Dnes je: nedeľa, 19. 11. 2017, meniny má: Alžbeta , zajtra: Félix

Otvárací koncert 62. Košickej hudobnej jari

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pred viac ako šiestimi desaťročiami sa zanietení pracovníci Mestského domu osvety v Košiciach rozhodli usporiadať po vzore medzinárodného hudobného festivalu „Pražského jaro“ cyklus koncertov, ktorý v jarných mesiacoch ponúkne Košičanom mimoriadne umelecké zážitky, vyvrcholenie celoročnej hudobnej sezóny.

Bolo to v čase, keď jediným orchestrálnym telesom spĺňajúcim nároky na programovú pestrosť bol Košický rozhlasový orchester a jedinou koncertnou sieňou bol bývalý hotel Schalkház, resp. Slovan. Preto sa v prvom historickom období dramaturgia koncertov obmedzila na ponuku domácich a zahraničných sólistov a komorných súborov, v prevahe boli recitály, večery komornej hudby, vokálnych vystúpení. Pri hosťovaní orchestra plnšieho obsadenia sála akusticky a priestorovo nevyhovovala. Napriek tomu mnohí, aj súčasní návštevníci dodnes spomínajú na nezabudnuteľné stretnutia s umelcami svetových mien. Od r. 1963 sa koncerty začali uskutočňovať v Dome umenia a tradícia hudobných jarných festivalov získala nové impulzy, boj o vznik stáleho domáceho symfonického telesa sa znásoboval, až r. 1968 došlo k udalosti, aká patrí k historickým zvratom v hudobnej kultúre Slovenska a hlavne jeho východnej časti, k vzniku Štátnej filharmónie Košice. Vytvorili sa tak podmienky na pravidelný, systematický profesionálny hudobný život. Svojou existenciou filharmónia nadviazala na najlepšie tradície hudobného života v Košiciach a už svoj prvý verejný koncert uskutočnila v rámci XIV. Košickej hudobnej jari 16. apríla 1969. Koncepcia, akú si vtedajšie vedenie inštitúcie stanovilo zostala dodnes neprekonaná, ak uvážime snahu o vyvrcholenie celoročnej koncertnej sezóny a prehliadku interpretačnej úrovne domácich a zahraničných umelcov – nezabúdajúc pritom na tvorbu slovenských skladateľov.

Košická hudobná jar, 2017, otvárací koncert,
Július Klein, riaditeľ ŠFK, Štátna filharmónia Košice,
foto: Jaroslav Ľaš

Na mnoho rokov sa ustálila dramaturgia otváracieho koncertu festivalu, akú možno sčasti konštatovať aj dnes. Predovšetkým vystúpenie orchestra Štátnej filharmónie s vlastným šéfdirigentom prezentujúce svoju aktuálnu umeleckú úroveň a vytvorenie atmosféry hudobných slávností. Ale ďalšiu požiadavku o uvedení nového diela z tvorby slovenského skladateľa nebolo možné vždy realizovať. Zatiaľ, čo v minulých ročníkoch KHJ sa dramaturgická skladba ponúkaných koncertov sústredila najčastejšie na ponuku profesionálne výnimočných umelcov, súčasnosť má podmienky pre novú koncepciu festivalu, na vyhľadávanie a objavovanie diel, ktoré ešte diváci v Košiciach nemohli počuť, alebo ich počuli predchádzajúce generácie, alebo sú tvorbou súčasníka. Nikdy nechýbali ani asociácie a pripomienky na dedičstvo svetovej kultúry.

500 rokov od dokončenia Oltáru Majstra Pavla z Levoče sme si pripomenuli aj na otváracom koncerte 62. ročníka KHJ 27. apríla. Najprv zazneli fanfáry KHJ z pera skladateľa Jozefa Podprockého, ktoré vytvoril inšpirovaný témou košického skladateľa F. X. Zomba. Dramatický a patetický tón plechov s tympanom mali hudobne k sebe blízko aj v úvodných taktoch prvej skladby večera, vrcholnom diele Alexandra Moyzesa: Partita na poctu Majstra Pavla z Levoče, op. 67. Dirigent Zbyněk Müller predložil poslucháčom ďalšie z jeho naštudovaní slovenského symfonického diela. Zatiaľ čo v nedávnom naštudovaní Grešákovej Komornej symfónie (23. marec) nechal temperament a živý duch diela v úzadí, v Moyzesovej Partite sa sústredil na tematické vykreslenie, zreteľnú tvorbu hudobných plôch, zvučné rozlišovanie archaizujúcich tónov a stavbu majstrovského diela. Postoj k dielu zostával v chápaní dirigenta Müllera o niečo akademickejší, než si samotný Moyzes žiada.

Košická hudobná jar, 2017, otvárací koncert,
Zbyněk Müller, Štátna filharmónia Košice,
foto: Jaroslav Ľaš

Sólistami večera boli v Košiciach dobre známi huslisti, kedysi absolventi košického konzervatória, pôsobiaci v Zürichu Jana Karšková a Igor Karško, manželia pôsobiaci v rôznych komorných súboroch vo veľkých centrách kultúry na viacerých kontinentoch. Pre svoje vystúpenie v Košiciach zvolili náročný a objavný program, hoci pri voľbe autora, W. A. Mozarta je tento výber o to vzácnejší. K tomu, aby spoločne naštudovali Koncertantnú symfóniu pre husle, violu a orchester Es dur, KV 364 musel Igor Karško zvládnuť hru na viole, čo dokázal vskutku profesionálne. Jeho party sa popri sviežich tónoch sólových huslí vnárali do tlmených farieb, spoločne so skupinou viol vytvárali kontrast, či skôr pozadie hudobného „zápolenia“. Vyslúžili si obdiv poslucháčov a v pridávanom Mozartovom duu pre husle a violu presvedčili o rovnováhe a virtuozite oboch umelcov.

Košická hudobná jar, 2017, otvárací koncert,
Jana Karšková, Igor Karško, Zbyněk Müller, Štátna filharmónia Košice,
foto: Jaroslav Ľaš

Dramaturgicky závažným objavom a smelým počinom bolo uvedenie diela, ktoré v Košiciach ešte nezaznelo, symfónia Asrael pre veľký orchester c mol, op. 27 Josefa Suka. Päťčasťová symfónia so závažnou filozofickou tematikou, otázkami života a smrti bola na prvý pohľad pre poslucháča otváracieho koncertu príliš náročným opusom. Ale až hodnota výkonu orchestra a dirigenta presvedčila o pravom opaku. (Mimoriadne náročná skladba, najčastejšie ju možno nájsť na pultoch Českej filharmónie, s dirigentmi takých kvalít ako boli Václav Talich alebo Václav Neumann.) Z. Müller mal dielo naštudované do najmenších podrobností, každý detail mal v jeho ponímaní zmysel a odôvodnenie. Tvoril počas celého diela tóny spoločne s ich interpretmi, melodické zvraty, gradácie, dynamiku a zmysel každej frázy. Dramatizmus 1., 3. a 5. časti s krajným dynamickým rozpätím, dravou energiou, plným zvukom a drásavých nálad vystriedala 2. a 4. časť s monotónnou prodlevou a sólovými vstupmi huslistu – výborného koncertného majstra Maroša Potokára. Posledná plocha 5. časti s drobnými vlnkami hravosti a nástojčivým motívom Smrti, každým tónom presvedčili o maximálnom sústredení, o umeleckej kvalite. Dirigent si získal obdiv hlavne prácou ľavej ruky, postojom spoľahlivého a nadovšetko zanieteného umelca. Poslucháčovi vnukli nádej, s akou J. Suk hudobne presvedčil. Poslucháč odchádzal spokojný a inšpirovaný.

Autor: Lýdia Urbančíková

písané z koncertu 27. apríla 2017

o programe 62. ročníka KHJ sme písali TU…

Otvárací koncert 62. Košickej hudobnej jari
Štátna filharmónia Košice
27. apríla 2017

Štátna filharmónia Košice
Zbyněk Müller, dirigent
Jana Karšková, husle
Igor Karško, viola

A. Moyzes: Partita na poctu Majstra Pavla z Levoče, op. 67
W. A. Mozart: Koncertantná symfónia, KV 364
J. Suk: ASRAEL, symfónia pre veľký orchester c mol, op. 27

www.sfk.sk

email

About Author

Leave A Reply