Dnes je: štvrtok, 24. 5. 2018, meniny má: Ela, zajtra: Urban

Peter Breiner: Slovenské tance nevnímam ako návrat k niečomu, sú mojou súčasťou

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Balet SND uvádza svetovú premiéru súčasného baletu Slovenské tance – Životy svetiel slovenských autorov pôsobiacich na medzinárodnej scéne Petra Breinera a Natálie Horečnej. Hudba k tomuto baletu je inšpirovaná šestnástimi ľudovými piesňami najmä z východoslovenského regiónu s prvkami džezu a improvizácie. Jej autorom je jeden z najnahrávanejších súčasných hudobníkov sveta, úspešný, medzinárodne uznávaný slovenský dirigent, klavirista, skladateľ, aranžér a publicista Peter Breiner. Na svojom konte má vyše 200 CD titulov a viac než 2 milióny predaných nosičov. V rozhovore pre Opera Slovakia sme sa rozprávali o jeho Slovenských tancoch, ktoré práve dostali aj baletnú podobu.

Ste svetovo uznávaným hudobníkom a žijete v New Yorku. Rád by som sa vás na úvod nášho rozhovoru opýtal, aká bola vaša cesta k hudbe a prečo ste sa rozhodli odisť zo Slovenska?

Narodil som sa a vyrastal v Humennom na východnom Slovensku. Do základnej umeleckej školy som začal chodiť už ako päťročný a moji rodičia spolu s učiteľmi hudby vycítili, že mám hudobný talent. Veľmi sa mi totiž páčilo hrať na klavíri a venovať sa muzike. Ako desaťročný som začal navštevovať konzervatórium v Košiciach, odbor klavír a neskôr aj kompozíciu, a tam som si uvedomil, že hudba bude môj život. Po absolvovaní konzervatória som sa rozhodol pokračovať na VŠMU v Bratislave kde som sa venoval už len kompozícii. Popritom som začal pracovať v rozhlasovom štúdiu, vtedy ešte v Československom rozhlase. Najskôr ako hudobný režisér, potom ako člen viacerých orchestrov a postupne aj ako dirigent. Po ukončení štúdia som sa z politických dôvodov nemohol zamestnať a s označením ,,deštruktívny živel“ ma z rozhlasu okamžite vyhodili. Zostal som na voľnej nohe a všetky moje aktivity brzdili viac-menej mimohudobné príčiny.

Našťastie som si našiel kontakty v zahraničí a ešte za komunizmu som začal písať hudbu aj do zahraničných filmov a nahrávať pre rôzne zahraničné značky. Takže vďaka tomu, že mi u nás kládli polená pod nohy, som sa stal nezávislým. Po páde železnej opony v osemdesiatomdeviatom som sa rozhodol, že sa aj s rodinou odsťahujeme do Kanady (1992), pretože vtedy z toho pre mojich ostatných príbuzných a priateľov už nevyplývali žiadne následky. V Kanade som žil pätnásť rokov a teraz už desať rokov žijem a tvorím v New Yorku.

Peter Breiner, foto: www.peterbreiner.com

Peter Breiner,
foto: www.peterbreiner.com

Milovníci hudby vás mohli v ostatnom čase vidieť aj na slovenských koncertných pódiách práve so Slovenskými tancami, ktoré teraz dostali aj baletné stvárnenie a v svetovej premiére ich uvedie Balet SND. Ako vznikli Slovenské tance?

Prvotný zámer vznikol, keď som inštrumentoval desať Brahmsových Uhorských tancov pre London Symphony Orchestra, ktoré Brahms ponechal len vo verzii pre štvorručný klavír. Pri tejto práci som si uvedomil, že napríklad Maďari majú svoje Uhorské tance, Česi Dvořákove Slovanské tance. Aj Rusi, Nemci, Španieli, Taliani, a mnohé iné národy majú symfonický cyklus založený na vlastných folklórnych melódiách. Na rozdiel od nich, my máme len akési jemné pokusy. Napríklad môj učiteľ Alexander Moyzes napísal Tance z Pohronia, ale ani toto nie je veľký cyklus, iba malá suita. Predstavoval som si, že aj ja vytvorím naozajstný celovečerný koncertný cyklus na spôsob Slovanských alebo Uhorských tancov pozostávajúci zo šestnástich skladieb. Slovenské tance som začal písať v roku 2007 len tak pre seba, nie na objednávku alebo pre určený cieľ. Využíval som na to iba voľný čas, takže trvalo dlho, kým som sa dopracoval ku všetkým šestnástim častiam. Keď som ich mal konečne hotové, uvedomil som si, že 95 minút muziky pre veľký orchester sa nedá uviesť len tak hocikde. Preto som začal skúšať viaceré možnosti.

Peter Breiner, foto: Tomáš Benedikovič

Peter Breiner,
foto: Tomáš Benedikovič

Slovenské tance odznejú prvý raz v kompletnej podobe, ale poslucháči nielen na Slovensku si ich mohli vypočuť aj v iných úpravách. Kde všade ste ich uviedli?

Keď som napísal prvé štyri, pod mojím vedením ich uviedla Štátna filharmónia Košice. Potreboval som vedieť, ako budú znieť a bol som samozrejme zvedavý aj na reakcie ľudí. Pre nahrávku v štúdiu sme cez internet začali zháňať finančné prostriedky prostredníctvom tzv. crowdfunding. Slovenské tance som chcel nahrať s orchestrom Royal Films, pretože s ním mám dobré vzťahy, lenže je to jeden z najdrahších orchestrov v najdrahších štúdiách v Londýne. Začali sme teda organizovať zbierku, ktorá sa síce nevydarila, ale tých málo peňazí, ktoré ani zďaleka nevystačili na túto nahrávku, sme použili na výrobu viacerých marketingových projektov. Jeden z prvých vyzeral asi tak, že sme na ulici v New Yorku natočili tanečné video založené na jednom zo Slovenských tancov (Ej, zalužicko poľo). Newyorská choreografka (Megan Sipe) pozbierala 8 či 10 dobrovoľných tanečníčok a vytvorila choreografiu. Sledovali sme, ako sa Američanka pozerá na slovenský folklór a bolo to veľmi zaujímavé. Hoci sme natáčali len jednou kamerou a na playback, reakcie ľudí boli veľmi dobré. Tieto videá vyvolali veľký záujem o moje nové dielo. Napríklad aj krajania v Amerike sa dali dokopy a prispeli na zbierku. Začali sme teda robiť aj ďalšie projekty v komornom obsadení, hral som napríklad na klavíroch rozmiestnených po New Yorku, ale aj ako duetá na koncertoch v New Yorku a inde v Amerike.

Slovenské tance, koncert v Štátnej filharmónii Košice, foto: Jaroslav Ľaš

Slovenské tance, koncert v Štátnej filharmónii Košice,
foto: Jaroslav Ľaš

video

Najskôr teda vznikol kompletný cyklus a potom ste z neho tvorili rozličné komorné úpravy pre svoje projekty?

Áno. Slovenské tance v úprave pre kvartet sme interpretovali so súborom Triango (www.triango.sk). Jeho členovia účinkujú ako sólisti v orchestri SND v pripravovanom baletnom predstavení. V tejto komornej podobe sa hrali napríklad aj na Bratislavských hudobných slávnostiach, na Bratislavskom hrade, zazneli aj v roku 2013 na festivale Pohoda s Győrskym filharmonickým orchestrom, v košickom džezovom klube, v newyorskom Central Parku, či na slovenskej ambasáde vo Washingtone. Zviditeľniť projekt Slovenské tance pomohla hlavne prezentácia na internete a v iných médiách. Finančná podpora nám umožnila vytvoriť niekoľko desiatok videí. Na niektorých hrajú aj ľudoví muzikanti ľudové piesne v pôvodnej podobe, napríklad Milan Rendoš so svojím súborom Železiar a pod. Tieto videá sú dostupné na internete (www.slovensketance.sk).

koncert Trianga na Bratislavskom hrade, 2015, foto: Matúš Lago

koncert Trianga na Bratislavskom hrade, 2015,
foto: Matúš Lago

Ako vznikla myšlienka vytvoriť nový slovenský balet, ktorý môžu diváci uvidieť na javisku SND?

Ponuka z prišla z Baletu SND na základe spomínaného proma. Cyklus sa volá Slovenské tance, ale pri jeho tvorbe som vôbec nemyslel na to, že by sa na túto hudbu mohlo tancovať. Pozeral som sa na ňu viac z hudobnej stránky a návrh Baletu SND ma veľmi prekvapil. Podľa pôvodných plánov mala byť premiéra pred rokom, ale musela sa z viacerých príčin odložiť. V práve prebiehajúcom dvojmesačnom skúšobnom procese máme k dispozícii fantastickú slovenskú choreografku žijúca v Holandsku Natáliu Horečnú, ktorá sa tohto projektu ujala s veľkým nadšením a jej idey sú vo vynikajúcom súlade s tým, čo si myslím o hudbe. Hneď od začiatku sme sa zhodli a vedel som, že to dopadne presne tak, ako má.

Už ste s Natáliou Horečnou predtým niekedy spolupracovali?

Toto je zaujímavé, pretože už dvakrát vytvorila choreografiu na moju hudbu, hoci sme sa predtým vôbec nestretli. Boli so síce kratšie kusy, ale spojenie medzi nami existovalo aj pred týmto projektom. Intenzívne sme začali spolu komunikovať hneď po ponuke zo SND. Medzitým nastali celkom bizarné veci. Napríklad počas mojej návštevy v Buenos Aires som sa celkom náhodou stretol so sólistom z Teatro Colón, ktorý tancoval podľa choreografie Natálie Horečnej na moju hudbu. To je takmer neuveriteľné – oni vytvorili túto choreografiu vo Viedni a ja som sa s ním stretol v Buenos Aires. Všetko do seba akosi prirodzene zapadá.

Choreografku ste si vybrali vy alebo vedenie Baletu SND?

Choreografku si zvolilo divadlo a my sme sa tu stretli prvý raz.

(pozn. red.: viac o balete Slovenské tance – Životy svetiel sme písali TU…)

P. Breiner, N. Horečná: Slovenské tance - Životy svetiel, Balet SND, 2016, 2. dejstvo, foto: Peter Brenkus

P. Breiner, N. Horečná: Slovenské tance – Životy svetiel, Balet SND, 2016,
2. dejstvo,
foto: Peter Brenkus

Vašu hudbu baletne stvárnili v mnohých krajinách, so SND spolupracujete po prvýkrát. Aké baletné projekty už máte za sebou?

Predtým som so SND nikdy nespolupracoval a som rád, že sa tak stalo. Teší ma, že moja hudba zaznie pri svetovej premiére baletu práve v SND. Po produkčnej stránke, ale aj po stránke výroby som pri tomto titule nemal najmenšie ťažkosti. Pokiaľ ide o moju hudbu v súvislosti s baletom, inšpirovali sa ňou už v mnohých tanečných predstaveniach, dokonca aj v celovečerných baletoch napríklad na Filipínach, v Španielsku, Grécku, Kanade, USA… Asi pred 12 rokmi na moju hudbu tancovali v American Ballet Theatre a ten istý choreograf preniesol to isté predstavenie do Houston Ballet v Texase. Aj v tejto sezóne ho majú v repertoári. Takže moju hudbu choreografi vyhľadávajú často, pretože v nej cítia pohyb.

Slovenské tance vychádzajú zo slovenských ľudových piesní. Aký bol kľúč k tvorbe tohto cyklu?

Vybral som si tie, ktoré sa mi páčia a s ktorými sa stotožňujem. Na Slovensku som žil 35 rokov a slovenská ľudová hudba bola vo mne prítomná, dokonca som aj hrával v rôznych súboroch. Slovenské tance nie sú návratom k niečomu, s čím som vyrastal, tieto zážitky z detstva a mladosti v človeku ostávajú po celý život bez ohľadu na to, kde žije. Žiadalo sa mi len priniesť ich v tejto podobe. Niektoré piesne poznám od detstva, hlavne tie východoslovenské, napríklad Šalena ja bula, alebo Humeňanski koscelok – veď pochádzam z Humenného. Túto pieseň som upravoval ako jednu zo svojich prvých skladieb pre detský zbor vo veku asi 17 rokov.

Druhú polovicu tvoria menej známe piesne a ich výber som konzultoval s mojim spoluhráčom Stanom Palúchom. Dostal som od neho asi 800 piesní na CD nosičoch a našiel som tam veľmi zaujímavé veci, napríklad uspávanky. Folklórna speváčka – babička z Myjavy v nich spieva bluesové tóny. Ona ich tak cítila a podľa toho ich aj spievala. Patrične som to zdôraznil vo svojej hudbe na spôsob akéhosi „druhého plánu“.

Peter Breiner

Peter Breiner

Peter Breiner: Slovenské tance

Peter Breiner: Slovenské tance

Z orchestra znejú aj typické ľudové nástroje, môžete našim čitateľom prezradiť, ktoré?

V orchestri sú traja sólisti. Stano Palúch hrá na husle – to je síce klasický nástroj, ale on na ne nehrá klasicky, ale skôr spôsobom, ktorý by sa dal charakterizovať ako džez kombinovaný s folklórom. Bohato uplatňuje improvizáciu, pretože je pre džez aj ľudovú hudbu typická. To znamená, že väčšina partu nie je napísaná, sú len akordové značky a ostatné sa improvizuje. Boris Lenko hrá na akordeón a multiinštrumentalista Milan Rendoš asi na dvanástich najrozličnejších nástrojoch ako drumble, píšťalky, fujara, dvojačka, kravské zvonce a iné. Rozložil si celý inštrumentár píšťalok, pretože do každej piesne potrebuje iné ladenie, dokonca jednu sme museli dať špeciálne vyrobiť.

Budete dielo aj osobne dirigovať?

Áno, prvé dve premiéry a nejaké predstavenia aj v nasledujúcich sezónach.

Vnímate premiéru vášho diela na javisku SND inak ako v ostatných divadlách či na koncertných pódiách?

Všetko je iné a všetko je rovnaké.

Aké máte ďalšie plány so Slovenskými tancami?

Uvádzať ich čo najčastejšie a uskutočniť nahrávku.

Na čom teraz pracujete?

Píšem komornú skladbu pod názvom SROWMAAM.

Ďakujem za rozhovor

Všetko o projekte Slovenské tance nájdete na www.slovensketance.sk

Peter Breiner, foto: www.peterbreiner.com

Peter Breiner,
foto: www.peterbreiner.com

Dirigent, klavirista, skladateľ, aranžér a publicista Peter Breiner je jedným z najnahrávanejších hudobníkov sveta (vyše 200 CD titulov a viac než 2 milióny predaných nosičov). Je absolventom košického konzervatória (klavír, skladba, dirigovanie, bicie) a VŠMU v Bratislave, kde bol posledným žiakom Alexandra Moyzesa. V r. 1992-2007 žil v kanadskom Toronte, potom sa presťahoval do New Yorku, kde je, okrem iného, aj kurátorom a producentom populárneho cyklu komorných koncertov Sounds of Serendipity.

Dirigoval, často zároveň hrajúc na klavíri, renomované orchestre, napr. Kráľovskú filharmóniu v Londýne, Jeruzalemský symfonický orchester, Symfonický orchester Nového Zélandu, Bournemouthský symfonický orchester, Queenslandský symfonický orchester, Národný orchester Lille, Hongkongskú filharmóniu, Moskovský symfonický orchester, Ukrajinský štátny symfonický orchester, Maďarský národný rozhlasový orchester, Poľský rozhlasový orchester, a mnoho ďalších na Slovensku, v Európe, Ázii a v Severnej Amerike.

Jeho komerčne najúspešnejšími projektmi sú barokové úpravy známych melódií – suity Beatles Go Baroque, Elvis Goes Baroque a Christmas Goes Baroque I., II. Breinerove úpravy národných hymien zneli na Letných olympijských hrách v Aténach (2004) a nelegálne aj na LOH v Pekingu (2008). Hymny nahral pre vydavateľstvo Naxos (10 CD).

Medzi posledne vydané albumy patria orchestrálne úpravy diel Musorgského (Obrázky z výstavy, Piesne a tance smrti, Detská izba) a Čajkovského (suity z opier Vojvoda, Piková dáma), ktoré nahral Novozélandský symfonický orchester pod Breinerovou taktovkou.

Jeho CD úprav Janáčkových opier (Naxos) získalo celosvetový ohlas a vynikajúce hodnotenia v prestížnych hudobných magazínoch a svetovej tlači (Gramophone; Chicago Tribune album zaradil medzi 10 najlepších CD r. 2009). Breinerove skladby a aranžmány sa každodenne uvádzajú na koncertoch po celom svete a vysielajú v stovkách rozhlasových staníc. Je autorom hudby k mnohým filmom slovenskej, kanadskej i americkej produkcie (Anna zo Zeleného domu, Pianistova dcéra, Čarovná flauta). Jeho hudba je často podkladom choreografií popredných baletných súborov (American Ballet Theatre, Houston Ballet, Ballet Jorgen Canada, Manila Ballet a iné) a mnohokrát sa objavila aj v populárnych amerických TV programoch. Peter Breiner sa aktuálne venuje (okrem iných) veľkému, technologicky progresívnemu transmediálnemu projektu, ktorý obsahuje audio nahrávky, interaktívne videá a participatívne platformy. Je založený na jeho suite pre veľký symfonický orchester Slovak Dances, Nasty and Nice (Slovenské tance, pochabé i smutné) pozostávajúcej zo 16 tancov, založených na slovenských ľudových piesňach.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

video

Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 85
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár