Dnes je: pondelok, 11. 12. 2017, meniny má: Hilda , zajtra: Otília

Pocta Petrovi Ebenovi

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na organe vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu sa uskutočnil tretí koncert prebiehajúceho 6. ročníka Bratislavského organového festivalu – pod názvom Pocta Petrovi Ebenovi. V štúdiu nášho rozhlasu je najväčší slovenský organ, postavený v roku 1984. Má 81 registrov, štyri manuály, pedál a 6373 píšťal. Tieto vlastnosti ho radia medzi veľké organy nielen v slovenskom, ale aj európskom kontexte. Sólistkou organového recitálu bola významná česká organistka Irena Chřibková. Organizátori a umelkyňa si vybrali názov recitálu ako spomienku na veľkého českého skladateľa Petra Ebena (1929 – 2007), ktorý zomrel pred desiatimi rokmi.

Chřibková s týmto skladateľom spolupracovala, hrala jeho diela a bola účastnou pri konzultáciách o organových kompozíciach. Kto poznal osobne Petra Ebena (mne sa to pošťastilo na pražskej FF Univerzity Karlovej, kde P. Eben prednášal), bol očarený jeho osobnosťou, intelektom a duchovnou hĺbkou, iskrivosťou pohľadu a celkovým zjavom, jeho znalosťou poézie slova i hudby, čo sa odrazilo v jeho nádherných vokálnych cykloch, ale aj prehlbovaním kompozičného záberu zvlášť na témy duchovné. Z bohatého kompozičného diela Ebena pre organ zazneli na koncerte dve najzaujímavejšie ukážky: Hommage á Buxtehude (z r. 1987) a tri časti z organového cyklu Faust (1979 – 1980). Predstavme však interpretku:

Irena Chřibková je už viac ako 20 rokov organistkou najväčšieho pražského organu v Bazilike sv. Jakuba, kde sa stali známymi jej nedeľné polhodinky organovej hudby po bohoslužbách. Je riaditeľkou a dramaturgičkou Medzinárodného organového festivalu a cyklov duchovnej hudby Audite Organum. Pôsobí pedagogicky, zasadá v porotách organových súťaží, spolupracuje so špičkovými spevákmi, inštrumentalistami i orchestrami, pravidelne účinkuje v Európe, Japonsku, Rusku, Izraeli a v USA, jej diskografia obsahuje najmä českú a francúzsku organovú literatúru.

Bratislavský organový festival 2017,
Irena Chřibková,
foto: Ján Lukáš

Na bratislavský koncert si vybrala okrem českej hudby aj ranobarokového nemecko-dánskeho skladateľa, predchodcu J. S. Bacha – Dietricha Buxtehudeho (1637 – 1707). Azda i preto, lebo sa radí k tohtoročným jubilantom UNESCO: od jeho narodenia uplynulo 370 rokov a smrti 310 rokov. Na úvod koncertu zaznelo od tohto majstra, ktorý napísal aj 89 organových opusov, najprv kratšie Prelúdium C dur BuxWV 137. Interpretačne v ňom dominovalo pomerne svižné, trochu zbytočne uponáhľané, nervózne tempo, čím jednotlivé motívy diela akoby „nedodýchali“. Okrem toho zahrala I. Chřibková aj Buxtehudeho Prelúdium g mol BuxWV 148, ktoré bolo o niečo pokojnejšie, v druhej časti výrazovo kontrastne jemnejšie, no vždy s prísnou rytmicko-stavebnou logikou, ktorá v hre Chřibkovej tvorí dominantný prvok.

Pojítkom medzi barokovým skladateľom 17. a umelcom 20. storočia bola skladba Petra Ebena: Hommage á Buxtehude. Nástup skladby bol inšpirovaný Buxtehudeho hudbou – s barokovo oprosteným štýlom. V druhej časti zaznela zvončekovo jemná, perlivá hudba, spojená s úvodom stále prítomnou pulzáciou pravidelného rytmu. Celá skladba vnášala povedomie o prísnej ušľachtilosti barokovej hudby, pretavenej modernejším jazykom skladateľa. Ebenova – zdanlivo improvizačná, no v skutočnosti presne rozvrhnutá, dynamicky a tematicky kontrastná skladba – vyznela v podaní Chřibkovej v jemných dynamických farbách. Umelkyňa mala počas celého koncertu k dispozícii dvoch mladých registrátorov, ktorí jej – podľa dispozícií organistky – pomáhali diela „farbiť“.

Bratislavský organový festival 2017,
Irena Chřibková,
foto: Ján Lukáš

Ďalším českým skladateľom na koncerte bol Jaromír Weinberger (1896 – 1967), od smrti ktorého uplynulo 50 rokov. Narodil sa v českej židovskej rodine. Skladbu študoval na pražskom konzervatóriu a neskôr v Lipsku u Maxa Regera. Po úspešnom štúdiu odišiel do USA, kde rok pracoval ako učiteľ. Láska k vlasti ho vrátila späť do Prahy (ale striedavo aj do Bratislavy a Viedne). Jeho najväčším kompozičným úspechom v dvadsiatych rokoch bola opera Švanda dudák (z r. 1927), uvedená v Národnom divadle v Prahe, potom v Nemecku, veľkej časti Európy a r. 1931 dokonca v Metropolitnej opere v New Yorku. Švanda dudák bola jednou z najpopulárnejších opier medzivojnovej doby – do roku 1931 ju uviedli viac než  2000-krát v rôznych operných domoch na celom svete! Weinbergerova hudba bola umlčaná nástupom fašizmu. A tak r. 1939 J. Weinberger odišiel do USA. Po vojne sa síce do vlasti vracal, ale už iba nakrátko – ako americký občan. Pod tlakom nevyliečiteľnej choroby a sklamaný zo zničenej kariéry, spáchal 8. augusta 1967 vo svojom dome v USA samovraždu.

Weinbergerova organova skladba Dedications, s podtitulom Preludes for Organ, vystihuje hudobné portréty troch starozákonných žien: Miriam – Rachel – Esther. Prvá je skôr melodicky jasne načrtnutá, s výraznou témou, Rachel pôsobí viac dramatickými hrotmi a celkovo modernejšou harmóniou, Esther je pokojným, klasicky čistým hudobným portrétom s pokojným záverom.

Bratislavský organový festival 2017,
Irena Chřibková,
foto: Ján Lukáš

Josef Klička (1855 – 1937) bol v  programe ďalšou poctou českému skladateľovi. Tento rodák z Klatov, kde aj zomrel, je považovaný za zakladateľa modernej českej organovej improvizácie a interpretácie. V kompozičnom odkaze je zase typom organového symfonika – novoromantika. 80 rokov od jeho smrti si interpretka pripomenula zahraním Kličkovej Fantázie na motívy symfonickej básne Vyšehrad od B. Smetanu op. 33. Dielo je typickým dôkazom Kličkovho organového symfonizmu – pričom celou rozľahlou skladbou znejú improvizácie na Smetanovu známu symfonickú báseň Vyšehrad. Je to efektné, no skladateľsky menej vynachádzavé dielo, so zjavným zacielením na spomienkový aparát poslucháča. Interpretačne je to však náročné dielo. V centre Fantázie vyžaduje mohutné zvukové pléno, vo finále kontrastné pianissimo, v celej skladbe prácu s mnohými registrami. V Kličkovej skladbe prezentovala Irena Chřibková interpretačnú paletu zrelej a vyhranenej osobnosti.

Petr Eben (1929 – 2007)

Na záver zaznelo najreprezentatívnejšie dielo recitálu – skutočná pocta Petrovi Ebenovi, a to prednesom troch častí z  reprezentatívneho diela skladateľa: Faust (z r. 1979 – 1980). Organový Faust má svoj začiatok v scénickej hudbe ku Goetheho Faustovi, napísanej na základe oslovenia Petra Ebena viedenským Burgtheatrom r. 1976, ktoré Fausta k svojmu jubileu uvádzalo. Súboj dobra a zla, ktorý sa odohráva vo vnútri hlavnej postavy – tu hudobného cyklu – je vyjadrený prostredníctvom zvukového bohatstva organa. Autor postavil v hudbe oproti sebe tradičný organový štýl s ,,vulgárnosťou kolovrátkov“ (flašinetov), ktoré sú v kontrastoch s chorálovými citáciami a charakteristikou konkrétnych scén. V chorálovej priamočiarosti vyznelo Mysterium (II. časť), v oslavnej nálade Veľkonočné zbory (IV. časť) a bujarej veselosti Študentské piesne (V. časť Fausta). Na základe troch častí je ťažké obsiahnuť celú veľkoleposť goetheovského hudobného cyklu Petra Ebena. Ten, v štýle veľkých fresiek, zobrazuje príbeh, náladu a duchovný odkaz Fausta. Už  z prednesených troch častí tohto organového diela je jasné, že je to výstižne, charakterizačné, organu a jeho zvukovému bohatstvu prislúchajúce dielo. V Mystériu otvára brány do obrovského „neznáma“ a tajomnosti, vo Veľkonočných zboroch vykresľuje Kristovo umučenie, vzkriesenie, stupňujúcu sa radosť, vzrušenie a napokon hymnicky vyznievajúci pokoj. Študentské piesne podčiarkli kompozičné pohrávanie sa so žiarom mladosti.

Bratislavský organový festival 2017,
Irena Chřibková,
foto: Ján Lukáš

V Ebenovom Faustovi bol i vrchol interpretačného portrétu Ireny Chřibkovej, organistky, rešpektujúcej štýl každého skladateľa, umelkyne obdivuhodne prezentujúcej českú hudbu, interpretky, dramaturgicky precízne stavajúcej program v gradácii, hráčke veľkých možností a farebnej predstavivosti. Organ jej hral všetkými farbami –  no vždy v službe diela.

Ako prídavok vďačnému, no nie veľmi početnému publiku, zahrala organistka efektnú skladbu anglického autora Noela Rawsthorna: Hornpipe humoresque.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 29. júna 2017

o programe 6. ročníka Bratislavského organového festivalu sme písali TU…

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply