Dnes je: nedeľa, 27. 5. 2018, meniny má: Iveta, zajtra: Viliam

Opera v Toulouse

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V stredoveku sídlo kacírskych katarov, dnes centrum južného Francúzska. To je Toulouse, ktorého kvalitný operný súbor sídli v klasicistickej budove Capitolu. Hľadisko opery svojou veľkosťou skôr pripomína historickú než novú sálu Opery SND. Má však výbornú akustiku a jeho monumentálne schodište zdobí Picassova freska z roku 1917 vytvorená pôvodne pre Ďagilevov baletný súbor.

Takmer dvadsať rokov bol umeleckým šéfom divadla režisér Nicolas Joel, ktorý po päťročnom šéfovaní vo Francúzskej národnej opere v Paríži (2009-2014) aspoň sprostredkovane sa vrátil do Toulouse prostredníctvom inscenácie Gounodovho Fausta. Dielo tu už režíroval po prvý raz v roku 1983, no uvádzalo sa namiesto Capitolu v Halle aux grains, čo je skôr športový než divadelný priestor. I tak som však v ňom pred pár rokmi videl inscenáciu Verdiho Simona Boccanegru s vynikajúcimi sólistami (barytonista Dobber, sopranistka Voulgaridou a tenorista Secco). Terajšia inscenácia Fausta je opakovaním uvedenia z roku 2009 a režisér sa ju v budúcej sezóne pokúsi preniesť aj do Viedenskej štátnej opery.

Ch. Gounod: Faust, Théâtre du Capitole de Toulouse, 2009, Alex Esposito (Méphistophélès), Teodor Ilincai (Faust), foto: David Herrero

Ch. Gounod: Faust, Théâtre du Capitole de Toulouse, 2009,
Alex Esposito (Méphistophélès), Teodor Ilincai (Faust),
foto: David Herrero

Toulouská opera je okrem kvalitnej umeleckej úrovne známa aj tým, ako si vychováva svojho operného návštevníka. Napríklad dva týždne pred premiérou Fausta divadlo usporiadalo prednášku na tému Faustovská legenda v literatúre, hudbe a výtvarnom umení, o týždeň neskôr ďalšiu na tému Vôľa a moc a hodinu pred každým predstavením Fausta si diváci mohli podiskutovať s tvorcami inscenácie. Aj napriek tomuto úsiliu predstavenie, ktoré som navštívil (26. 6. o 15.00), zaplnili skôr staršie ročníky záujemcov o operu.

Pre tých, čosi myslia, že vysoká úroveň predstavenia sa dá docieliť len s domácimi umelcami, môže práve príklad tohto Fausta slúžiť ako príklad o ich veľkom omyle. Predstavenie dirigoval Nemec (šéfdirigentom orchestra je ale Rus Tugan Sokiev), režisérom bol Francúz, obaja scénickí výtvarníci i zbormajster Taliani. Faust s Margarétou boli z Rumunska, Mefisto z Talianska, Valentin z USA, predstaviteľka Siebela Katalánka, Marty zasa Nemka a Wagnera stvárnil Poliak Rafal Pawnuk, úspešný účastník slovenskej súťaže Iuventus canti. Ale podobne to vyzeralo v Toulouse aj pri májovej premiére Rossiniho Talianky v Alžíri. Traja sólisti boli z Talianska (Mariannu Pizzolato v titulnej úlohe určite pozná Pavol Unger z festivalu v Pesare), dvaja z Ruska, po jednom z Katalánska a Turecka.

Ch. Gounod: Faust, Théâtre du Capitole de Toulouse, 2009, Rafał Pawnuk (Wagner), John Chest (Valentin), Maite Beaumont (Siébel), foto: David Herrero

Ch. Gounod: Faust, Théâtre du Capitole de Toulouse, 2009,
Rafał Pawnuk (Wagner), John Chest (Valentin), Maite Beaumont (Siébel),
foto: David Herrero

Ch. Gounod: Faust, Théâtre du Capitole de Toulouse, 2009, Anita Hartig (Marguerite), Teodor Ilincai (Faust), Alex Esposito (Méphistophélès), foto: David Herrero

Ch. Gounod: Faust, Théâtre du Capitole de Toulouse, 2009,
Anita Hartig (Marguerite), Teodor Ilincai (Faust), Alex Esposito (Méphistophélès),
foto: David Herrero

Mená divadelných tvorcov inscenácie Fausta zaručovali, že to, čo uvidíme na javisku, bude klasická podoba diela a že po záverečnej opone nebude nijaké „bučanie“. Všetci traja „klasici“ režisér Nicolas Joel, scénograf Ezio Frigerio a kostymérka Franca Sguarciapino sú odchovancami slávneho milánskeho režiséra Giorgio Strehlera z milánskeho divadla Piccola Scala. Z trojice hlavných protagonistov sopranistka Anita Hartig a basista Alex Esposito už spievali aj v La Scale a MET, tenorista Teodor Ilincai na iných významných javiskách Európy. Na ich výkonoch to bolo poznať.

Théâtre du Capitole de Toulouse

Théâtre du Capitole de Toulouse

V budúcej sezóne Theatre Capuitole uvedie Berliozovu Beatrice a Bénedict, Rossiniho Turka v Taliansku, Bernsteinovu Candide, Mozartov Únos zo Serailu, Verdiho Ernaniho, Donizettiho Luciu, Meyerbeerovho Proroka a operu súčasného argentínskeho skladateľa Martina Matalona Václavov tieň.

Autor: Vladimír Blaho

www.theatreducapitole.fr

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 10
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista

Zanechajte komentár