Dnes je: pondelok, 18. 12. 2017, meniny má: Sláva , zajtra: Judita

Piesňový podvečer v Slovenskom národnom divadle

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Opera Slovenského národného divadla otvorila štvrtý ročník koncertov svojich sólistov, nazvaný Voci da camera. Jesenný nedeľný podvečer v Historickej budove SND 19. novembra 2017 bol (iba!) trištvrte hodinovým výletom do sféry piesňovej literatúry – tentokrát z odkazu veľkého nemeckého skladateľa Johannesa Brahmsa (1833 – 1897).

Zaujímavá dramaturgia sa určite odvíjala od tohtoročného 120. výročia smrti veľkého nemeckého romantického skladateľa, ktorý vyše polovicu života strávil vo Viedni, kde je aj pochovaný (Zentralfriedhof). Na koncerte pritom nespieval jeden či dvaja sólisti Opery SND, ako to bývalo v minulých ročníkoch Voci da camera, ale hneď štyria: Eva Hornyaková (soprán), Denisa Hamarová (mezzosoprán), Ľudovít Ludha (tenor) a Peter Mikuláš (bas). Títo umelci sa v interpretácii striedali v sólach, duetách i vokálnom kvartete. Podobné interpretačné variácie im umožnili dva naštudované piesňové cykly Johannesa Brahmsa: Liebeslieder-Walzer, Op. 52 (1869) a Liebeslieder – Walzer, Op. 65 (1874). Dva krásne romantické opusy s 18-mi a 15-mi piesňami zazneli od začiatku v strhujúcom rytme trojštvrťového valčíka, akoby napísané od začiatku s neobyčajne prudkým, ba až vášnivým gestom romantického autora. V dobe, kedy Brahmsove piesne vznikli, opantal valčík celú Viedeň: od hostincov, vinární, tančiarní, až po veľkolepé dvorské plesy a promenádne koncerty orchestrov Straussa – otca i syna. Prostredníctvom zahraničných turné týchto telies sa dokonca vydal na cestu po Európe – a odvtedy ho s radosťou počúva celý hudobný svet: nielen pri otvorení plesovej sezóny, ale aj na tradičných prenosoch novoročných koncertov Viedenských filharmonikov.

Johannes Brahms (1833 – 1897)

Hoci už pred Straussom ml. komponoval vo Viedni úspešné valčíky Joseph Lanner – hudobný riaditeľ dvorných bálov i Johann Strauss st., najväčším tvorcom valčíkov určite bol jeho syn Johann Strauss ml. (1825 – 1899). Ten sa dobre poznal so svojím generačným vrstovníkom, už uctievaný skladateľom vrcholného romantizmu J. Brahmsom (je s ním zobrazený aj na dobovej fotografii, kde bradatý a šedivý Johannes Brahms vyzerá ako otec iba o pár rokov mladšieho Johanna Straussa). Ak Strauss ml. obdivoval symfonickú a koncertnú tvorbu Brahmsa, ten sa vo svojich piesňach (občas aj v symfóniách) nechal ovplyvniť mladistvou atmosférou vírivého, pritom akoby vznešeného tanca.

Ľúbostné piesne – valčíky op. 52 a 65 napísal na texty z básnickej zbierky Polydora (Ein weltpoetischen Liederbuch) z r. 1855 – od rakúskeho básnika a filozofa Friedricha Daumera (iba posledná pieseň druhého Op. 65 je na text básne J. W. Goetheho). Obsahovo skromný bulletin ku koncertu informuje, že Daumer v zbierke Polydora prezentuje špecifický básnický jazyk, inšpirovaný poetickými textami anonymného perzského básnika. Každý si pod tým môže predstaviť niečo iné – texty básní nie sú uverejnené. (Pozn. aut.: Názov Polydora vychádza z gréckej histórie a mytológie. Bol to syn zakladateľa Théb – Kadma a jeho manželky – Harmonie). Podstatnejšie je, že oba piesňové cykly ponúkajú krásne lyrické melódie pre rôzne kombinácie ženských a mužských hlasov, so zachovaním ich individualít – najmä v prvej zbierke viac v znení vokálneho kvarteta, neskôr však aj sólových a duetom stvárnených piesní. (Vďaka internetu som však počula tieto cykly aj v úprave pre zbor a klavír, pričom i tu sprevádzali spevákov iba klaviristi).

Voci da camera, Opera SND, 2017,
Klaudia Kosmeľová, Ondrej Olos,
foto: Peter Chvostek

Štvorručný sprievod na jednom klavíri zaistila v diskante (v hornej polovici klaviatúry) Klaudia Kosmeľová a v druhej polovici klaviatúry Ondrej Olos, dirigent a výborný klavirista. Ten sprevádza na koncertoch aj nášho vynikajúceho huslistu Milana Paľa, v ND Brno naštudoval niekoľko úspešných opier, má za sebou viac operných naštudovaní vo Francúzsku, Dánsku a Grécku, v SND zachránil premiéru Janáčkovej Veci Makropulos, keď namiesto Tomáša Hanusa, ktorý týždeň pred premiérou odstúpil od celého projektu, doviedol náročné dielo k finále. Jeho pohotovosť a klavírnu brilanciu sme – s klavírnou partnerkou obdivovali aj v náročnom štvorručnom parte Brahmsových piesní. Ondrej Olos bol napísaný aj pod hudobným naštudovaním Brahmsových piesní. K súhre, rytmickému spádu, ktoré boli v predvedení prvoradé a piesne naštudované v nemčine, chýbala azda väčšia dynamicko-výrazová pestrosť (česť výnimkám). Určite sa zachovala požadovaná individualita hlasov jednotlivcov – najdominantnejší bol hlas Denisy Hamarovej v úsekoch sólových nástupov. Hoci každý zo štvorice spevákov predviedol aj lyrickosť výpovede, kvartetové celky (čísla) zneli väčšinou s akcentom na spád piesní, bez potrebných kontrastov (dynamiky). Kolísavý rytmus valčíka dáva príležitosť na náladové vlnenie, ktoré trochu absentovalo, nehovoriac o požiadavkách lyrických textov, naznačených čo len v slovensko-nemeckých titulkoch piesní. Ale nadarmo sme mali pred sebou bulletiny, keď po nástupe spevákov zavládla v hľadisku tma „ako v rohu“. Príjemnejšie by bolo koncertné pološero. A tak sme iba počúvali, bez hlbšieho kontextu s poradím a obsahom jednotlivých piesní.

Voci da camera, Opera SND, 2017,
Klaudia Kosmeľová, Ondrej Olos, Eva Hornyáková, Denisa Hamarová, Ľudovít Ludha, Peter Mikuláš,
foto: Peter Chvostek

Azda najviac sa lyrike Brahmsových nálad oddal Ľudovít Ludha a v sólovej piesni op. 65 aj Peter Mikuláš. Poslucháč vari ani netušil, aké pôsobivé môže byť spievanie v koncertnom kvartete (pokiaľ nejde o operné kvarteto). Je to vokálna verzia sláčikového (inštrumentálneho) kvarteta – a opačne: každý inštrument by mal predovšetkým spievať. Podobné úchvatné cykly by nemali zapadnúť do zabudnutia, ale v absolútnej dokonalej forme by ich bolo treba nahrať a zaznamenať. Mäkký soprán Evy Hornyákovej, dramatický mezzosoprán „heroíny“ Denisy Hamarovej, ešte stále viac lyrický, než spinto tenor Ľudovíta Ludhu i všestranný bas do hudby a slova vždy absolútne ponoreného Petra Mikuláša by si to zaslúžili. A Brahms – ako slovenský príspevok k nedožitému jubileu génia – prvorado!

Voci da camera bol avizovaný začiatkom sezóny na tlačovej besede SND ako iný spôsob a formát prezentácie doposiaľ zaužívaných koncertov. Otázkou iba zostáva: prečo oproti minulosti bude v tejto sezóne už iba jeden koncert – 6. 5., keď v minulých ročníkoch dokázala Opera SND pripraviť viac prezentácií na Voci da camera? Chýba ambícia sólistov – alebo podnety zo strany vedenia opery? Jedno i druhé by bolo chybou. Záujem obecenstva bol aj v nevľúdne popoludnie. Pri väčšom avíze podujatia by sa azda zaplnilo nielen – ako teraz – prízemie a prvý balkón Historickej budovy, ale aj ďalšie miesta.

Voci da camera, Opera SND, 2017,
Ondrej Olos, Ľudovít Ludha, Klaudia Kosmeľová, Denisa Hamarová, Eva Hornyáková, Peter Mikuláš,
foto: Peter Chvostek

Podobné koncerty by si tiež zaslúžili aspoň poldruhahodinové trvanie, ak sa už návštevník na ne vybral namiesto výletu, prechádzky, alebo odpočinku. Mimoriadne by poslúžil aj predhovor moderátora, ktorý by povedal zopár zaujímavých informácií o autorovi, diele, sólistoch i celkovom zámere koncertu. Tak to býva v iných operných divadlách blízkeho zahraničia. Nejako sme zaspali dobu, ktorá vyžaduje čoraz aktívnejšiu výchovu budúcich operných návštevníkov.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 19. 11. 2017

Johannes Brahms: Ľúbostné piesne – Valčíky
Opus 52 a 65 (Liebeslieder-Walzer)

Opera SND, koncert
Historická budova SND
19. novembra 2017

Účinkovali
Eva Hornyáková, soprán
Denisa Hamarová, mezzosoprán
Ľudovít Ludha, tenor
Peter Mikuláš, bas
Hudobné naštudovanie: Ondrej Olos
Klavírny sprievod: Ondrej Olos, Klaudia Kosmeľová
Dramaturgia: Pavol Smolík

program koncertu

Johannes Brahms (1833 – 1897)
Liebeslieder-Walzer, Op. 52 (1869)
na texty zo zbierky Polydora. Ein weltpoetisches Liederbuch (1855)
od Georga Friedricha Daumera

1. Rede, Mädchen, allzu liebes (Vrav, dievča premilené)
2. Am Gesteine rauscht die Flut (Na skale šumí prúd)
3. O die Frauen (Ó, ženy)
4. Wie des Abends schöne Röte (Ako krásne čer vené zore)
5. Die grüne Hopfenranke (Zelený úponok chmeľu)
6. Ein kleiner, hübscher Vogel (Pekné, malé vtáčatko)
7. Wohl schön bewandt war es (Aké pekné to bolo)
8. Wenn so lind dein Auge mir (Keď sú mi tvoje oči také milé)
9. Am Donaustrande (Na brehu Dunaja)
10. O wie sanft die Quelle (Ó, ako pokojne sa prameň vinie)
11. Nein, es ist nicht auszukommen (Nie, to nie je možné)
12. Schlosser auf und mache Schlösser (Otvor hradby a povoľ zámky)
13. Vögelein durchrauscht die Luft (Letí vtáčik povetrím)
14. Sieh, wie ist die Welle klar (Pozri, aká čistá je tá vlna)
15. Nachtigall, sie singt so schön (Ako slávik krásne spieva)
16. Ein dunkeler Schacht ist Liebe (Láska je tmavá priepasť)
17. Nicht wandle, mein Licht (Nekráčaj, svetlo moje)
18. Es bebet das Gesträuche (Krovie sa chveje)

Liebeslieder-Walzer, Op. 65 (1874)
na texty zo zbierky Polydora. Ein weltpoetisches Liederbuch (1855)
od Georga Friedricha Daumera (č. 1 – 14)
a na text Johanna Wolfganga Goetheho (č. 15)

1. Verzicht, o Herz, auf Rettung (Zabudni, ó, srdce, na záchranu)
2. Finstere Schatten der Nacht (Temné tiene noci)
3. An jeder Hand die Finger (Na každej ruke prsty)
4. Ihr schwarzen Augen (Vy oči čierne)
5. Wahre, wahre deinen Sohn (Opatruj, chráň svojho syna)
6. Rosen steckt mir an die Mutter (Pripnite mojej matke ruže)
7. Vom Gebirge Well auf Well (Z hôr vlna za vlnou)
8. Weiche Gräser im Revier (Hebká tráva v revíri)
9. Nagen am Herzen (Trýzeň v srdci)
10. Ich kose süss mit der und der (Sladko sa láskam s tou i onou)
11. Alles, alles in den Wind (Všetko, všetko do vetra)
12. Schwarzer Wald, dein Schatten ist so düster (Čierny les, tak temný je tvoj tieň)
13. Nein, Geliebter, setze dich (Nie, milovaný, sadni si)
14. Flammenauge, dunkles Haar (Blčiace oči, tmavé vlasy)
15. Zum Schluss: Nun, ihr Musen, Genug (Nakoniec: Dosť bolo múz)

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply