Dnes je: sobota, 23. 9. 2017, meniny má: Zdenka , zajtra: Ľubor

Netradičná divadelná produkcia, netradičná opera, a napriek tomu skvelé hudobné divadlo

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V Košiciach sa 10. septembra 2017 skončil už 11. ročník Festivalu divadiel strednej Európy organizovaný košickým divadlom. Jednotlivé predstavenia sa konali v Historickej budove Štátneho divadla Košice (ŠDKE), na Malej scéne ŠDKE, v kasárňach Kulturpark, v Bábkovom divadle a na vonkajšom priestore pred schodiskom do ŠDKE. Tentoraz sa ho zúčastnili divadlá zo 6. krajín (Slovensko, Čechy, Maďarsko, Poľsko, Ukrajina, Chorvátsko). Festival bol centrovaný na činoherné predstavenia, výnimkou bolo hudobné predstavenie divadla z Budapešti Maladype a Divadla Teatro Sapiens Košice, príležitostného divadelného zoskupenia, ktoré sa predstavilo hudobnou hrou Petra Cibulu Dvořák – hudba života v jeho réžii s hlavnými aktérmi Mariánom Lukáčom (A. Dvořák – spev spojený s hereckými akciami), Petrom Cibulom ako hercom (A. Dvořák) a Júliou Grejtákovou, (klavírna korepetícia a samostatná hudobná produkcia z diel A. Dvořáka).

Mimoriadne inšpiratívne bolo vystúpenie profesionálneho Divadla Maladype z Budapešti, ktoré prinieslo na Festival „operu“ so všetkými znakmi „netradičnej opery“, a predsa to bolo hudobné divadlo, ktoré z tej „tradičnej“ opery uchovalo iba ten úplne základný pôdorys: predohra, sólový spev, dueto, ansámbly, zbor, tanec, (pohyb), dohra.

V preklade názvu tohoto diela, ktoré sa v origináli volá Remek hang a futkosásban, by som sa oproti organizátormi do slovenčiny preloženému názvu Skvelý zvuk v zhone, priklonila skôr k názvu Skvelý tón v neustálom pobehovaní.

Autorom hudby je významný predstaviteľ Novej hudby, maďarský skladateľ László Sáry (1940). Už štúdiá kompozície u Ede Szervánszkeho, Zoltána Jenneya, László Vidovszkého poznačili jeho záujem o Novú hudbu, ktorý prehlboval aj návštevami skladateľských kurzov v Darmstadte. Tento skladateľ je silným zástancom skladateľskej kreativity a schopnosti sústredenia sa na novú zvukovosť v hudbe, o čom svedčia jeho skladby s využitím netradičných nástrojov, ako je marimba, (Slnečnice, skladba pre 3 marimby), či zvukovo zaujímavá skladba pre saxofón, harfu, bicie, sláčikový orchester a ďalšie. Určite je zaujímavé spomenúť dielo, ktoré napísal na slová avantgardného skladateľa Johna Cagea Variácie nad 14 tónmi pre sopránový hlas a klavír.

S. László: Remek hang a futkosásban, Divadlo Maladype, Budapešť,
foto: Toldy Miklós

László Sáry vypracoval kompozičný systém, zameraný aj pedagogicky: Kreatívne hudobné cvičenia, (Kreatív zenei gyakorlatok), postavený na netradičných nástrojových a hlasových cvičeniach, ktorými motivuje a znásobuje nielen improvizačné schopnosti, ale vedie adeptov tohto štúdia i k vypestovaniu schopnosti vedieť sa sústrediť. Sáryho k napísaniu ,,polovážnej opery“ Skvelý tón v neustálom pobehovaní inšpirovala poetická literárna kompozícia maďarského básnika Sándora Weöresa, rovnako netradičná a priekopnícka s názvom Téma a variácie. Jej nosnou konštrukciou sú dvojriadkové poetické texty s opakujúcimi sa  slovami: „pes, beh, pekný, nádherný, spev,“ vždy v inom slovnom zoskupení a prepojení, v akejsi variačnej hre so slovami spojenými 24 riadkami. Hudobná kompozícia Sáryho interaktívne, ale aj veľmi intenzívne reaguje na tento hravý text. (Spievalo sa v origináli – maďarskom jazyku.) Predstavenie ,,malej opery“ (ako je označená v bulletine) bolo praktickou ukážkou Sáryho hudobného jazyka, toho, čomu skladateľ hovorí kreativita hudobnej produkcie na javisku (alebo aj koncertnom pódiu), v našom prípade v spojení s pohybom, mimikou, gestami, minimálnymi javiskovými rekvizitami, spevom i s hudobnými a rytmickými nástrojmi.

Pôdorys tohto divadelného kusu je absolútne rozpoznateľne nositeľom základnej idey či témy: pobehovanie (pohyb) – tón (-y), (hudba, spev) zvuk a nachádzanie (objavovanie), akoby perpetuum mobile, ale vždy v iných, kreatívne riešených abstraktných súvislostiach. Keďže v pohybových abstrakciách sa vyskytuje množstvo humorných a úsmev budiacich mimických alebo gestických prvkov, má opera svoj podtitul – polovážna opera.

S. László: Remek hang a futkosásban, Divadlo Maladype, Budapešť,
foto: Andrea Tiziani

„Malá opera“ Skvelý tón v neustálom pobehovaní je bezdejová. Osem aktérov –(5 žien a traja muži), herci, zároveň speváci, aj hudobníci, boli neustále, počas 60-tich minút trvajúcej produkcie na javisku, v kreatívne meniacom sa pohybe (pobehovaní) a tvare, často spojenom s náročnými pohybovými prvkami pri aktívnom využití rekvizít (stoličky), vyžadujúcom si „sústredenie“ (jeden z požadovaných prvkov Sáryho pedagogickej činnosti), popri tom súc ako herci zapojení aj do hry na hudobné nástroje (2 flauty, 1 klarinet, klavír, kamienky, laditeľné drevené trubičky, cinkadlá, ba i dámske lodičky) a spevu.

Kompozične má táto „malá opera“ základný pôdorys, len akoby scenár, z ktorého sa odvíja možnosť improvizácie. Ten základ tvorili napr. spevy intonačne príbuzné s maďarskými ľudovými piesňami, ale náznakovo boli prítomné aj tóny Beethovenovej a v závere opery Bachovej hudby (zazneli na klavíri), no s citlivým prepojením do hudobnej improvizácie a „vizuálneho“ vyjadrenia pohybom. K viacerým úsmevným scénam patril aj záver tejto „malej opery“ pripomínajúci operetný sentiment.

Dirigentom, alebo adekvátnejšie povedané, zodpovedným za hudobnú produkciu bol Lajos Rozmán, zároveň hráč na klarinete a samozrejme herec-spevák.

Kolektívna hra a hudobná produkcia hercov-spevákov-hudobníkov bola mimoriadne precízna a oddaná dielu, ktoré práve teraz interpretovali. Podľa slov skladateľa, ale aj režiséra, každé predstavenie je trochu iné, vďaka kreativite účinkujúcich, no vždy „kolektívne“zosúladené.

S. László: Remek hang a futkosásban, Divadlo Maladype, Budapešť,
foto: Toldy Miklós

Réžiu pripravil Zoltán Balázs, (1977), ktorý stál i pri založení Divadla Maladype r. 2001, nezávislého divadla malých foriem, sústreďujúcich svoju pozornosť na „kolektívne“ hry, ale aj na komunikáciu s divákom. Divadlo expanduje vedome do oblasti netradičného divadelného priestoru, v ktorom Maladype hľadá divadelné riešenia a umelecké vyjadrenia, vymykajúce sa bežnému stavu. Balázs v tejto inscenácii svoje umelecké krédo prezentoval plnou váhou svojej umeleckej osobnosti, s evidentne nekonvenčným a odlišným divadelným jazykom.

Konzistentný tvar inscenácie hovoril v prospech divadelníkov, hľadajúcich nové, odlišné riešenia, ale aj v prospech diel „abstraktného“ obsahu a formy, a predsa zmysluplné vo svojej podstate.

Zoltán Balázs (1977) ukončil Divadelnú a filmovú fakultu ako herec a režisér. Svoje vzdelanie si rozširoval v zahraničí, v Paríži u Roberta Wilsona, v Avignone  u Anatolija Vasiljeva a Josepha (Józsefa) Nagya a na UTE kurzoch v Stuttgarte.

Autor: Dita Marenčinová

písané z predstavenia 8. septembra 2017

Sáry László: Remek hang a futkosásban
Divadlo Maladype, Budapešť
Predstavenie v rámci Festivalu divadiel strednej Európy 2017 v Košiciach
Malá scéna Štátneho divadla Košice
8. september 2017

Hudba: Sáry László
Réžia: Balázs Zoltán

Borbély László – klavír
Duffek Ildikó – spev
Huszárik Kata – spev
Kéringer László – spev
Petrovics Anna – flauta
Rákóczy Anna – flauta
Rozmán Lajos – klarinet
Szilágyi Ágota – spev

Hudobníci okrem tradičných hlavných nástrojov využívali aj rytmické pomôcky: kamienky, ladené drevené trubičky, cinkátka, závesné, tiež ladené cinkátka.

www.maladype.hu

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

video

email

About Author

Leave A Reply