Dnes je: štvrtok, 24. 8. 2017, meniny má: Bartolomej , zajtra: Ľudovít

Pripomíname si v apríli (2017)

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Prinášame vám prehľad aprílových výročí viacerých významných umeleckých osobností nášho hudobného operného života, ktorí už nie sú medzi nami – Františka Šuberta, Tibora Andrašovana, Štefana Hozu, Bohuslava Tvrdého, Branka Gavellu, Boženy Štěpánovej-Kubátovej a Zity Frešovej-Hudcovej. Prehľad pripravila dokumentaristka Elena Blahová-Martišová.

Dňa 2. apríla uplynie stopäť rokov od narodenia slovenského operného speváka Františka Šuberta (narodil sa v Hodoníne, zomrel 30. augusta 2001 v Modre), tenoristu, jedného z protagonistov operného súboru Slovenského národného divadla päťdesiatych rokov (1950 – 1952 a 1954 – 1977). Viac o ňom sme písali TU…

František Šubert (1912 – 2001),
foto: M. Robinsonová (Archív SND)

Dňa 3. apríla si pripomenieme sté výročie narodenia hudobného skladateľa Tibora Andrašovana (narodil sa v Slovenskej Ľupči, okr. Banská Bystrica, zomrel v 14. júna 2001 Bratislave), v rokoch 1946 – 1956 korepetítora, dirigenta a dramaturga operného súboru Slovenského národného divadla. Viac o ňom sme písali TU…

Tibor Andrašovan (1917 – 2001),
foto: Pavel Kastl

Dňa 6. apríla uplynie tridsaťpäť rokov od úmrtia slovenského tenoristu, prvého prekladateľa operných libriet, prvého autora libriet slovenských opier a pedagóga Štefana Hozu (narodil sa 20. októbra 1906 v Smižanoch, okr. Spišská Nová Ves, zomrel v Bratislave), dlhoročného sólistu opery, dramaturga a režiséra operného súboru Slovenského národného divadla (1932 – 1962), prvého predstaviteľa Ondreja v slovenskej národnej opere Eugena Suchoňa Krútňava. Viac o ňom sme písali TU…

Štefan Hoza (1906 – 1982),
foto: Jozef Vavro (Archív SND)

Dňa 6. apríla si pripomenieme sto dvadsiate výročie narodenia českého dirigenta a skladateľa Bohuslava Tvrdého (tiež Bohuš Tvrdý, pseud. Bor Michael, narodil sa v Rychnove nad Kněžnou, zomrel 29. júla 1946 v Češnoviciach, dnes časti Pištínu, okr. České Budějovice), dirigenta a prvého dramaturga operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1921 – 1927. Viac o ňom sme písali TU…

Bohuslav Tvrdý,
(1897 – 1946)

Dňa 8. apríla uplynie päťdesiatpäť rokov od úmrtia Branka Gavellu (narodil sa 28. júla 1885 v Záhrebe, zomrel tamže), chorvátskeho činoherného i operného režiséra, divadelného kritika a teoretika, esejistu a prekladateľa, pôsobiaceho v rokoch 1945 – 1946 v Slovenskom národnom divadle. Viac o ňom sme písali TU…

Branko Gavella,
(1885 – 1962)

Dňa 14. apríla uplynie stodvadsať rokov od narodenia českej opernej speváčky Boženy Štěpánovej-Kubátovej (narodila sa v Mosteku, okr. Trutnov zomrela 17. augusta 1972 v Prahe, manželka Norberta Kubáta, huslistu, publicistu a profesora na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave), mezzosopranistky pôsobiacej v rokoch 1923 – 1932 *) (s prerušením v rokoch 1926 – 1928) v opernom súbore Slovenského národného divadla.

Božena Štěpánová-Kubátová (1897 – 1972),
foto: Archív DÚ

Božena Štěpánová študovala farmáciu na Karlovej univerzite v Prahe. Po absolutóriu s titulom magisterky (1920) pracovala vo svojom odbore a súčasne navštevovala súkromné hodiny spevu u známej pedagogičky Bohumily Rosenkrancovej. Neskôr študovala u Nektar de Flondor a Tina Pattieru v Prahe, v Bratislave u prof. Josefa Egema. Krátko pôsobila vo Východočeskom divadle, v rokoch 1923 – 1926 bola sólistka opery SND v Bratislave, 1926 – 1928 opery v Ostrave, 1929 – 1932 opäť sólistka opery SND. Od roku 1933 pôsobila v Prahe, v divadle Urania (1933 – 1934), vo Veľkej operete (1935) a v rokoch 1933 – 1943 stály hosť opery pražského Národného divadla.

Boženu Štěpánovú angažoval do opery Slovenského národného divadla riaditeľ Oskar Nedbal. Ako muzikálna, spoľahlivá interpretka so zvučným altom s trochu zastretou vyššou polohou sa uplatnila najmä v českej opernej tvorbe. Už po prvej postave Háty v Smetanovej Predanej neveste (1923) kritika zaznamenala, že divadlo získalo výbornú spevácku a hereckú silu. Dobré výkony podala aj v ďalších smetanovských postavách: ako Martinka v Hubičke (1923) zaujala zvučným altovým zafarbením a plastickou reprodukciou postavy. Bezpečne zvládla spevný part Panny Rózy v Tajomstve (1924), tlač ocenila tvorenie tónu, plynulú kantilénu i jasnú výslovnosť speváčky. Páčila sa i svojím junáckym zjavom Záviša v Čertovej stene (1924). Uplatnila sa ako Radmila v Libuši (1923), stvárnila aj Ľudmilu v Predanej neveste (1924). V Dvořákovej Rusalke začínala Kuchtíkom (1923) a na zájazde opery v Španielsku spievala Lesnú žienku (1924). V novej sezóne 1924 – 1925 naštudovala Ježibabu (1924). Vytvorila spevácky uvoľnenú a herecky vypracovanú Dvořákovu Káču (Čert a Káča, 1925) a Verunu v Blodkovej opere V studni (1924). Ako Oľga v Čajkovského Eugenovi Oneginovi (1923) zaujala adekvátnym speváckym a hereckým výkonom, neskôr ako Filipjevna priliehavým výrazom a maskou (1925). Zo svetovej opernej tvorby vytvorila výbornú Malliku v Delibesovej Lakmé (1923), v postave Siebela z Gounodovho Fausta a Margaréty (1924) predviedla svoj zvučný mezzosoprán, v Offenbachových Hoffmannových poviedkach (1924) stvárnila Nicklassa. Na zájazde operného súboru v Košiciach spievala Bizetovu Carmen (1924), podľa recenzenta bez žiaduceho ohnivého temperamentu. Vytvorila Lolu v Mascagniho Sedliackej cti (1924), bola presvedčivou Suzuki z Pucciniho Madame Butterfly (1924), vo Verdiho operách naštudovala grófku Ceprano v Rigolettovi (1923), Floru Bervoix v Traviate (1925), Emiliu v Otellovi (1925) i Kňažku v Aide (1925). Zmysel pre komiku  prejavila v postave Marcelliny v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly (1925). Spoľahlivý výkon podala ako Mary vo Wagnerovom Blúdiacom Holanďanovi (1924), v Tannhäuserovi spievala úlohu Mladého pastiera (1926). Jej Cherubín z Mozartovej Figarovej svadby (1924) bol muzikálne istý a herecky premyslený. Naštudovala Peppu v d´Albertovej Nížine (1924). Vynikla ako Kata v opere chorvátskeho skladateľa Josipa Hatzeho Návrat (1923), stvárnila postavu Klopotnice v opere Stanislava Sudu Pri božích mukách (1924). Ako Janík bola veľmi dobrou partnerkou Heleny Bartošovej (Marienka) v Humperdinckovej Medovníkovej chalúpke (1924), spevácky boli zladené najmä v duete. Živú komickú úlohu vytvorila zo starej pedelky Lorencovej v premiére v Bratislave pôsobiaceho skladateľa Emanuela Maršíka Študentská láska (1925). Spievala Mariettu v opere Ludomira Róžyckého Casanova (1926) za osobnej účasti autora a Katarínu Binderovú vo verizmom inšpirovanej opere Františka Neumana na text Arthura Schnitzlera Milkovanie (1926). Božena Štěpánová stvárnila i niekoľko operetných postáv: Dafnisa v Offenbachovej operete Dafnis a Chloe (1924), Vandu Kvasinskuju v Nedbalovej Poľskej krvi (1924) a Princa Orlovského v Straussovom Netopierovi (1925). Pred odchodom do Ostravy sa Štěpánová rozlúčila s bratislavským obecenstvom ako Radmila z Libuše.

V januári 1929, už ako Božena Štěpánová-Kubátová, s veľkým úspechom spievala pohostinsky Octaviana v Straussovom Ružovom gavalierovi pod taktovkou Oskara Nedbala. Kritika vyzdvihla jej „… príjemný, trochu vyšší mezzosoprán ušľachtilého timbru, síce nie veľmi mohutný, avšak technicky veľmi dobre ovládaný.“ (Robotnícke noviny, roč. 26, 30. 1. 1929, č. 25, s. 5). Uspokojila i po stránke hereckej, veľmi dobre rozlíšila dve polohy postavy: „ …svižnými, mladistvými pohybmi výborne charakterizovala mladého rytiera, kým komornú predstavila dobre líčenou dievčenskou hravosťou.“(detto). V nasledujúcej sezóne sa vrátila do operného súboru v titulnej postave Bizetovej Carmen (1929) a podľa kritiky urobila po speváckej stránke značné pokroky, hlas sa zjemnil a vyrovnal. V Nicolaiových Veselých ženách windsorských (1929) spievala Štěpánová-Kubátová pani Pageovú a spolu s Vlastou Posltovou (pani Fordová) vytvorili herecky prepracovanú dvojicu, svojím zamatovo zafarbeným hlasom vynikla najmä v záverečnej scéne. V hudobnej dráme chorvátskeho skladateľa Stevana Hristića Súmrak (1929), pod taktovkou temperamentného autora, spevácky dobre vystihla postavu Made a spolu so Zdenkom Ruth-Markovom inscenáciu herecky oživili. Do detailov mala vypracovanú postavu Cleo z Kienzlovej opery Pieseň hôr (1930). V aktuálnom repertoári vytvorila Maddalenu vo Verdiho Rigolettovi (1929), Kráľovnú vo Weinbergerovom Gajdošovi Švandovi (1929), Giuliettu v  Offenbachových Hoffmannových poviedkach (1930). V Dvořákových operách spievala Cudziu kňažnú v Rusalke (1930) a Kňažnú v Čertovi a Káči (1930), Elišku z Rožmberka v Novákovom Zvíkovskom raráškovi (1931) a vo Fibichovej Šárke (1931) Svatavu. Z menších postáv naštudovala Smeraldinu (Prokofiev: Láska k trom pomarančom, 1931), Druhú ženu (Smatek: Čachtická pani, 1931, Gazdinú (Goetz: Skrotenie zlej ženy, 1932) a Kartársku (Lilien: Beatrys, 1932).

V rokoch 1933 – 1934 bola Božena Štěpánová-Kubátová členkou pražského divadla Urania, účinkovala napr. v operete Antonína Viplera Kanonýr Jabůrek (1933). Zásluhou riaditeľa Hilberta Vávru, bývalého sólistu opery ND, začalo divadlo uvádzať v roku 1933 ako ľudové predstavenia aj operné inscenácie s dirigentom a hudobným skladateľom Antonínom Mariom Nademlejnským a jeho operným združením. Štěpánová-Kubátová spievala o. i. s veľkým úspechom Bizetovu Carmen (1934) a Miladu v Smetanovom Daliborovi (1934) s tenoristom Harym Kluskom v titulnej úlohe (bývalým sólistom opery SND v sezóne 1928 – 1929). V jednom z najúspešnejších titulov polovice tridsiatych rokov pražskej Veľkej operety v Lehárovej Giuditte (1935) pohostinsky stvárnila, v alternácii s protagonistkou súboru Jarmilou Kšírovou a začínajúcou operetnou divou Nelly Gaierovou, postavu Giuditty (pohostinsky v tejto úlohe vystupovali i Margita Česányiová a Blanka Svobodová z Ostravy).

V rokoch 1933 – 1943 pôsobila Božena Štěpánová-Kubátová ako stály hosť Národného divadla v Prahe, kde ešte v roku 1926 vystúpila ako Martinka v Smetanovej Hubičke. Z ďalších postáv to boli Cudzia kňažná (1933) a Tretia žienka (1940) v Dvořákovej Rusalke, Káčina matka v Čertovi a Káči (1936), Bentsonová v Delibesovej Lakmé (1936), Ludmila (1936) i Háta (1939) v Smetanovej Predanej neveste, Hosta vo Fibichovej Šárke (1936), Giovanna vo Verdiho Rigolettovi (1937), Filipievna (1937) a Larina (1941) v Čajkovského Eugenovi Oneginovi, Rosalia v d´Albertovej Nížine (1940) , Lucia v Mascagniho Sedliackej cti (1940), Berta v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly (1941) a Děvečka v Humperdinckovej opere Kráľovské deti (1942). V sezóne 1939 – 1940 pohostinsky často spievala v Jihočeskom divadle v Českých Budějoviciach.

Božena Štěpánová-Kubátová sa príležitostne venovala i koncertnej činnosti. Napr. v spolupráci s Umeleckou besedou Slovenska spievala spolu s tenoristom Janom Berlíkom sólový part v Zápisníku zmizelého vo Vládnej budove v rámci Janáčkovho večera, venovaného sedemdesiatinám skladateľa. V roku 1940 účinkovala s tenoristom Richardom Kublom na koncerte v Luhačoviciach. Spolupracovala aj s rozhlasom, kde často spievala piesne a operné árie. Do roku 1952 sa venovala koncertnej činnosti v spolupráci s Hudobnou a artistickou ústredňou v Prahe.

*) Poznámka autorky:

Lexikografická literatúra nesprávne uvádza rok ukončenia angažmán Boženy Štěpánovej-Kubátovej v Slovenskom národnom divadle ako 1937 (Československý hudební slovník osob a institucí, Praha 1965, s. 737; Encyklopédia dramatických umení Slovenska 2, Bratislava 1990, s. 437; Slovenský biografický slovník, V. zväzok, Martin 1990, s. 521). Správny rok ukončenia angažmán je rok 1932 (záznam v Archíve SND). Po roku 1932 umelkyňa už v Slovenskom národnom nevystupovala a umelecká činnosť po jej odchode z SND je spracovaná podľa českej periodickej tlače.

Dňa 27. apríla uplynie stopäť rokov od narodenia dlhoročnej sólistky opery Slovenského národného divadla a pedagogičky Zity Frešovej-Hudcovej (narodila sa v Spišskom Štiavniku, okres Poprad, zomrela 6. mája 2005 v Bratislave).  Viac o ňom sme písali TU…

Zita Hudcová-Frešová (1912 – 2005),
foto: Archív SND

Pripravila Elena Blahová-Martišová

email

About Author

Elena Blahová-Martišová

Leave A Reply