Dnes je: piatok, 20. 7. 2018, meniny má: Eliáš, Iľja, zajtra: Daniel

O prvej premiére Komornej opery Bratislava s umeleckým tímom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
O znovuzaložení Komornej opery Bratislava sme vás už informovali. V tomto článku vám prinášame i krátky profil tvorcov a účinkujúcich prvej pripravovanej inscenácie Večera z diel Terezínskych skladateľov, ktorej prvá premiéra sa uskutoční 31. marca 2014 o 19:00 hod. v Dome kultúry Zrkadlový háj v bratislavskej Petržalke

V programe je najprv baletné performance  na hudbu Sláčikového tria v podaní Renaty Ptačín skladateľa Gideona Kleina, ďalej Tri hebrejské zbory v prevedení zboru KOB od Viktora Ullmana a na záver opera v dvoch dejstvách Hansa Krásu Brundibár. Pod večer pozostávajúci z diel židovských skladateľov, ktorý sa skladá z troch častí sa naštudovaním podpíše Lukáš Kunst Lederer , o choreografie prvých dvoch častí sa postará Renata Ptačín a tretiu časť – operu režijne pripraví Tomáš Sloboda. 

Tomáš Sloboda

Tomáš Sloboda

Tomáš Sloboda vyštudoval hudobno-dramatický odbor na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave, pod hereckým pedagógom Tatiany Radeva. Účinkoval v rôznych projektoch školy, filmu, divadla a divadla v zahraničí (muzikály školy na novej scéne: Mozart, Fame; Opery SND: Barbier zo Sevilly, Dorian Gray; Rakúsko St.Margarethen: Carmen). Popri divadle vyučuje na dvoch základných umeleckých školách, úspešne pripravuje nových ľudí na umelecké prijímacie skúšky, workshopovo vedie niektoré herecké kurzy a režijne sa momentálne podieľa aj na iných projektoch mimo KOB.

J.H: Dočítala som sa o vás, že to nie je prvý projekt, na ktorom sa režijne podieľate, v čom je tento projekt odlišný od tých, ktoré už máte za sebou?

T.S: Každý nový projekt, do ktorého sa človek pustí, je niečím iný a tým pádom zaujímavý. Ľuďmi, priestormi, časom ktorý plynie s vami alebo proti vám, ideami, či nápadmi a spôsobom ako je realizovaný. Ťažko teda definovať odlišnosť medzi tak diametrálne rozdielnymi svetmi, pretože porovnávať tento projekt a predošlé projekty, je ako porovnávať ferarri s embéčkou. Momentálne s čistým svedomím môžem potvrdiť, že KOB po 15tich rokoch splašila obidve vozidlá a prechádza servisom – skúšobným procesom.

J.H: Aké sú vaše skúsenosti s operou?

T.S: Ja a opera sme sa stretli pred par rokmi, keď som dostal možnosť naštudovať zbor v opere Carmen. Vtedy som sa zoznámil s operou úplne inak, než ako obyčajný divák, poslucháč, či vtedy herec – spevák. Tým pádom sa aj moje názory zmenili o iný uhol pohľadu a v skutku hovoriť o skúsenostiach ako takých, tak veruže som nazačiatku. Keď som dostal ponuku režírovať  prvú inscenáciu pre KOB, prekvapený som sa opýtal na dôvod, prečo oslovili práve mňa. Pritom poznajú ľudí, ktorí sa do opery rozumejú omnoho lepšie. Odpoveď bola: preto že to robím inak. Keď sa vcítite do laického diváka, nezaujíma ho, koľko máte, či nemáte skúseností, či máte dvadsať rokov alebo päťdesiat. Odnáša si domov katarziu. A ak sa ho inscenácia dotkla, vráti sa späť. Trochu mám pocit, že divadlo ako také sa začalo viac robiť pre divadelníkov a kritiku. Pritom bežný divák nerozumie nič a odchádza s pocitom diletanta, ktorý sa už nechce vrátiť. A potom je tu divadlo, ktoré vyprodukuje lacný gýč a jediné čo v inscenácií zostalo divadelné, boli priestory budovy.

J.H: Zostavili ste okolo seba tím inscenačných kolegov, s ktorými spolupracujete na všetkých projektoch pre KOB. Prečo ste si zo spektra slovenských, aj začínajúcich, scénografov a kostymérov vybrali práve ich pre spoluprácu?

T.S: Nájsť v dnešnej dobe spoločné myslenie v umení a nebodaj integráciu zložiek, ktorá dopĺňa jedna druhú, je na nezaplatenie. A KOB sa hlavne snaží dať priestor mladým začínajúcim umelcom. Scénografka, Laura Štorcelová, získala dokonca počas škôl mnoho ocenení a medzi sebou sme si našli neuveriteľný spoločný dialóg. Ja jej ponúkam motívy postáv, konanie, riešenie, a ona mi ponúka priestor, v ktorom by sa mali postavy realizovať. Problém, prečo si myslím, že by mi nerozumel hocikto je v tom, že často sa snažím vychádzať s „empty space“ a nejeden scénograf by mi povedal, že som blázon a ja vlastne scénu nepotrebujem. Potrebujem. Ale ak je na scéne puška, minimálne musí (odôvodnene) v tretom dejstve vystreliť. V poslednej rade je pre mňa Laura aj osobný asistent a konzultant, ktorý sa na inscenáciu pozerá akoby s nezainteresovaným okom. Kostýmová výtvarníčka Anna Radeva, dokáže cez kostým postave vryť životopis skôr, ako by na scéne prehovorila. Tak ako pri scéne, tak aj pri kostýmoch dokážeme pri rozboroch nájsť drobnokresby, ktoré neuveriteľne hrajú a často dopomáhajú hercovi – spevákovi skutočne na javisku žiť. Hovorím v množnom čísle, pretože všetci traja spolu neustále komunikujeme a vytvárame mizanscény, ktoré sa pretínajú v pomyselnom zlatom strede. Anička je u mňa človek, ktorý ma donúti odpovedať na všetky možné otázky, okolo inscenácie. Ak viem odpovedať na jej a hlavne moje „prečo?“, je mi jasné, že už som našiel konečný sever.

J.H: Dostali ste možnosť režírovať prvý projekt Komornej opery Bratislava. Máte preto neľahkú úlohu uviesť súbor v najlepšom svetle do sveta operných domov na Slovensku. Inscenácia detskej opery Brundibár je netradičným riešením uvedenia sa, využívate v tejto inscenácií nejaké špeciálne výrazové, či scénické prostriedky alebo prepracovanie dejových línií opery?

T.S: Uviesť operu Brundibár, ako prvý projekt v KOB, som si nevybral sám. Bola mi pridelená hudobným riaditeľom Lukášom Kunstom, takže v prvých momentoch som s titulom osobne bojoval. Nenapadal ma dôvod, prečo by sa mala nová, nazvem to inštitúcia, otvárať práve týmto dielom. Hlavne som bol zaskočený, že detské postavy musia hrať dospelí. V hlave mi chodilo mnoho otázok. Prečo by sme to mali hrať? Čo tým chceme povedať? Prečo by mal mať divák záujem vidieť práve túto detskú operu? Z tohto dôvodu som dielo Brundibár obliekol do novej dramatizácie. Zabudol som na pojem „detská opera“ a využil som kontrast medzi veselou hudbou a vážnosťou v rokoch 1938-1945. Spôsob, akým je tento príbeh realizovaný na javisku, je špecifický a musím priznať, že aj pre účinkujúcich trochu komplikovaný. V tejto otázke sa obrátim na príslovie: radšej raz vidieť, ako stokrát počuť.

J.H: Na záver by som sa rada spýtala, aké sú vaše umelecké vízie do budúcnosti (hlavne v KOB).

T.S: Myslím si, že neexistuje umelec, ktorý nemá jasné vízie do budúcnosti. Ak ich naozaj nemá, neviem čo je jeho hnací motor sa postaviť pred nové výzvy, ktoré ja prijímam rád. Často počúvam odvážne názory mladých ľudí na divadlo a iné druhy umenia, ale ako keby zostali len vypovedané, ale neuskutočnené. Mal som vynikajúcu učiteľku herectva, ktorá môj ročník viedla k poctivej práci. „Vždy za vás hovorí vaša robota.“ Z tohto dôvodu mi je ťažko hodnotiť umeleckú budúcnosť. Momentálne sa odvíja od práce na tomto a iných projektoch, aj keď KOB mi naznačila ďalšiu spoluprácu do budúcna. Snažím sa držať pri zemi a je zbytočne kvetnato rozprávať o niečom, čo je momentálne len v teoretických rovinách. 

Na pár otázok sme sa spýtali aj talentovaných sólistov KOB Valérie Kašperovej a Mareka Tokoša, ktorí predstavujú v opere titulné postavy, súrodencov Pepíčka a Aninku.

Valéria Kašperová

Valéria Kašperová

Valéria Kašperová je študentkou Konzervatória v Bratislave, kde študuje operný spev štvrtý rok v triede Mgr. art. Dagmar Podkamenskej Bezačinskej, ArtD. Zároveň je študentkou 5. ročníka  Masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. S hudbou začínala na ZUŠ v Giraltovciach, kde sa venovala aj hre na husliach a cimbalu. Počas jej štúdia na konzervatóriu účinkovala na viacerých koncertoch uvedených v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave a na Smolenickom zámku. V roku 2012 účinkovala v rámci zboru v omši G dur od F. Schuberta a v omši D dur od W. A. Mozarta, ktoré boli uvedené v Slovenskej filharmónii.  Zúčastnila sa na mnohých koncertoch pre širokú verejnosť. Z jej nedávnych koncertných aktivít možno mimo iného uviesť účinkovanie na vianočnom koncerte Advetné Ave v Slovenskom národnom múzeu, koncert Gala mladých umelcov v Zichyho paláci. V novembri 2013 sa zúčastnila koncertu pri príležitosti 185. výročia smrti F. Schuberta na Konzervatóriu v Bratislave. 19. decembra 2013 bola  hosťom  hobojistky Zuzany Grejtákovej na jej Vianočnom koncerte v Trnave.

Marek Tokoš

Marek Tokoš

Marek Tokoš  je absolventom Konzervatória v Bratislave, päť rokov študoval v triede Mgr. art. Róberta Szűcsa, štúdium však ukončil pod pedagogickým vedením doc. Mgr. art. Magdalény Blahušiakovej ArtD, u ktorej pokračuje vo vokálnych štúdiách aj naďalej. Hudbe sa venuje už od detstva, absolvoval ZUŠ vo Vrbovom, kde študoval okrem spevu aj hru na gitaru a klavír. Účinkoval tiež v umeleckom ľudovom súbore a v dramatickom odbore pri ZŠ. Počas štúdia na konzervatóriu účinkoval na viacerých koncertoch v Slovenskom národnom divadle a Slovenskej filharmónií v rámci školských projektov. V sezóne 2010/2011 sa po prvýkrát predstavil na scéne opery Slovenského národného divadla v Bratislave, kde naštudoval postavu Johna v Brittnovej opere Kominárik z cyklu opier Let´s make an opera. V rámci štúdia sa predstavil sa v postavách operného štúdia ako Primo, Secondo cavalliere (Haydn – Svet na mesiaci /2009), John Styx (Offenbach – Orfeus v podsvetí /2012), Triquett (Čajkovskij – Eugen Onegin /2013), Hajný (Dvořák – Rusalka /2013) v priebehu štúdia naštudoval tiež úlohy ako Monostatos (Mozart – Čarovná flauta /2011) alebo Vašek (Smetana – Predaná nevesta/2010). Viackrát vystúpil na každoročných vystúpeniach v rámci kultúrnych podujatí mesta Vrbové, vystúpil tiež na galakoncerte s Martinom Babjakom a Janou Bernáthovou v roku 2012. Na koncertom pódiu tiež spolupracoval so sólistami ako Petra Záhumenská, Klaudia Račić-Derner, Daniel Čapkovič, Ondrej Šaling, či Andrea Vizvári. Spolupracoval s dirigentmi: Július Karaba, Juraj Jartim, Zdeněk Macháček, Pavol Tužinský, Dušan Štefánek, Alfred Eschwé, Wolfgang Gröhs či Kalman Szennai.

J.H: V prvom rade by som sa vás chcela spýtať, aké sú vaše doterajšie skúsenosti v oblasti opery, je táto inscenácia vaším debutom?

V.K: Rola Aničky bude mojou prvou postavou, ktorú budem stvárňovať v opere Brundibár. Doteraz som účinkovala vo viacerých koncertoch v rámci štúdia na Konzervatóriu v Bratislave a na koncertoch pre širokú verejnosť.

M.T: Inscenácia KOB Brundibár nie je mojím operným debutom. Naštudoval som niekoľko predstavení počas štúdia na Konzervatóriu v Bratislave a od roku 2010 účinkujem v inscenácií B.Brittena Kominárik v Opere SND. Mal som tiež možnosť naštudovať niektoré opery poloscénicky alebo koncertne.

J.H: Ako ste sa dostali k tomuto projektu a čím vás zaujal?

V.K: Jednoducho. Na nástenke Konzervatória som si prečítala oznam o konkurze do detskej opery Brundibár. Tento „projekt“ ma zaujal svojou ideou. Ponúka mladým potenciálnym umelcom možnosť praxe, ktorá na Slovensku  veľmi absentuje.

M.T: Ku projektu som bol oslovený pánom riaditeľom Lukášom Kunst – Ledererom a následne som sa zúčastnil konkurzu, ktorý bol vypísaný. Tento projekt ma zaujal hlavne tým, že sa Komorná opera znovuzaložila a môžem byť súčasťou tímu, ktorý stojí pri jej obnovení. Pustil som sa do tohto projektu s očakávaním, ako sa to celé vyvinie, no po ideovej skúške som bol nadobro presvedčený.

J.H: Aké miesto vo vašom repertoári zastáva vaša postava?

V.K: Rola Aničky je lyrické spievanie a dôležitá je zrozumiteľnosť textu, určená pomerne dospelému divákovi. Môj hlas sa ešte vyvíja a repertoár si pomaličky a postupne budujem.

M.T: Po naštudovaní sa stal Pepíček mojou obľúbenou postavou, pretože je to detská, hravá postava a je napísaná v príjemnej polohe.

J.H: Vzájomná interakcia medzi kolegami v divadle a režisérom je dôležitou súčasťou každej inscenácie, aké sú vaše skúsenosti práve v tomto projekte?

V.K: Zo začiatku som mala obavy ako to bude celé prebiehať, keďže je to moja prvá skúsenosť s režisérom vôbec. Ale bola som milo prekvapená a nadšená hneď po prvej skúške. Tomáš je empatický človek, ktorý dokáže vysvetliť symboliku každej veci a rozobrať ju od základu. Vyvoláva v nás rôzne emócie a rovnako to vyvolá rôzne reakcie u divákov.

M.T: Na kolegov sa sťažovať nemôžem. Aj keď sme všetci začiatočníci, máme medzi sebou dobré vzťahy a spolupráca je výborná ako s kolegami tak s režisérom.

J.H: Na záver by som sa rada spýtala, aké sú vaše umelecké vízie do budúcnosti (hlavne v KOB).

V.K: Teším sa na ďalšiu kooperáciu s KOB, ktorá dáva možnosť mladým študentom operného spevu, (ktorí ešte nemajú skúsenosť s javiskom) rozvíjať svoje schopnosti v praxi a tak ich pripraviť na profesionálnu kariéru. V spolupráci s KOB by som si rada naštudovala ďalšie postavy v rámci mojich vokálnych možností.

M.T: Každý máme sny a túžby, rád by som sa naďalej aktívne venoval spevu a čo sa týka KOB, tak verím, že naša plodná spolupráca bude pokračovať aj v budúcnosti.

(J.H- Jiřina Hába, T.S- Tomáš Sloboda, V.K-Váléria Kašperová, M.T- Marek Tokoš)   

Pripravila: Jiřina Hába

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Zanechajte komentár