Dnes je: piatok, 22. 9. 2017, meniny má: Móric , zajtra: Zdenka

Piano Gala v bratislavskej Starej tržnici

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Slogan: „4 veľké klavíry, 8 virtuózov, 16 rúk“ bol lákadlom pre niekoľko stoviek návštevníkov exkluzívneho koncertu 13. ročníka hudobného festivalu Viva Musica! v bratislavskej Starej tržnici (14. 7.). Na koncerte účinkovala zostava mladej a strednej generácie slovenských klaviristov: Ladislav Fančovič, Jakub Čižmarovič, František Jánoška, Daniel Buranovský, Matej Arendárik, Peter Pažický, Martin Chudada a Jordana Palovičová. V ich podaní zazneli najmä virtuózne sólové skladby romantizmu (výnimočne hudby 20. storočia), niekoľko z nich pre dve, štyri, aj 16 rúk! K tomu poslúžili štyri veľké koncertné krídla na centrálne umiestnenom pódiu v Starej tržnici, ktoré obkolesovali v štvoruholníku umiestnení poslucháči (okrem toho boli rovnako rozmiestnené sedadlá aj na balkóne).

Tržnica po dlhoročnom váhaní mestských radných pánov, čo s tuto secesnou krásnou budovou, keď doslúžilo jej primárne celoročné predajné poslanie, našla svoje uplatnenie okrem sobotných trhov aj pre výnimočné koncerty populárnej hudby a iné podujatia, spojené so spoločensko-kultúrnym životom hlavného mesta. Piano Gala tu bolo jedným z viacerých „vážnych“ koncertov. Tržnica je ideálne umiestnená v centre Bratislavy, ktorá konečne ožila (nielen kvôli koncertom a módnym prehliadkam, ale aj vďaka občerstveniu z priľahlého podniku) mladými ľuďmi. Tí sa už nemusia sťahovať za zábavou a oddychom len na zatrávnené Dunajské nábrežie, klasické bratislavské korzo, ústiace do Hviezdoslavovho námestia, obsadeného zvlášť bohatou klientelou, ale posedávajú aj na pekne upravenom priestore pred Starou tržnicou.

Viva Musica! 2017, Piano Gala,
foto: Zdenko Hanout

Prvou chválou koncertu Piano Gala je, že si všimol silnú strednú generáciu slovenských klavírnych virtuózov, absolventov domácich a zahraničných umeleckých vysokých škôl. Z ich životopisov je zaujímavé sa dozvedieť o základoch ich vzdelania – zvlášť na žilinskom konzervatóriu u prof. D. Švárnej, na bratislavskom Konzervatóriu u prof. P. Čermana a J. Mašindu – a potom na VŠMU a pražskej AMU, kde niektorých viedol prof. Marián Lapšanský. V štúdiu hry na klavíri boli v životopisoch aj výnimky: napríklad v hudobnom a klavírnom vzdelaní Jakuba Čižmaroviča, ktorý žije s rodičmi – hudobníkmi v Nemecku, alebo v prípade najmladšieho účastníka koncertu – iba 16-ročného Martina Chudadu. Ten, ako výnimočný talent, študuje od r. 2014 v Prahe.

Dramaturgia koncertu tak dala demonštračnú príležitosť zjavnej výmene našich klavírnych umelcov, ktorí sa – žiaľ – uplatňujú viac na veľkých sólistických koncertoch v zahraničí než doma, kde hrajú najmä na komorných podujatiach. Pritom by si zaslúžili už častejšiu prezentáciu na koncertných pódiách, nakoľko sú to osobnosti, hodné porovnávanie so zahraničím. Niektorí z nich pôsobia aj v inom druhu hudobného umenia (Ladislav Fančovič je tiež saxofonista a zakladateľ swingového orchestra i kvarteta, František Jánoška hrá v rodinnom zoskupení „Janoška ensemble“ vo Viedni, pôsobí rovnako v oblasti jazzu, world music, pop music, v aranžovaní i vo vlastnej tvorbe).

Viva Musica! 2017, Piano Gala,
Peter Pažický, Martin Chudada,
foto: Zdenko Hanout

Ich umenie sledovalo cca 700-800 poslucháčov, mladí ľudia sedeli dokonca aj po bokoch haly na zemi. Návštevníci koncertu boli trochu iní, ako abonenti v Redute. Aj v tom je existencia, dramaturgia a zvlášť reklama festivalu Viva Musica! výnimočná. Dokáže zaktivizovať záujemcov, ktorí nie sú v pravidelnom kontakte so symfonickými, vokálnymi, baletnými, tobôž komornými koncertmi. Spája v sebe popri „serióznom“ programe vždy nejaké prekvapenie, lákadlo, hviezdu, populárnejšiu stránku hudobného života. Nehovorím, že by sa „normálny“ celoročný koncertný život mal riadiť podobnými kritériami, ale každopádne by sa mohol poučiť v marketingu a manažovaní podujatí, ktoré – hoci sa konajú uprostred leta, v takmer ospalej dovolenkovej medzisezóne – sú doslova nabité záujemcami.

Na Piano Gala bolo viacero laureátov domácich a zahraničných súťaží, účinkujúcich pravidelne na zahraničných pódiách s významnými orchestrami a dirigentmi, nahrávajúcimi už aj CD, no doma menej známymi. Samozrejme, tentokrát nešlo o sólisticko-symfonickú prezentáciu ale o uvádzanie náročných sólových virtuóznych skladieb v sólovej alebo „viacručnej“ úprave.

O programe podrobne informoval reprezentatívne vybavený bulletin so životopismi klaviristov, bez „analýz“ jednotlivých skladieb. No ľudia, ktorí prišli na toto podujatie, sa zrejme nepotrebovali „brodiť“ v muzikologických štúdiách o v podstate známych či menej známych skladbách. Prišli skôr zažiť kultúrny sviatok v kolobehu šedivého toku dní, navyše v príjemnej nálade leta…

Viva Musica! 2017, Piano Gala,
foto: Zdenko Hanout

Jedinou výhradou je, že koncert bol neprimerane dlhý. S príhovorom riaditeľa festivalu Mateja Drličku, generačného spolupútnika klaviristov, trval tri hodiny! To už ochabuje pozornosť, unaví sa sluch a telo je premožené stúpajúcou teplotou v sále.

Hodnotiť jednotlivé čísla programu podľa detailných kritérií recenzentov, by bolo trochu neregulárne kvôli akustike sály, ale aj nemožnosti, sústrediť sa na celostný program jedinca, v ktorom by sa prejavili jeho schopnosti v štýle hry a v preniknutí do ducha jednotlivých diel. Prvá dvojhodinová časť programu bola zostavená v prezentácii jednotlivých klaviristov, v ich v postupnom striedaní v 15-20 minútových skladbách. V nich každý demonštroval najmä svoju brilantnú techniku a romantický vzruch. Na úvod zaznela Lisztova Uhorská rapsódia č. 2 cis mol v podaní Jakuba Čižmaroviča, výnimočne známeho sólistu aj z koncertov Slovenskej filharmónie, alebo na Bratislavských hudobných slávnostiach. Matej Arendárik hral Poème Satanique op. 36 od neskoro-romantického ruského skladateľa a virtuóza Alexandra Skriabina, dielo dynamicky maximálne tieňované, ináč, než len technicky ohurujúca skladba Liszta. Elegantná Jordanka Palovičová a Daniel Buranovský, ktorý je profesorom VŠMU, zahrali Arménsku rapsódiu pre dva klavíry od Alexandra Aruťunana a Arno Babadžaňana. Na vzájomnú súhru náročná, tým nielen virtuózna, v podtexte národnými inšpiráciami podfarbená rapsódia bola trochu „orientálnou“ ozdobou koncertu. František Jánoška si pri všetkej rôznorodosti svojich aktivít vo Viedni (a na cestách po svete) zachoval vynikajúcu prstovú techniku a sólistickú úroveň, ktorú predviedol v mimoriadne ťažkom Mephisto Waltzi č. 1 od Franza Liszta. Ladislav Fančovič veľmi sympaticky zaradil do romantického prúdu skladieb Suchoňovu Sonatu rusticu z cyklu Obrázky zo Slovenska – 1. časť, ktorá nárokmi a Suchoňovou baladickosťou nezaostávala v štýle predvádzanej hudby. Suita pre dva klavíry Scaramouche, op. 165b od francúzskeho skladateľa Dariusa Milhauda priniesla trochu veselšiu, svižnú náladu v jej troch častiach: Vif – Modéré – Basileira. Tu excelovali Peter Pažický a perfektný, v tejto skladbe staršiemu kolegovi rovnocenný Martin Chudada, zázračné dieťa klavírnej hry. Prvú, polovicu večera ukončila Predohra k Rossiniho opere William Tell, ktorú pre 16 rúk upravil Ladislav Fančovič. V prvej časti znela skôr veselo, brilantne, v 2. časti zasa v zádumčivo-nostalgickej nálade. Úpravu zahrali Jordanka Palovičová, Daniel Buranovský, Ladislav Fančovič, Matej Arendárik, Martin Chudada, Peter Pažický, Jakub Čižmarovič a František Jánoška.

Viva Musica! 2017, Piano Gala,
Daniel Buranovský,
foto: Zdenko Hanout

Ak mám byť precízna v uvádzaní programu, už musím vymenovať aj program druhej polovice koncertu. Prvotriedny chopinovský interpret Peter Pažický zahral známu, mimoriadne náročnú ukážku z tvorby tohto poľského romantika: Grande Valse Brillante Es dur, op. 18. Koncertný valčík pod jeho rukami perlil a vyniesol na povrch všetky Chopinove dynamické premeny, rytmické vlnenia v trojštvrťovom, vysoko štylizovanom valčíku. Jordanka Palovičová dostala príležitosť zahrať sólovo Masky od impresionistu Claudea Debussyho. Jemná žena, jemná skladba, jemná interpretácia. Skladba, známa o. i. z ideálnej nahrávky nášho Petra Toperczera, napriek svojmu názvu pripomína skôr Monetove zahmlené obrazy, než konkrétne pomenovanie diela. Ladislav Fančovič a Matej Arendárik uviedli zvukovo menej impresívnu Elégiu pre dva klavíry od člena tzv. Parížskej šestky, t. j. skupiny skladateľov, ktorí sa už diferencovali od nejasných nálad impresionizmu a prikláňali sa k jasnejším náladám. Poulenc – sám klavirista – vedel, čo všetko môže od hráčov žiadať. A tak jeho Elégia podčiarkla najmä náročné prvky hry – aj v dialogizujúcich momentoch skladby pre dva klavíry. Paganiniho Campanella vo virtuóznej klavírnej úprave F. Liszta, bola svojím krehkým, zvončekovým tónom a perlivým sledom tónov vynikajúco vystihnutá mladým Martinom Chudadom. Veď za ňu získal klavirista aj potleskom vynútenú dvojnásobnú klaňačku! Vo Verdiho melódiách z Rigoletta, ktoré pre klavír úpravil Franz Liszt, sa mohli poslucháči pokochať v jedinečnom podaní Daniela Buranovského. Zahral totiž páčivú, no ťažkú Koncertnú parafrázu Rigoletto, S. 434.

Viva Musica! 2017, Piano Gala,
foto: Zdenko Hanout

Záver koncertu bol ešte vygradovaný klavírnou úpravou Ravelového efektného Bolera, skladbou, ktorá si pohráva so základnou elegickou melódiou v takmer ospalej nálade, postupne gradujúcu farby a dynamiku orchestra – až po efektné, náhle, grandiózne finále. Tu bolo dielo zahrané ôsmimi klaviristami (v neznámej autorskej úprave). Hralo sa na štyroch perfektných koncertných klavíroch zn. Yamaha CFX, Yamaha C6X, Bösendorfer 280VC a Fazioli F308.

Bol to gala večer vo virtuóznom tóne, ojedinelý, dokonca neopakovateľný nielen v našich zemepisných šírkach.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 14. júla 2017

www.vivamusica.sk

Piano Gala
koncert v rámci festivalu Viva Musica! 2017
Stará tržnica v Bratislave
14. júla 2017

účinkovali

Jordana Palovičová, Matej Arendárik, Daniel Buranovský, Jakub Čižmarovič,
Ladislav Fančovič, Martin Chudada, František Jánoška, Peter Pažický

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply