Dnes je: pondelok, 20. 11. 2017, meniny má: Félix , zajtra: Elvíra

Peter Mikuláš: Falstaff nerieši zložitú filozofiu, pre život potrebuje akurát snívať o balení žien

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na javisku Štátneho divadla v Košiciach po prvýkrát (v októbri t. r.) uviedli Verdiho vrcholnú operu Falstaff v réžii Jiřího Menzla a v hudobnom naštudovaní Martina Leginusa. O úspešnosti inscenácie svedčia aj pozitívne kritiky. Jedným z predstaviteľov hlavnej postavy je popredný slovenský bas Peter Mikuláš, pre ktorého to nie je prvý Falstaff v jeho dlhoročnej kariére. V rozhovore pre Opera Slovakia charakterizoval túto postavu, priblížil skúšobný proces košickej inscenácie, a taktiež porozprával niečo o Verdiho postavách a svojich najbližších plánoch.

V košickej opere ste mimoriadne úspešne stvárnili hlavnú postavu Falstaffa vo Verdiho rovnomennej opere (recenziu sme priniesli TU…). Nie je to ale váš prvý Falstaff. Koľkých a kde ste ich už stvárnili?

Prvýkrát na scéne Opery Slovenského národného divadla v réžii Paľa Smolíka, potom som vstúpil do repríz Falstaffa v opere Ostrava, za dirigentským pultom stál Robert Jindra, takže moja košická produkcia je tým pádom tretia.

G. Verdi: Falstaff, Opera SND, 1999,
Peter Mikuláš (Falstaf),
foto: Alena Klenková

Ako by ste charakterizovali túto postavu a ako ju vnímate s odstupom času medzi jednotlivými naštudovaniami, ale aj vašimi životnými či profesionálnymi skúsenosťami?

Falstaff nerieši žiadnu zložitú filozofiu, pre život potrebuje akurát snívať o balení žien, aby mu ležali pri nohách, prípadne on im. V tomto jedinom nemá celkom jasno, k tomu dvanásť holbičiek vína a samozrejme plný žalúdok. Ale pozor, vo Verdiho výklade tento pôžitkár pláva ponad nevyhnutné zlyhania a prehry pri podobnom životnom štýle s ľahkosťou, veď v závere opery si Falstaff povie – tak mi treba. Úžasná záverečná fúga je vyvrcholením jeho životného kréda, keď všetci na scéne spolu spievame – tutto nel mondo è burla – celý svet je žart. Čiže, je táto postava pre súčasníka aktuálna? Určite. Žime, milujme život, ale nie tak bláznivo, aby sme sa namočili do mútnych vôd kariéry a honby za prachmi.

Falstaff je Verdiho vrcholné operné dielo, z ktorého cítiť jeho zdravý nadhľad a bohaté skladateľské, ale aj životné skúsenosti. Ak porovnáme jeho ostatnú tvorbu, hudba tejto opery je po viacerých stránkach výrazne odlišná. Aké má postava Falstaffa úskalia po hudobnej stránke?

Falstaff je mimoriadne spevácky náročný, je nielen nositeľom deja, ale mnohé pasáže sú doslova slovno-hudobné rébusy, ktorým treba pri štúdiu venovať mimoriadnu pozornosť. No a samozrejme, všetko musí na javisku vyzerať ľahko, akoby to bežalo samé. Divák má nadobudnúť dojem, že žiť ako on sa síce dá, veľa chlapov tak dokonca žije, ale keď dôjde k ich zlyhaniu, prečo viniť všetkých okolo seba, mračiť sa, žiarliť a nadávať na okolitý svet…

G. Verdi: Falstaff, NDM Ostrava, 2006,
Václav Morys (Doktor Cajus), Juraj Hollý (Bardolfo), Peter Mikuláš (Sir John Falstaff), Martin Gurbaľ (Pistola),
foto: Daniel Jäger

V Štátnom divadle Košice ste na tejto postave pracovali s režisérom Jiřím Menzlom (rozhovor s J. Menzlom sme priniesli TU…). Pri tejto inscenácii ste sa teda stretli dve výrazné osobnosti a to v pozíciách inscenátor – interpret a mňa by zaujímalo, ako sa profilovala hlavná postava Falstaffa v tejto formácii?

Veľmi zaujímavo. Falstaff má samozrejme miesta v deji, kedy na prvý pohľad prehráva, je hodený do smradľavej Temže, vzápätí je zosmiešnený v lese, ako taký rohatý cap a vždy som si myslel, že na tieto scény treba nazerať vážne, skoro až tragicky. Pán režisér Menzel ma ale veľmi rýchlo vyviedol z omylu. Prečo lkať, smútiť nad rozliatym vínom. Veď sa nič nedeje – všechno s úsměvem, Petře…, mi neustále prízvukoval. Chvíľu trvalo, kým som pochopil jeho výklad, ale keď ma ním celého naplnil, bol som na javisku rád.

Čím bola pre vás táto spolupráca inšpirujúca?

Už som to naznačil. Ešte dodám, že jeho prítomnosť vo mne vyvolávala neustály úsmev, pohodu a mám dojem, že aj celé obsadenie nasiaklo jeho osobnosťou, dovolím si dokonca tvrdiť, že práve on je najlepší Falstaff na svete. On vie, že si to o ňom myslím, dúfam, že sa neurazí…

G. Verdi: Falstaff, Opera ŠD Košice, 2017,
P. Mikuláš (Falstaff), J. Zsigová (Meg Page), T. Paľovčíková (Alice Ford), L. Čermáková (Mrs. Quickly),
foto: Joseph Marčinský

Popremiérová atmosféra po Falstaffovi v Košiciach bola zaslúžene plná pozitívnych emócii. V krátkom rozhovore ste mi prezradili, že ste vďačný za túto príležitosť, ktorú vám poskytli v košickej opere. Zo všetkých bolo cítiť veľmi pozitívnu energiu, ale aj opadnuté napätie po predpokladám náročnom skúšobnom procese. Aký bol teda skúšobný proces pri Falstaffovi v Košiciach?

Skúšobný proces pri príprave podobne náročnej kompozície je vždy zložitý. Stavba jednotlivých scén si vyžaduje obrovskú koncentráciu a systém. Mám dojem, že všetci, vrátane pána dirigenta Leginusa, sme tomuto procesu všemožne pomáhali a spoločne hľadali cestu k premiére, aby nám divák uveril. (pozn. redakcie: rozhovor o Falstaffovi s M. Leginusom si prečítate TU…)

Režisér Jiří Menzl na popremiérovej recepcii povedal, že najhoršie pri komike je to, ak interpret chce byť ešte viac komickejší ako by mal byť. Ako je to s komikou v opernej postave a ako sa namieša ten správny operno-komický elixír?

Neviem, ako sú na tom kolegovia, ale ja vôbec nepociťujem potrebu niečo, alebo niekoho na javisku stvárňovať komicky. Ak interpretujem podobné geniálne dielo, ako je Verdiho Falstaff, alebo povedzme Basilia v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly, v notovom zápise a v spievanom slove sa dá nájsť všetko potrebné, len je to treba poctivo a pozorne vyčítať. Potom už dajme tomu komické prvky prídu samé, vyplynú zo situácie, alebo mi ich pomôže odkryť režisér, prípadne dobrý kolega. Viac naozaj netreba, možno toľko na úsmev stačí…

G. Verdi: Falstaff, Opera ŠD Košice, 2017, záverečná scéna,
foto: Joseph Marčinský

Falstaff je plný komických situácii, ale záver opery patrí hudobne náročnej fuge s peknou myšlienkou. Možno pomyselná bodka Verdiho tvorbou?

Predpokladám že hej, toto sa už nedozvieme, škoda. Vždy keď ho počujem, zvažujem, čo geniálne by ešte napísal. Veď len pozrime, aké krváky bravúrne zvládol. Trubadúra, Aidu, Dona Carlosa, Macbetha, vôbec sa nečudujem, že sa potreboval na sklonku života konečne schuti celému životu zasmiať. Bodaj by sme k podobnému postoju dospeli aj my, bolo by nám lepšie žiť.

Vo vašej dlhoročnej kariére ste stvárnili viaceré Verdiho postavy. Ktoré charaktery jeho postáv sú vám interpretačne ale aj ľudsky bližšie?

Budete sa čudovať, ani jedna. Som celkom iný človek, ako všetky, ktoré som spieval. Nikdy som nechcel byť vnútorné tragický následník trónu ako Banquo, pohltil by ma zloduch Macbeth, nešťastný a rozporuplný kráľ, tak ako Filip z Dona Carlosa, nedajboh intrigán Inquisitor, prepáčte, dokonca nie som ani Falstaff. Vždy som chcel byť horár. Ale aby som sa nerúhal, všetko sú to nádherné postavy a Pán mi povedal – vzlietni a spievaj. Tak sa celý život vznášam na perutiach tohto nádherného povolania a skromne sa pokúšam hľadať javiskové a hudobné výrazové prostriedky, ako na javisku stvárniť komika, alebo tragéda. Ak sa mi dakedy zadarí správnou mierou spomínané komplikované postavy dostatočne a verne naplniť, to nie je moja zásluha, ale kohosi, kto vládne nado mnou a diktuje mi ako sa mám správne chovať v celkom cudzej koži, v akej chodím. Žeby mi to šepkal práve spomínaný môj Veľký šéf? Alebo že by to bola všetko len prostá detská hra, ktorú po celý život hrám na vlastnom piesočku? Vidíte, toto neviem.

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2016,
Peter Mikuláš (Jacopo Fiesco),
foto: Ctibor Bachratý

Je niektorá postava, ktorú by ste veľmi radi naštudovali?

Nie. Ale rád by som sa niekedy rád vrátil ešte dozretejší k Svätoplukovi, kráľovi Filipovi, možno ešte raz aj k Falstaffovi, hoc v reprízach… Viem, som neskromný. Stihnem to? Už som penzista a každý knôt raz dohorí, i môj. Veľa času mi naozaj nezostáva, ale chvalabohu je stále dosť okolo mňa toho, čo je nedopovedané a to ma vzbĺka. Takto je to správne, som Mu za to vďačný a keď to nedopoviem ja, nech vravia všetci, ktorí prídu po mne. Takže nemám vo výhľade žiadnu postavu, teší ma všetko vzácne, čo ma ešte čaká, je to môj malý súkromný zázrak.

Sezónu ste začali Falstaffom. Prezraďte čitateľom Opera Slovakia čím pokračujete. Čo vás v tejto sezóne ešte čaká?

Napríklad Haydnovo Stvorenie. Úžasné a tak nádherné dielo, až mám strach, či toľkú nádheru správne naplním. Morský kráľ v Sadkovi. Kopa repríz, kráľovský a dobrý Sarastro, blázon Basilio, v Prahe Beethovenova deviata Symfónia, V Bavorskej štátnej opere v Mníchove ma túto sezónu čaká produkcia Janáčkovej opery Z mŕtveho domu (pozn. red.: o sezóne 17/18 v Mníchove sme písali TU…) a čo je viem ešte čo, pokiaľ to divák a poslucháč so mnou ešte vydrží. Vďaka za všetko a keď bude najvyšší čas, včas to zabalím.

Ďakujem ta rozhovor.

Pripravil Ľudovít Vongrej

Peter Mikuláš
foto: Martin Črep

Peter Mikuláš

Absolvent Vysokej školy múzických umení v Bratislave, sólista Opery Slovenského národného divadla od roku 1978. Roku 1977 zvíťazil na prestížnej Medzinárodnej speváckej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch, ceny získal aj na medzinárodných súťažiach v Moskve (1982) a v Helsinkách (1984). Od začiatku svojej umeleckej dráhy sa vyznačuje nielen krásou a farebnosťou hlasového fondu, ale tiež muzikalitou, štýlovou všestrannosťou a sugestívnosťou javiskového výrazu vo vážnych úlohách (ako je Fiesco v Simonovi Boccanegrovi, kráľ Filip v Donovi Carlosovi, diabol Mefistofeles v Gounodovom Faustovi i Boitovom Mefistofelovi, Suchoňov Svätopluk či Bergov Wozzeck) i v komických kreáciách (Leporello v Donovi Giovannim, Dulcamara v Nápoji lásky, Don Magnifico v Rossiniho Popoluške, Kecal v Predanej neveste či Verdiho Falstaff). Z postáv, ktoré naštudoval v Opere SND, treba ďalej spomenúť Ferranda vo Verdiho Trubadúrovi, Gremina v Eugenovi Oneginovi v réžii Petra Konwitschného – a desiatky ďalších. V sezóne 2006 – 2007 bol riaditeľom Opery SND a podieľal sa na zložitých organizačných prípravách pôsobenia Opery SND v priestoroch nového divadla. S jeho menom sa spája slávnostné otvorenie novej budovy SND 14. apríla 2007.

V posledných rokoch Peter Mikuláš pre Operu SND naštudoval titulnú postavu v Musorgského Borisovi Godunovovi, postavu Sira Giorgia Valtona (V. Bellini, Puritáni), Dona Basilia (G. Rossini, Barbier zo Sevilly), Kráľa Heinricha (R. Wagner, Lohengrin), Sparafucila (G. Verdi, Rigoletto) či Fiesca v Simonovi Boccanegrovi. Popri pôsobení v SND pravidelne účinkuje na prvoradých operných scénach i koncertných pódiách v zahraničí (okrem iného v Prahe, vo Viedni, v Salzburgu, Berlíne, Ríme, Madride, Lisabone a v Tokiu).

Koncertný repertoár Petra Mikuláša, ktorý sa šírkou vyrovná javiskovému, zahŕňa diela klasikov (Bach, Beethoven, Verdi, Dvořák, Brahms), ale i široké spektrum hudby 20. storočia, medzi iným celý rad skladieb slovenských skladateľov.

životopis: zdroj SND

video

email

About Author

Ľudovít Vongrej

Leave A Reply