Dnes je: streda, 28. 6. 2017, meniny má: Beáta , zajtra: Pavol, Peter, Petra

Predčasný odchod Daniely Dessì

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Štrnásteho mája by sa dožila talianska sopranistka Daniela Dessì šesťdesiatich rokov, keby nás nebola predčasne opustila už dvadsiateho augusta minulého roka (pozn. red. písali sme o tom TU…). V súvislosti s jej úmrtím sa objavili názory, že išlo o najlepší verdiovský soprán konca minulého a začiatku nášho storočia. Tieto tvrdenia síce pokladám za zveličené, ale aj tak to bola vysoko kvalitná speváčka prvej svetovej garnitúry. Preto jej venujem krátku spomienku.

Narodila sa v Janove, spev študovala na konzervatóriu v Parme a zdokonaľovala sa na Accademii Chigiana v Siene. Na javisku debutovala v roku 1979 v Savone v Pergolesiho opere La serva padrona a v tých časoch sa zúčastňovala viacerých speváckych súťaží (bola napríklad finalistkou Súťaže Marie Callas). Osobitne spomeňme spevácku súťaž RAI v roku 1980, kde sa po prvý raz stretla s Herbetom von Karajanom. Už v prvej polovici osemdesiatych rokov ju Riccardo Muti povolal do milánskej La Scaly, kde debutovala najprv v Rossiniho opere La pietra del paragone (v La Scala Piccola v réžii slávneho komédiografa Eduarda de Filippa), a potom na veľkom javisku s ňou uviedol Riccardo Muti Dona Carlosa, Falstaffa (pani Fordová) a Verdiho Requiem. Následne spievala na najvýznamnejších operných javiskách: v MET, vo Viedni, Berlíne, Mníchove a na významných scénach rodného Talianska (Rím, Bologna, na festivaloch v Pesare i Verone).

G. Puccini: Tosca, Teatro Carlo Felice, Janov, 2010,
Daniela Dessì (Tosca),
foto: Teatro Carlo Felice

Spolupracovala s najznámejšími dirigentmi, ako boli Sinopoli, Gatti, Gelmetti, Kleiber, Giulini či Chailly. Jej repertoár bol široký a zahŕňal 70 úloh. Pár z nich patrilo barokovej opere (Monteverdiho Korunovácia Poppey), čosi viac Mozartovi (Fiordiligi, Grófka, dona Elvíra, Vitelia), úlohám predverdiovského belcanta (Mathilde vo Guglielmovi Tellovi, Adina, Borgia, Stuarda, Norina), no najviac sa orientovala na verdiovský repertoár (Elvira z Ernaniho, Lujza Miller, Gilda, Violetta, Amelia zo Simone Boccanegru, Leonora di Vargas, Heléne zo Sicilských nešporov, Elizabeta z Dona Carlosa, Aida, Desdemona, Alice z Falstaffa). Ale bola aj Margarétou tak v Boitovej ako Gounodovej opere, Micaelou v Carmen a Antoniou v Hoffmanových rozprávkach. Z  Pucciniho spievala Manon Lescaut, Mimi, Toscu, Butterfly (tú aj s Renatou Scotto ako dirigentkou), všetky tri sopránové postavy v Triptychu, Minnie v Dievčati zo západu, obe sopránové úlohy v Turandot, a bohatý bol aj jej veristický repertoár.

G. Puccini: Turandot, Teatro Carlo Felice, Janov, 2013,
Daniela Dessì (Turandot),
foto: Teatro Carlo Felice

Vytvorila hlavné postavy v troch Giordanových operách (Chénier, Fedora a La cena delle beffe), kreovala Mascagniho Santuzzu aj Iris, z Leoncavallovej tvorby sopránovú úlohu v opere Medici a Neddu v Komediantoch. Vytvorila tiež postavy Francescy da Rimini v Zandonaiovej opere a Dolly vo veristickej opere Sly Ermanna Wolfa-Ferariho. Z moderných svetových opier spomeňme Polinu v Prokofjevovom Hráčovi a hlavnú ženskú postavu v Rotovej opere Slamený klobúk z Florencie. Koniec prvého desaťročia nášho storočia znamenal pre ňu postupný odchod z predtým vydobytých pozícií (v La Scale naposledy spievala v roku 2009), no o rok skôr ešte interpretovala Normu v Bologni, v roku 2011 v Palerme Giocondu a v roku 2012 Turandot v Janove. V posledných rokoch sa venovala aj pedagogickej činnosti a svojím žiakom vštepovala, že sa nemajú snažiť byť slávnymi ale výbornými. V roku 2000 sa pri predstavení Aidy vo veronskej aréne stretla tenoristom Fabiom Armiliatom, s ktorým potom vytvorili dvojicu na javiskách i v súkromnom živote a usadili sa Brescci, kde aj zomrela.

Daniela Dessì a Fabio Armiliato

Jej umenie je zachytené na mnohých operných kompletoch. S Mutim nahrala Bohému, Dona Carlosa i Fastaffa, v roku 2000 sa jej meno (vedľa mena Sergeja Larina!) objavilo na kompletnej nahrávke Cilleovej najznámejšej opery a v roku 2004 spievala v nahrávke Francescy da Rimini (v ktorej Ľudovít Ludha spieval Malatestina). Bola aktívna tiež v nahrávkach opier Manon Lescaut, Dievča zo západu, KomediantiBarbier zo Sevilly. Za svoju celoživotnú spevácku dráhu získala množstvo ocenení, napr. Premium Petrassiho, Illicu, Giordana, Gigliho, Pastiovej, Cellettiho, Schippu a Cenu talianskej hudobnej kritiky za kreáciu Normy. Mal som to šťastie ju dva razy sledovať naživo. Najprv ako Cileovu Adrianu v La Scale v staršej inscenácii  (Stefana Ranzaniho a Lamberta Pugelliho) z roku 2007. Spievala v dobrej forme a veristickú expresivitu prejavu nahrádzala skôr akýmsi pritlmeným pátosom. V roku 2014 som v Teatro Liceo v Barcelone sledoval rozlúčkový koncert významného barytonistu Juana Ponsa a práve na ňom sa zúčastnila aj Daniela Dessì. Zaspievala modlitbu Toscy a jej výkon patril k tým lepší číslam neveľmi vydareného programu. Ukázala vzorové frázovanie a precítený prednes, len vo vyšších stredoch sa objavovali náznaky väčšieho vibráta. Na koncerte spieval aj jej životný partner, no sopranistka ho výkonnostne prevyšovala. Škoda, že Daniela Dessì už dnes nemôže operným divákom prinášať svojím spevom radosť a potešenie.

Autor: Vladimír Blaho

www.danieladessi.com

video

email

About Author

Leave A Reply