Dnes je: streda, 20. 6. 2018, meniny má: Valéria, zajtra: Alojz

Premiéra Rigoletta vo Viedenskej štátnej opere

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Viedeň – Náhly odchod Rigoletta zo scény počas druhého dejstva, duet Gilda – Rigoletto spievaný len Gildou, priamy prenos ORF nahradený po prvom dejstve záznamom, pred koncom druhého dejstva chaos. Dirigent napriek tomu odmietol druhé dejstvo prerušiť.

V sobotu 20. decembra 2014, malo po tridsiatich rokoch vo Viedenskej štátnej opere premiéru nové naštudovanie svetoznámej opery Giuseppe Verdiho Rigoletto, ktorá patrí k jeho najpopulárnejším. Naposledy sa vo Viedni premiérovala v roku 1983 pod dirigentskou taktovkou Riccarda Mutiho s Editou Gruberovou ako Gildou.

O extrémnom záujme publika svedčia aj štatistiky z údajov archívu Štátnej opery, podľa ktorých sa prvé uvedenie z roku 1871 dočkalo 249 repríz a rovnako produkcie z rokov 1946, 1962 a 1983 presiahli každá stovku.

Súčasné hudobné naštudovanie prebieha pod hlavičkou dirigenta Myung – Whun Chunga a režijne ho pripravil Pierre Audi. Prenos ponúkala aj rakúska televízia ORF 2 a vysielal sa prostredníctvom ďalšej televíznej spoločnosti aj do celého sveta. Diváci sediaci priamo v budove opery zostali po predstavení zrejme v miernom šoku. Tí čo boli pri televíznych obrazovkách však chaos, ktorý vypukol počas druhého dejstva nevideli, pretože prenos z opery bol náhle nahradený záznamom z verejnej generálky. K skutočnému prenosu z premiéry sa ORF znovu vrátila až v treťom dejstve.

Rigoletto, Viedenská štátna opera, 2014, Erin Morley (Gilda), Paolo Rumetz (Rigoletto), foto: Michael Pöhn

Rigoletto, Viedenská štátna opera, 2014,
Erin Morley (Gilda), Paolo Rumetz (Rigoletto),
foto: Michael Pöhn

To, že možno budú menšie problémy, sa dalo očakávať už na verejnej generálke, ktorá prebehla 18. decembra. Verejná generálka prebiehala pred úplne vypredanou sálou Viedenskej opery – letmým pohľadom som narýchlo nenašiel voľné ani jedno sedadlo. Ničím sa nelíšila od bežného predstavenia, okrem faktu, že bolo tesne pred začiatkom predstavenia ohlásené, že Simonovi Keenlysidemu, ktorý mal spievať Rigoletta je nevoľno a namiesto neho bude spievať náhradník Paolo Rumetz. O tom, že zjavne muselo ísť o voľbu na poslednú chvíľu svedčí fakt, že intendant opery žiadal vo svojom krátkom príhovore publikum o zhovievavosť keď ohlásil, že Paolo Rumetz nikdy predtým rolu Rigoletta nespieval a stojí v tejto úlohe pred publikom prvýkrát. Publikum odmenilo odvahu náhradníka na verejnej generálke srdečným potleskom.

Napriek tomu sa očakávalo, že do konania premiéry Simon Keenlyside vyzdravie a premiéru už bude spievať on. Vzhľadom na to, že ide o speváka, ktorý má tzv.,,veľké meno” v opernom svete, a ktorý môže k súčasnému naštudovaniu Rigoletta prilákať divákov, a taktiež aj vzhľadom na vysielanie premiéry Rigoletta prostredníctvom televízie do celého sveta, boli pochopiteľné ambície managementu opery aby Keenlyside spieval aj v situácii, keď ešte nebol celkom zdravotne v poriadku. Priemyselný bussiness operného sveta zohral pravdepodobne svoju rolu (z premiéry bude vydané CD, ktorého predajnosť bude iste závisieť aj od toho, či bude v úlohe Rigoletta uvedený svetoznámy spevák, alebo len jeho málo známy náhradník) a tak Keenlyside podľa očakávania sa predsa len pokúsil premiéru odspievať. V druhom dejstve však už bolo jasné, že to nepôjde a uprostred deja opustil javisko. Orchester však neprestal hrať, pretože dirigent Myung-Whun Chung odmietol predstavenie prerušiť a hrozilo, že Gilda si svoj duet s Rigolettom bude spievať na javisku sama so sebou. Nevieme presne čo sa stalo, ale pravdepodobne kompetentní pracovníci nejakým spôsobom vrátili Keenlysideho zo zákulisia naspäť na scénu, pretože sa po svojom odchode z ničoho nič vrátil, aby duet s Gildou aspoň herecky dohral a naprázdno otváral ústa. Nič to nezmenilo na fakte, že Gilda si duet zaspievala sama, avšak aspoň tam pri tom nebola úplne sama na javisku. Predstavenie sa tým pádom prepadlo do chaosu, keďže orchester naďalej hral, akoby sa nič nedialo, až kým za druhým dejstvom nepadla opona. Diváci vzápätí začali bučať a prejavovali nespokojnosť. Keďže televízny prenos z premiéry sa vysiela so zhruba trojhodinovým oneskorením (a teda nejde o priamy prenos v úplne klasickom zmysle slova), tak ORF mala čas zareagovať a druhé dejstvo sa rozhodla radšej neodvysielať. Namiesto toho ho nahradila záznamom z verejnej generálky, kde ale Rigoletta spieval Paolo Rumetz. Divákom pri obrazovkách sa tak zmenil hlavný predstaviteľ Rigoletta už na začiatku druhého dejstva, pričom diváci sediaci v Staatsoper videli v týchto scénach Rigoletta pôvodného. V situácii, ktorá nastala muselo nakoniec zasiahnuť vedenie opery a nahradilo v treťom dejstve Keenlysideho Rumetzom, nakoľko bolo jasné, že Keenlyside naozaj už takto pokračovať nemôže. Bolo zároveň oznámené, že Keenlyside bol odvezený do nemocnice.

Rigoletto, Viedenská štátna opera, 2014, Piotr Beczała (Vojvoda), Erin Morley (Gilda), foto: Michael Pöhn

Rigoletto, Viedenská štátna opera, 2014,
Piotr Beczała (Vojvoda), Erin Morley (Gilda),
foto: Michael Pöhn

Ako už bolo povedané, Paolo Rumetz spieval Rigoletta na verejnej generálke po prvýkrát, takže premiéra bola vlastne len jeho druhým účinkovaním v tejto úlohe, a hneď sa aj vysielalo do celého sveta. Bolo to spievanie veľmi slušné, a vôbec by som sa nedivil, keby po týchto skúsenostiach vedenie Viedenskej opery nechalo Rumetza dospievať aj všetky zvyšné predstavenia.

Ostatní účinkujúci podávali veľmi vyrovnaný a slušný spevácky výkon, jediné otázniky u mňa zatiaľ vyvolávala Erin Morley v úlohe Gildy. Táto sopranistka je síce v niektorých kruhoch považovaná za vychádzajúcu novú opernú hviezdu a je aj pomerne dosť pozitívne hodnotená medzi časťou hudobných kritikov, avšak na mňa neurobila pozitívny dojem. Zmiešané dojmy som z nej mal už na generálke, jej vystúpenie na premiére však nebolo iné. Súviselo to s jej technikou tvorenia tónu. Príliš veľké vibráto, a tvrdosť a surovosť hlasu vo výškach sa do role nežnej a milujúcej Gildy príliš nehodili. Pre objektívnosť však treba dodať, že prítomné publikum bolo jednoznačne iného názoru než ja a odmeňovali jej výkony búrlivým potleskom, a to hneď niekoľko krát počas predstavenia.

Rigoletto, Viedenská štátna opera, 2014, foto: Michael Pöhn

Rigoletto, Viedenská štátna opera, 2014,
foto: Michael Pöhn

Réžia opery, tak ako je vystavaná v práve uvádzanom prevedení celkom nenápadne a nevtieravo, napomáha pochopiť Rigoletta ako nešťastníka a nie ako záporného hrdinu. Po negatívnych skúsenostiach s neustálou snahou režisérov o nejaké moderné prevedenie klasických opier za každú cenu a o rôzne šokujúce posuny inscenovaných diel niekam inam ja osobne mávam na réžiu len jediné kritérium – aby príliš neprekážala. V tomto prípade sa to podarilo dokonale, réžia neprináša žiaden rušivý moment, a divák si ju v podstate ani nijako neuvedomuje, čo znamená, že je dobrá. Scéna je trochu chudobná a minimalistická, otáčacia točňa umožňuje dej premiestňovať v podstate stále len medzi tromi rozdielnymi kulisami, pričom schodisko paláca Vojvodu z Mantovy pôsobilo trochu bizardne – ako vypadnuté z obchodného domu IKEA. Vzhľadom na to, že budova vojvodu z Mantovy je reálne existujúca budova, ktorej interiéry dodnes existujú a nie je pre dizajnérov problém si pozrieť ako naozaj vyzerá, nie je IKEA verzia príliš presvedčivá.

Rigoletto je opera, ktorej ústredným motívom je vzťah otca a dcéry. Verdi Rigoletta napísal de facto v stave psychózy len za 40 dní, hoci iní špičkoví umelci na podobných dielach pracovali roky. V čase písania opery nebol mentálne úplne v poriadku a vzťah otca a dcéry riešil aj ako osobnú traumu, ktorú zažil na vlastnej koži. Počas písania Rigoletta dokonca trpel silnými psychosomatickými prejavmi. Podrobnejšie sa tomu venuje náš článok ,,Čo prezrádza Rigoletto o duševnom stave Giuseppe Verdiho”, ktorý dáva odpovede na otázku prečo Verdi pociťoval potrebu opakovane a neustále písať o svojej traume. Z 26 Verdiho opier sa polovica týka v nejakej forme vzťahu otca a dcéry, ktorý často krát končí tragicky, v piatich operách otec priamo alebo nepriamo dokonca spôsobí smrť dcéry, v troch vďaka dcére otec zomrie, a v jednej sú obaja zapletení do smrti toho druhého. Rigoletto je v tomto smere dokonca najkľúčovejšou výpoveďou o vnútornom (mentálnom) obraze samotného Giuseppe Verdiho.

Viedenská Štátna opera

Viedenská Štátna opera

Napriek nepodarenej premiére, momentálne naštudovanie Rigoletta sľubuje slušný zážitok aj pre náročného viedenského diváka navyknutého na inscenovanie diel na špičkovej úrovni. V úlohe Vojvodu z Mantovy sa predstaví Piotr Beczala a ako Gilda spomínaná Erin Morley. Opera sa v tomto roku uvádza 23., 27. a 30. decembra, do konca sezóny potom ešte ďalších šesťkrát.

www.wiener-staatsoper.at

Pripravil: Peter Bleha

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 27
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

spravodajca a publicista

Zanechajte komentár