Dnes je: sobota, 24. 6. 2017, meniny má: Ján , zajtra: Tadeáš, Olívia

Neopakovateľný koncert Slovenskej filharmónie – začali Bratislavské hudobné slávnosti 2015

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Už prvý večer BHS (25.9.) – s koncertom Slovenskej filharmónie – predznamenal výnimočné umelecké očakávania, ktoré sľubuje svojím verným fanúšikom 51. ročník nášho medzinárodného hudobného festivalu.

Po Cikkerových fanfárach, ktoré tradične otvárajú i končia Bratislavské hudobné slávnosti, sa poslucháčom v Koncertnej sieni SF prihovoril riaditeľ Slovenskej filharmónie, ktorá je hlavným usporiadateľom BHS – Marián Lapšanský a minister kultúry SR Marek Maďarič, ktorý festival otvoril a prevzal nad ním záštitu. Vo svojom úvodnom slove vyzdvihol nielen minuloročný – päťdesiaty, mimoriadne kvalitný festival, ale zaželal i nastávajúcemu ročníku, aby bol podobne úspešný a vstúpil tak do ďalšej päťdesiatky. Zdôraznil zvlášť to, že Bratislavské hudobné slávností majú európsku úroveň, na čo by sme mali byť pyšní. Ako člen Európskej asociácie festivalov (EFA), ktorá združuje len najkvalitnejšie hudobné festivaly, Bratislavské hudobné slávnosti toto prianie nášho ministra i zreálňujú.

BHS 2015, otvárací koncert, Emmanuel Villaume, foto: Peter Brenkus

BHS 2015, otvárací koncert,
Emmanuel Villaume,
foto: Peter Brenkus

Potom začal už samotný koncert pred plne nastúpenou Slovenskou filharmóniou so svojím šéfdirigentom Emmanuelom Villaumeom. Strhujúca, vitálna osobnosť tohto umelca, vyzdvihla maximálne kvality nášho prvého orchestra a naplnila najvyššie poslucháčske očakávania. E. Villaume do dramaturgie koncertu vybral až päť diel, ktoré však neprekročili časový limit dvojhodinového koncertu. Diela a autori v programe akoby zdanlivo nesúviseli, no vnútorne ich spájala racionálne vedúca niť hudby vrcholného romantizmu. V úvode totiž zazneli tóny vyburcovaných citov zaľúbených tragických hrdinov z predohry k 1. dejstvu Wagnerovej opery Tristan a Izolda, následne Piesne a tance smrti od Modesta P. Musorgského – za spoluúčasti ruskej mezzosopranistky Olgy Borodinovej, po prestávke koncert pokračoval symfonickým scherzom Paula Dukasa Čarodejníkov učeň, Debussyho symfonickou suitou Jar a gradoval démonicky vyznievajúcim Bolerom M. Ravela. Všetko to boli ll – 20 minútové skladby, ktoré neunavili dĺžkou, ale vzbudili vždy nové očakávania pred otvorením ďalšej „trinástej komnaty“ Villaumeovej dramaturgickej cieľavedomosti. Práve on bol „čarodejník“, ktorý poznal zaklínadlo nielen k Dukasovej fantastickej skladbe podobného mena, ale k celému, vypointovanému výkonu Slovenskej filharmónie.

Wagnerova predohra k Tristanovi a Izolde: Izoldina smrť z lásky koncentruje a súčasne predostiera v sebe priebeh vrcholnej opery nemeckého majstra: po stránke hudobno-obsahovej, harmonickej, intervalovej i formovej. Nekonečný prúd sladkých, nežných, ale aj maximálne vygradovaných, akoby nekončiacich a v mimozemskej sfére sa pohybujúcich motívov, vyjadruje milostné dueto dvoch tragických milencov svetovej literárnej a hudobnej tvorby. Slovenská filharmónia už v tomto prvom čísle večera naznačila mimoriadnu kvalitu vo všetkých nástrojových skupinách, ktoré Wagner rád využíva raz k éterickému, inokedy k epickému, prípadne grandióznemu dojmu. Pod rukami šéfdirigenta sa rozohrali všetci filharmonici do výnimočnej sústredenosti a kvality – aj vďaka predpríprave diela koncertným majstrom SF J. Ružičkom.

BHS 2015, otvárací koncert, Olga Borodina, Jarolím Ružička, (koncertný majster), foto: Peter Brenkus

BHS 2015, otvárací koncert,
Olga Borodina, Jarolím Ružička, (koncertný majster),
foto: Peter Brenkus

Hoci Musorgského Piesne a tance smrti obyčajne interpretujú barytonisti a basisti, tentokrát ich – celkom logicky (veď Smrť, hlavná aktérka tohto piesňového cyklu, je ženského rodu…) predniesla mezzosopranistka svetového mena, sólistka Mariinskeho divadla v St. Peterburgu Olga Borodinová. Bez ohľadu na to, či sú verše básnika Arsenija Goleniščeva-Kutuzova a piesne Musorgského interpretované mužským alebo ženským umelcom, v štyroch celkoch je to vždy iný, sugestívny obraz Smrti, prihovárajúcej sa každému človeku v hrozivej predstave pozemského zániku. Dielo napísal Musorgskij pre klavír a sólistu, neskôr ich zinštrumentovali Musorgského priateľ N. Rimskij-Korsakov (ale aj A. Glazunov a neskôr D. Šostakovič). Geniálny Musorgského piesňový cyklus tentokrát zaznel v nástrojovo bohatej, farbami vybavenej inštrumentácii N. Rimského-Korsakova, ktorá podčiarkovala náladu jednotlivých piesní s názvami: Uspávanka, Serenáda, Trepak a Generál. Smrť v nich berie z náručia nariekajúcej a prosiacej matky choré dieťa, v serenáde sa prihovára dievčine, v trepaku – typickom ľudovom tanci – zase opitému sedliakovi, osamotenému v snehovej búrke, aby napokon víťazne velila vojsku mŕtvych na bojovom poli, kde bol jediný víťaz: Smrť. Piesne zazneli v ruskom origináli, ale vedľa originálneho textu bol v bulletine uverejnený aj poeticky výstižný preklad básní od Jána Štrassera. Olga Borodina, speváčka svetového renomé, ktorá spieva už vyše dvadsať rokov na najväčších operných i koncertných pódiách sveta, je osobnosť, ktorá má stále bezchybný, hladko znejúci, iba v zámerne vypointovaných hĺbkach magicky zlomený mezzosoprán. Smrť v jej podaní bola väčšinou jemná, lákavá, priam úlisná, málokedy jednoznačne hrozivá, skôr upokojujúca, lákajúca svoje obete do náručia zdanlivej lásky a pokoja, no v konečnom dôsledku vždy víťaziaca a zanechávajúca spúšť. Oľga Borodina vybudovala z jednotlivých piesní veľké operné obrazy. Celkovo zanechala dojem dramatickej umelkyne par ecxellance. Slovenská filharmónia pod vedením Villaumea rozvinula v Musorgského diele a v inštrumentácii Korsakovova – verného priateľa Musorgského z Mocnej hŕstky – inštrumentálne bohaté farebné pozadie. Neprekonateľná orchestrácia piesní je možno neadekvátna úspornému, až drsnému svetu Musorgského hudby, na druhej strane podčiarkuje básne romanticky píšuceho Goleniščeva. Nuž, v tomto predvedení bol dostatok priestoru na prezentáciu sólistky, ale aj celej palety nástrojových skupín SF a veľkolepého poňatia diela dirigentom.

A hoci sme po silnom Musorgského diele sotva mohli očakávať gradovanie večera, Emmanuel Villaume rozpútal v Dukasovom scherze na Goetheho baladu o zvedavom a neposlušnom čarodejníckom učňovi, priam ohňostroj nástrojovo nespútaných hier. V nich bol samotný Villaume Čarodejníkom, ktorý v záverečnom tóne ukončil rozpútaný „vodný“ živel, pretavený do tónov symfonického scherza od Paula Dukasa v skladbe Čarodejníkov učeň. So SF tak opäť autenticky predviedol dielo francúzskeho skladateľa. Napokon, celá druhá polovica programu bola vybratá s náklonnosťou Villaumea k francúzskej hudbe (hoci Ravel patrí do španielsko-francúzskeho prostredia, no bol celoživotne uctievaný Parížom).

BHS 2015, otvárací koncert, Emmanuel Villaume, foto: Peter Brenkus

BHS 2015, otvárací koncert,
Emmanuel Villaume,
foto: Peter Brenkus

Debussyho symfonická suita Jar má dve časti – obe inšpirované mladým Debussym počas jeho rímskeho pobytu Boticelliho obrazom Primavera (Jar). Trés modéréModére (Veľmi mierne a Mierne) sú požadovasné tempá a nálada dvoch častí tohto senzuálneho, dojmovo prchavého impresionistického diela, ktoré neinštrumentoval C. Debussy, ale jeho o desať rokov mladší súčasník, francúzsky skladateľ Henri Büsser. Jar je dielo v ktorom je ťažké, držať sa nejakého programu či obsahu. Celou novátorskou harmonicko – melodickou štruktúrou je opozíciou voči psychologicky ťažkej Wagnerovej i Musorgského filozoficky ťažkej hudbe. V Debussym je svetlo, farba, pôvab, vôňa prírody a prchavé dojmy z jej kvitnúcej krásy, bez prísnych kontúr nejakej hudobnej formy, skôr v suitovom radení obrazov, zato s majstrovskou paletou vždy nových inštrumentálnych a dynamicky kreovaných farieb. Villaume so Slovenskou filharmóniou vykreslil pred nami tajomné prírodné zátišia, farby a atmosféru rozpútanej jari. Dojem bol fascinujúci, aj keď majster dirigent sa vždy nie striktne pridŕžal predpisu: Veľmi mierne či Mierne. Pod jeho rukami znelo takmer všetko s  vášnivou dušou umelca, vidiac nie mihotajúce, zahalené odlesky kvetov a vôní, ale nespútanú silu prebúdzajúcej sa prírody. Veď sa mu za to obecenstvo i odvďačilo nekonečným potleskom!

BHS 2015, otvárací koncert, Emmanuel Villaume, Slovenská filharmónia, foto: Peter Brenkus

BHS 2015, otvárací koncert,
Emmanuel Villaume, Slovenská filharmónia,
foto: Peter Brenkus

Úspech koncertu sa ešte gradoval v „napínavom“ Ravelovom Bolere, kde spočiatku pizzicato violončiel a nostalgicky znejúca sólová flauta nastoľujú jedinú nekonečnú tému, ku ktorej sa pripájajú ďalšie dychové nástroje, violy, napokon i husľová sekcia, aby gradovali skladbu do narastajúceho, bubienkom rytmicky podporovaného, orchestrálneho ataku vo fortissime, ukončeného ráznym záverom. Bolero vie vždy vygradovať koncert. V tomto prípade však išlo aj o mimoriadne predvedenie, kde dirigent a orchester vytvorili nedeliteľný celok a dýchali spoločne v rytmickom opojení. Už teraz smútime nad tým, že majster E. Villaume pomaly končí svoju cestu so Slovenskou filharmóniou. Priviedol ju na najvyššie vrcholky orchestrálneho umenia. Jednak burcujúcim, priam tanečno-choreografickým vypätím celého tela (ktorým by zobudil aj mŕtveho), precíznosťou udávania nástupov dirigentskej paličky a dynamickým kreovaním hudby ľavou rukou, pričom ani jednou nedovolil hráčom nebyť v strehu, ale aj svojím osobitým, niekedy i diskusiu vyvolávajúcim podaním zafixovaných interpretácií a inteligentnou dramaturgiou, cieľavedome upretou na nové horizonty, vnútornou energiou i vášnivým ohňom… A tak zostáva pre SF vynikajúcou dirigentskou osobnosťou. Za vonkajšími prejavmi Villaumea je totiž najmä poctivá príprava každej nástrojovej skupiny a jasná koncepcia skladieb.

Na úvodnom koncerte BHS nás oboznámil jednak s novou tvárou známych diel, ale aj s tým, aké sú maximálne hranice kvality našich filharmonikov. Hoci ich po jednom i v skupinách na záver predstavoval, bol to neopakovateľne vybrúsený koncert celej Slovenskej filharmónie. Ďakujeme!

Autor: Terézia Ursínyová

Viac o koncertoch Bratislavských hudobných slávností nájdete na

www.bhsfestival.sk

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply