Dnes je: štvrtok, 27. 4. 2017, meniny má: Jaroslav , zajtra: Jarmila

Obnovený Onegin v Opere SND

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Chcel som napísať o troch nových alternáciách v obnovenej inscenácii Čajkovského Eugena Onegina v Opere SND. Ale žiada sa mi po značnom časovom odstupe od premiéry (2005) povedať pár postrehov o inscenácii (chýbajúcej v repertoári súboru takmer 3 roky) ako celku.

Konwitschného Eugen Onegin bol totiž svojho času (po Bednárikovom Faustovi) druhým šokom pre bratislavské skôr konzervatívne publikum. Vychýrený režisér prerobil Čajkovského operu z lyrických scén na strhujúcu kontinuálnu drámu, ktorá má veľa nápadov a pôsobivých detailov, no nie je bez problémov. Ostatne ako takmer všetky „režisérske“ predstavenia. Čierne videnia sveta, v ktorom sa s Tatianou manipuluje ako s bábkou a akcentuje sa spoločenské pozadie príbehu, úplne vyhnalo z javiska nielen vonkajškové efekty ale aj miesta plné poézie a lyriky, ktoré do hudby vložil skladateľ. Azda preto najlepšie vychádzajú intímne scény v druhom a poslednom obraze, kde je dráma na javisku v súlade s drámou rozdrásaných duší protagonistov a s Čajkovským. Strhujúci je však aj Petrohradský ples s kontrastom medzi hudbou a vizuálom, ktorý má silu.

P. I. Čajkovskij: Eugen Onegin, Opera SND, 2017,
foto: (c)Ctibor Bachratý (3)

P. I. Čajkovskij: Eugen Onegin, Opera SND, 2017,
Katarína Juhásová-Štúrová (Tatiana), Michaela Šebestová (Oľga), Pavol Remenár (Eugen Onegin),
foto: (c)Ctibor Bachratý

Hlavný nedostatok Leiackertovej jednotnej scény spočíva v potlačení diferencovaných nálad jednotlivých obrazov a javisko svojou prázdnotou nepridáva na akustike. Potom je prirodzené, že hlasy znejú najkrajšie na proscéniu vysunutom za dirigenta (záver listovej scény, alebo Oneginov monológ zo šiesteho obrazu). Hlavnou prednosťou tohto riešenia je ale fakt, že diváci môžu z blízka čítať zo spevákovej mimiky, ako sa zžíva s postavou. Keď sa réžia sústredí na budovanie psychológie postáv a situácií, je úspešná (napr. snaha Onegina utiecť pri prvej návšteve u Larinovcov, alebo výstup Gremina), inokedy pracuje „nadbytočne“ (Lenskij počas vrúcneho vyznania nalieva šampus, dievčenský zbor je v hudbe idylický no vo vizuále odporný). Toľko k inscenácii.

P. I. Čajkovskij: Eugen Onegin, Opera SND, 2017,
Ľudovít Ludha (Lenskij), Pavol Remenár (Onegin),
foto: (c)Ctibor Bachratý

Na recenzovanom predstavení okrem nových alternácií spievali herecky priam „kukurovský“ Pavol Remenár, napriek menej farebnému hlasu strhujúci v posledných dvoch obrazoch nielen herectvom ale aj vokálnym výrazom, Ľudovít Ludha sa rozospieval až v scéne súboja a zaujal osobitne v dolnej polovici dynamickej amplitúdy a Peter Mikuláš sa s partom Gremina priam pohrával.

P. I. Čajkovskij: Eugen Onegin, Opera SND, 2017,
Katarína Juhásová-Štúrová (Tatiana), Peter Mikuláš (Gremin),
foto: (c)Ctibor Bachratý

P. I. Čajkovskij: Eugen Onegin, Opera SND, 2017,
Katarína Juhásová-Štúrová (Tatiana), Ľudovít Ludha (Lenskij), Denisa Šlepkovská (Filipievna),
Pavol Remenár (Onegin), Michela Šebestová (Oľga),
foto: (c)Ctibor Bachratý

Do inscenácie pribudli tri ženské predstaviteľky. Denisa Šlepkovská v úlohe Filipievny herecky pracovala pomerne úsporne a zvnútornene, hlasovo bola spoľahlivá. Michaela Šebestová svoj pekne sfarbený mezzosoprán mohla uplatniť hlavne v árii z prvého obrazu, v úvodnom dvojspeve s Tatianou jej nesvedčalo, že speváčky ho do polovice spievali v úzadí javiska a chrbtom k publiku. Herecky pochopila (v súlade s réžiou) Oľgu ako veľké decko neuvedomujúce si dosah svojich činov. Inscenácia je vlastne o Tatiane a tou bola po prvý raz Katarína Juhásová-Štúrová. Zapôsobila mimoriadne pozitívnym dojmom, chvíľami bola lyrickejšou, chvíľami zasa dramatickejšou Tatianou, z pasívnej dievčiny sa pretvorila na vnútorne trpiacu no zásadovú manželku. Možno si vokálne mohla odpustiť dva-tri zbytočne predramatizované vysoké tóny, lebo aj napriek Konwitschnému je Tatiana lyrickou hrdinkou. Spevácky aj hudobne (dirigent Jaroslav Kyzlink) išlo teda o vydarené predstavenie. Pravda, s Oneginom šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď v ňom spievali Kucharský, Hanák, Česányiová, Hazuchová a Hadraba, sa to nedá celkom porovnať. Istý výborný slovenský spevák mi síce nepriamo odkázal, že by som nemal porovnávať spevákov minulosti a súčasnosti, len neviem prečo.

P. I. Čajkovskij: Eugen Onegin, Opera SND, 2017,
Pavol Remenár (Onegin), Ľudovít Ludha (Lenskij),
foto: (c)Ctibor Bachratý

P. I. Čajkovskij: Eugen Onegin, Opera SND, 2017,
Pavol Remenár (Onegin), Zbor Opery SND,
foto: (c)Ctibor Bachratý

Kuriozitou bolo, že Eva Šeniglová musela kvôli zraneniu odspievať úlohu Lariny na invalidnom vozíku. Predstavenie nebolo vypredané a v tejto sezóne má mať ešte tri reprízy.

Autor: Vladimír Blaho

písané z reprízy 20. apríla 2017

Piotr Iľjič Čajkovskij: Eugen Onegin
Lyrické scény v troch dejstvách v ruskom jazyku
Opera SND
repríza 20. apríla 2017

Dirigent: Jaroslav Kyzlink
Réžia: Peter Konwitschny
Dramaturgia: Vladimír Zvara
Scéna a kostýmy: Johannes Leiacker
Zbormajster: Ladislav Kaprinay

osoby a obsadenie z 20. apríla 2017

Tatiana: Katarína Juhásová-Štúrová
Oľga: Michaela Šebestová
Eugen Onegin: Pavol Remenár
Lenskij: Ľudovít Ludha
Gremin: Peter Mikuláš
Larina: Eva Šeniglová
Filipievna: Denisa Šlepkovská
Zareckij: Juraj Peter
Triquet: Ivan Ožvát
Predspevák: Jiří Zouhar
Guillot: Alexander Varga

www.snd.sk

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

email

About Author

Leave A Reply