Dnes je: nedeľa, 19. 11. 2017, meniny má: Alžbeta , zajtra: Félix

Päť odtieňov klavírneho kvinteta

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na konci apríla sa uskutočnil výnimočný projekt slovenských a českých skladateľov Nové klavírne kvintetá. Tridsiateho apríla, deň po premiére v Prahe, symbolicky prebehla premiéra aj v Bratislave v Štúdiu 12.

Koncert bol po dramaturgickej stránke významný hneď na dvoch úrovniach. Na jednej spojil súčasnú slovenskú a českú tvorbu, na druhej zobral do rúk klavírne kvinteto a ukázal publiku päť rôznych spôsobov uchopenia tohto žánru, päť akustických svetov.

Ako prvé sa zvukovo vynorilo dielo Piano Quintet od Alexandra Platznera. Skladateľ vytvoril polaritu klavíra, v podaní Magdalény Bajuszovej a sláčikového kvarteta FAMA Quartet. Polarita spočívala v mikrotonalite sláčikov a v temperovanom ladení klavíra. Dielo by sa dalo prirovnať k dvom magnetom, ktoré spolu držíte rovnakými pólmi k sebe. Síce sú spolu, ale cítite ako sa rozdeľujú. Tieto mikrotonálne rozdiely skladateľ použil nenásilne no celoplošne, čím im dal dostatočnú autonómnosť, aby dielo pôsobilo ucelene. O tom nebolo pochýb hlavne v závere, ktorý dlhými tónmi uistil publikum v jeho pozoruhodnej ne/kompaktnosti.

Magdaléna Bajuszová

Jakub Rataj sa v nasledujúcej skladbe H venoval vzťahom základných fyziologických prejavov tela, ako je dych, pulz a pohyb. Skladba už od začiatku očividne nepoukazovala na konkrétnu kompozičnú techniku. A práve preto vytvorila v niečom až naturalistickú akustickú atmosféru, ktorá splynula so sálou. Človek sa mohol odosobniť od svetského hudobného materiálu a naozaj vnímať skladateľov svet. Vykryštalizovaný opakovaný pulz so sebou strhol postupne celý ansámbel. Napriek rovnakému metru bolo počuť aj jedinca, husle, ktorých príraz či odraz vytváral charakteristický kovový nádych a pridal celému zhluku tónov na autentickosti. Vznikla tak aj ilúzia väčšieho davu a pulz bol o to intenzívnejší. Skladateľ napísal, že klavírny part tvorí základnú kostru no nebolo to tak poslucháčsky zreteľné. S využívaním zvukových možností klavíra, ktorý zo začiatku kvarteto viac usmerňoval a uzemňoval, tak postupne s kvartetom vytvoril jedno teleso, kde nič nevyčnievalo. To bolo poznať v druhej polovici skladby, ktorá  sa niesla viac aleatoricky, no s istou hnacou silou, ktorá vyústila v zahmlený koniec, so známkou zmierenia.

Ďalší uhol pohľadu nám poskytol Robert Kolář. V jeho skladbe Particules élémentaires sa pohráva s postavením klavíra a sláčikového kvarteta v rámci žánru. Skladateľ predstavil tieto dva zvukovo autonómne svety, ktoré oplývajú vlastným bohatým životom, v rôznych vzťahoch. Dielo akoby vystaval na formálnejších základoch, no vybudoval na nich obrovské akustické a dynamické spektrum. Skladateľ ukázal silu tohto zoskupenia a vypožičal si od orchestra lyrickosť a monumentálnosť zároveň. Dielo vyvrcholilo kontrolovaným prúdom tónov, ktoré však nevytvárali len akýsi (z)hluk, ale dalo by sa povedať, že ten prúd žiaril a prskal okolo seba farbami v tom najpozitívnejšom zmysle.

Souvětí I. Michala Rataja prišlo ako uskladňujúci balzam. Jeho narábanie s dvanásťtónovým princípom je veľmi čisté. V celom koncerte toto dielo pôsobilo najkryštalickejšie so zreteľným odkazom. Michal Rataj naskladal na seba priezračné plochy kovových tektonických dosiek, ktoré sa len chveli a tvorili oázy. Nie len v tomto prípade, ale obrovský obdiv tu patrí aj kvalitným interpretom, ktorý dokázali dielo rozprestrieť do obrovskej akustickej plachty.

Už som zažil pár koncertov diel Miroslava Tótha a začínam vidieť dramaturgický krok na istotu v tom, keď sa jeho tvorba hrá na konci koncertu. Jeho jazyk je často hravý a priamejší, no stále prepracovaný a každý tón má svoje opodstatnenie. Tak je to aj v jeho Klavírnom kvintete. Vytvoril klišé bez klišé a ostalo mu jadro, ktoré sa naučil tvarovať. S kvintetom pracoval prevažne ako s celkom, kde sa navzájom nástroje vždy podržali, alebo ťahali za jeden koniec. Inšpirácia skladateľa v románe Pétera Esterházyho Harmonia Caelestis sa celkom odzrkadlila v teatrálnejších pasážach.

FAMA Quartet spolu s klaviristkou Magdalénou Bajuszovou vytvorili excelentný klavírny kvintet. Ich vzájomná komunikácia možno raz zakolísala pri náročných aleatorických pasážach, no nestalo sa nič, čo by uškodilo celku. Predovšetkým FAMA Quartet ukázal svoj obrovský interpretačný rozsah, aj najmenší flažolet v piane rezal vzduch a človek cítil zadosťučinenie.

Fama Quartet,
foto internet

Každá doba nahliada na minulosť a vidí v nej staré, zabudnuté a správnejšie hodnoty. V tomto duchu sa aj v umení sformoval pre širokú verejnosť akýsi úzus, že súčasná hudba je len akýsi experimentálny „underground“. Pritom je to hudba dneška, hudba ktorá sa odvíja od historickej skúsenosti, reflektuje súčasnosť a zároveň nás posúva ďalej. V nedeľu nás posunuli ďalej súčasní českí a slovenskí nádejní skladatelia a vytvorili úžasnú, akusticky subtílnu atmosféru. Ich klavírne kvintetá ukázali netradičné v tradičnom a s kvalitnými interpretmi sa postarali o skvelý hudobný zážitok.

Autor: Michal Huska

písané z koncertu 30. apríla 2017

Nové klavírne kvintetá
Štúdio 12 Bratislava
30. apríla 2017
Magdaléna Bajuszová – klavír
Fama Quartet:
David Danel – husle
Roman Hranička – husle
Ondřej Martinovský – viola
Balázs Adorján – violončelo

program

Alexander Platzner: Piano Quintet
Jakub Rataj: H.
Robert Kolář: Particules élémentaires
Michal Rataj: Souvětí I.
Miroslav Tóth: Klavírne kvinteto

www.studio12.sk

email

About Author

Leave A Reply