gilda: Ľubica Vargicová
Sparafucile: Peter Mikuláš
Maddalena: Denisa Hamarová
Giovanna: Denisa Šlepkovská
Monterone: Sergej Tolstov
Marullo: František Ďuriač
Borsa: Ivan Ožvát
Gróf Ceprano: Juraj Peter
Grófka Ceprano: Miriam Maťašová
Sluha: Ján Keder
Páža: Eva Rampáčková

www.snd.sk

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

video

email

About Author

Leave A Reply