Dnes je: nedeľa, 23. 7. 2017, meniny má: Oľga , zajtra: Vladimír

Počuť koncert s Trifonovom a Thielemannom v Semperovej opere bolo privilégium

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Mesiace máj a jún sú nepochybne v každej metropole bohaté na mimoriadne hudobné udalosti. Či sa jedná o periodické festivaly alebo jednotlivé koncertné podujatia, na každom kroku pozorujeme snahy zabodovať niečím novým, čo pritiahne publikum a médiá. Keď v ničom inom, aspoň v dramaturgii. Keď sa s ňou snúbia i mená slávou opradených orchestrov, dirigentov a interpretov, nedá to koncerty nenavštíviť, neposadiť sa medzi tých, ktorí sú ochotní zaplatiť slušné sumy za to, aby pri tom boli.

Bezprostredne pred tromi vypredanými koncertami Sächsische Staatskapelle Dresden, top orchestera medzinárodného charakteru, prebehla tlačou táto správa: Členovia uvedeného orchestra hlasovali vo veľkej väčšine za predĺženie zmluvy šéfdirigenta Christiana Thielemanna. Hlasovalo sa tajnými voľbami. Na základe toho nestojí ďalšej spolupráci jedného z najhľadanejších dirigentov s týmto orchesterom nič v ceste. Radosť je zrejme obojstranná. „V októbri 2009 som hovoril o sne, ktorý sa mi vymenovaním za šéfdirigenta Staatskapelle splnil. Teším sa, že tento sen môžem snívať aj ďalej. Medzi orchestrom a mnou sa vyvinulo medzičasom takmer naslepo fungujúce hudobné porozumenie, ktoré robí našu prácu príjemnou a efektívnou. V minulých rokoch sme už veľa dosiahli, koniec spoločnej cesty nie je na obzore, ba práve naopak: Máme ešte veľa pred sebou.“ To boli Thielemannove slová, ktorého koncerty s jeho Staatskapelle, považuje nejeden odborník za božské!!! Thielemann láka svojou taktovkou do Drážďan super sólistov, a tí spolu s Thielemannom internacionálne publikum. Ceny vstupeniek rastú, ale to nebránilo tomu, aby bol Wagnerov kompletný Prsteň Nibelungov Thielemannom plánovaný na rok 2018, vypredaný behom niekoľkých hodín.

Koncert Staatskapelle Dresden, 2017,
Christian Thielemann, Staatskapelle Dresden,
foto: Matthias Creutziger

Správu, že Thielemann ostane v Drážďanoch ešte viacero sezón, zverejnili popredné nemecké i internacionálne média. Bol to famózny odrazový mostík k 10. Symfonickému koncertu Staatskapelle Dresden s jej momentálnym i budúcim šéfom Thielemannom. Šlo o tri totožné, samozrejme, že vypredané koncerty, v dňoch 12., 13. a 14 mája (autorka článku navštívila posledný koncert). Super sólistom bol klavirista Daniil Trifonov. Uviesť diela skladateľov Gabriela Faurého, Maurice Ravela a Arnolda Schönberga na jednom koncerte nie je skutočne zvykom. Išlo o diela, ktorými sa započalo písať nové hudobné storočie, to dvadsiate. Teda išlo o diela, ktoré prognostikovali niečo nové, ale nikto nevedel, ako to nové bude vyzerať, presnejšie povedané, ako bude znieť. K dispozícii stála dovtedajšia harmónia i forma, ba menila sa celá inštrumentácia a etablovaná hudobná reč smerujúca k reči budúcej. Táto hudobná reč, vtedy pokladaná za budúcu, patrí k dnes ku klasike 20. storočia. A na koncerte v Semperovej opere bolo možné počuť, ba vlastne pozorovať vývoj smerujúci kdesi od Wagnera k neskorému Schönbergovi v rámci necelých dvoch hodín.

Koncert Staatskapelle Dresden, 2017,
Daniil Trifonov, Staatskapelle Dresden,
foto: Matthias Creutziger

Úvodné šesťminútové Prélude z činohernej hudby k hre Mauricea Maeterlincka Pelléas et Mélisande Gabriela Faurého op. 80 bolo iba ochutnávkou toho, čo nám dramaturgia koncertu naservírovala nasledovne. Ak Wagnerov Tristanov akord prekročil hranice harmónie, Fauré, skutočný pionier novej francúzskej hudby, vyrozprával úprimne svojou hudbou stav duší jeho rovesníkov. Hovoríme o epoche Fin de Siècle – keď bolo v spoločnosti všetko v pohybe, keď sa literárna predloha Pelléas et Mélisande bez vzájomných kontaktov hudobných tvorcov stala žriedlom viacerých nových expresívnych hudobných diel, pričom v stredobode stáli citové zafarbenie výrazu, rozklad, až beznádej. Tieto tri kritéria je možné pripísať Faurého Prelúdiu, ktorými sa do stien opery i uší poslucháčov dôkladne vryl priam magický zvuk orchestra. A potom attacca, bez potlesku, akoby sa jednalo o pokračovanie diela Faurého, nasledoval Ravelov trojčasťový Klavírny koncert G dur – klavirista Daniil Trifonov sedel za Steinwayom už prvého tónu Faurého kompozície. Maurice Ravel, patriaci tiež ku generácii hľadajúcej nové hudobné horizonty, vytvoril svojím koncertom brilantné, dramatické a súčasne nanajvýš poetické dielo. Ale keby bol tušil, že raz ho bude interpretovať fenomenálny Daniil Trifonov, možno, že by bol do klavírneho partu začlenil ďalšie frapujúce a dych zatajujúce kaskády, ďalšie na seba narážajúce rytmické elementy, ale i tie priam Chopinovské poetické myšlienky, ktorými dominovala hlavne druhá časť. A to už ani nespomínam tie Trifonovom famózne podané džezové elementy prvej a tretej časti, ktoré boli logickými kulmináciami nádherného bluesového úvodu. Zo skvostného krídla vyčaril akoby z jedného kusa uliateho Ravela, k jeho hraciemu aparátu patrili okrem technicky závratne hrajúcich prstov i obidva pedále a celá jeho absolútne presvedčivá, pri klavíri priam surreálne či diabolsky pôsobiaca osobnosť. Trifonoví partneri, dirigent Thielemann a orchester, sa bezo zvyšku stotožnili so závratným tempom, boli jeho stopercentným nevybíjajúcim sa akumulátorom, navyše sólistu sprevádzali perfektnou, na zlomky sekúnd presnou rytmickou súhrou. Standing ovation si vynútil prídavok. Nie odpočinkový, ale opäť šokujúci tempom, technikou a výrazom. Počuli sme Ruský tanec zo Stravinského Petrušku, priam povodňový príval fascinujúcej hudby, ktorej interpretáciu sa dalo sprevádzať iba nemým úžasom. Daniil Trifonov podpisoval cez prestávku svoje nové cédéčka, programové zošity, vstupenky… Z ešte pred chvíľkou hudbou zapáleného klaviristu sedel za stolíkom celkom obyčajný mládenec. Rad záujemcov bol nekonečný…

Autogramiáda po koncerte Staatskapelle Dresden, 2017,
foto: Joachim Schindler

Ak sa naskytne také šťastie, aké sme mali v Drážďanoch, ak na pódiu vznikne jedinečná symbióza hudobnej predstavivosti a technickej dokonalosti všetkých zúčastnených, je možné sledovať a zažiť hviezdne hodiny. Ešte nedávno by si snáď dirigent nedovolil uviesť v rámci bežného abonentného koncertu ako posledné dielo, teda po prestávke, symfonickú báseň pre veľký orchester Pelleas und Melisande op. 5 (podľa Maeterlinka) Arnolda Schönberga. Pri premiére v roku 1905 nepochopené a príliš rozsiahle javiace sa dielo, sa stalo v pochopení Christiana Thielemanna absolútnym úspechom (ale aj na koncerte v Drážďanoch trval Schönberg 43 minút). To nepreberné množstvo tém, tá farba akordov, tá hudobná dráma bez spevu, tá skladateľova koncentrácia na tri hlavné Maeterlinckove osoby, to hľadanie seba (Schönberga) a novej cesty komponovania… Orchester kvitol ako farebná letná lúka s krásnymi sólovými farbami dychov, sordinované sláčiky zahalili občas všetko zamatom, aby sa následne orchester zasa skvel a burácal… Iste, tento raný Schönberg nie je srdcovou záležitosťou každého, ale Thielemann so svojou kapelou dokázali preplnené hľadisko presvedčiť, že táto hudba je skutočne niečím mimoriadnym. Od 16. do 23. mája sú Trifonov, Thielemann a Staatskapelle Dresden – doplnení ďalšou hviezdou, sopranistkou Renée Fleming – na turné po Európe. Na tom mieste patrí tak trošku závisť privilegovanému publiku v Auditorio Nacional de Música v Madride, v Théâtre des Champs-Elysées v Paríži a v Musikvereine vo Viedni.

Autor: Agata Schindler

písané z koncertu 14 mája 2017

www.staatskapelle-dresden.de

email

About Author

Agata Schindler

Leave A Reply