Dnes je: pondelok, 18. 12. 2017, meniny má: Sláva , zajtra: Judita

Pucciniho Triptych po prvýkrát kompletný na javisku Opery SND

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Opera SND uvádza premiéru Pucciniho Triptychu v hudobnom naštudovaní Rastislava Štúra a v réžii Romana Poláka. Trojica jednoaktových opier, v režisérom zvolenom poradí Sestra Angelika, Plášť a Gianni Schicchi, zaznie v SND po prvýkrát kompletná. Premiéry sa uskutočnia 17. februára 2017 o 18. hod. a 19. februára 2017 o 17. hod. v Historickej budove SND. Inscenácia vznikla v koprodukcii s Operou Národného divadla moravskosliezskeho v Ostrave.

Ako povedal riaditeľ Opery SND Slavomír Jakubek, uvedenie Triptychu patrí k dramaturgickej línii operných diel na Slovensku doteraz neuvedených. ,,Slovenská operná kultúra je pomerne mladá a prvú storočnicu máme ešte len pred sebou, takže na našej dramaturgickej mape stále existujú biele miesta veľké operné opusy, ktoré u nás nikdy nezazneli. Preto bola súčasťou dramaturgickej ponuky predošlých sezón napríklad veľká Mozartova opera La clemenza di Tito, ako aj Gounodova opera Romeo a Júlia, a ako istú hudobno-dramaturgickú alternatívu sme na začiatku tejto sezóny ponúkli zvláštne dielo Hectora Berlioza Faustovo prekliatie, hoci nie je klasickou operou, i keď sa v hudobných divadlách uvádza, no na Slovensku zatiaľ v hudobno-dramatickom stvárnení nezaznelo. Teraz prišiel rad na Triptych, veľké dielo Pucciniho neskorej tvorby, Tvoria ho operné jednoaktovky Plášť, Sestra Angelika a Gianni Schicchi. Častejšie sa uvádzajú prvá a tretia z nich, pričom celý Triptych na Slovensku doteraz nikdy nezaznel. Prvýkrát sa tak stane v Opere SND.“

Slovenské národné divadlo, historická budova,
foto: Ľudovít Vongrej

Pucciniho Triptych (Il trittico) sú tri pomerne samostatné, obsahovo neprepojené jednoaktové opery. Plášť (Il tabarro) je veristická dráma z proletárskeho Paríža na námet hry francúzskeho dramatika Didiera Golda La houppelande (názov prešívaného vatovaného kabáta – plášťa lodiarov). Libreto opery napísal Giuseppe Adami. Plášť zavedie divákov do sveta chudobných lodníkov na parížskej Seine – a rozohrá tragický príbeh surovej vraždy zo žiarlivosti. Sestra Angelika (Suor Angelica) na libreto Giovacchina Forzana sa začína ako žánrový obrázok zo ženského barokového kláštora a postupne prerastá do monodrámy hlavnej hrdinky. Medzi múrmi kláštornej klauzúry vo svojom vnútri zápasí s osudom mladá šľachtičná, matka nemanželského dieťaťa. Trojicu Triptychu uzatvára sarkastická komédia spred renesančnej Florencie Gianni Schicchi na libreto Giovacchina Forzana. Je to komický príbeh o zomierajúcom zámožnom pánovi, okolo ktorého sa roztočí vír príbuzných dožadujúcich sa dedičstva.

Giacomo Puccini,
(1858-1924)

Triptych bol zároveň poslednou premiérou Giacoma Pucciniho uvedenou ešte za jeho života. Po nej nasledovalo už len jeho vrcholné dielo Turandot, ktoré v premiére zaznelo až po jeho smrti. Svetovú premiéru Triptychu dňa 14. decembra 1918 dirigoval Roberto Moranzoni v Metropolitnej opere New York. Európska premiéra sa uskutočnila 11. januára 1919 v Teatro Costanz v Ríme. Na Slovensku sa uvádzali všetky tri jednoaktovky, ale nikdy nie v spoločnom naštudovaní počas jedného večera. Na javisku SND v minulosti uviedli kombináciu Plášť, Gianni Schicchi 10. novembra 1927, 16. septembra 1944 a 27. júna 1968. Sestru Angeliku už síce uviedli 18. októbra 1990 v Komornej opere SND, no na javisku Opery SND túto jednoaktovku zinscenujú po prvýkrát. Diela sa zvyknú hrať v poradí Plášť, Sestra Angelika, a Gianni Schicchi, ale zvyknú sa uvádzať aj samostatne alebo v rôznych kombináciách s inými jednoaktovkami. Napríklad v SND sa v roku 2002 hral Plášť v kombinácii so Schönbergovým Očakávaním. Trojica opier talianskeho maestra odznie v Bratislave v režisérom zvolenom poradí Sestra Angelika, Plášť a Gianni Schicchi po prvý raz.

G. Puccini: Triptych, Opera SND, 2017,
záber zo skúšky predstavenia,
foto: Alena Klenková

Hudobné naštudovanie Opera SND zverila súčasnému šéfdirigentovi Opery SND Rastislavovi Štúrovi. ,,Pre mňa je to veľká výzva a česť. Keďže v našom divadle, bohužiaľ, nemáme blokový systém, čiže sa nemôžeme venovať naraz len jednej inscenácii, ale máme aj iné povinnosti, chcel by som sa poďakovať Martinovi Leginusovi, pretože pre mňa urobil obrovský kus práce. Jednotlivé časti Triptychu považujem za tri celkom rozdielne opery. Sestra Angelika je duchovná, Plášť je typický Puccini, ako som naňho zvyknutý z Toscy má podobne výbušné a vášnivé miesta a Gianni Schicchi mi pripomína skôr Verdiho Falstaffa ako Pucciniho, kde sa musíme všetci veľmi koncentrovať. Každá z opier je podľa mňa samostatná a pokojne sa dajú hrať aj osve. Hráme poslednú Riccordiho verziu bez škrtov“, – uviedol na tlačovej konferencii k premiére Rastislav Štúr a k zvolenému poradiu jednoaktoviek TriptychuSestra Angelika, Plášť a Gianni Schicchi – dodal: ,,Ako som už spomínal, pre mňa sú to tri samostatné a uzavreté opery a hrávajú sa aj napríklad len dve alebo v kombináciách s inými dielami, takže mi to až tak nevadí. Samozrejme, z úcty k skladateľovi je lepšie hrať ich v zaužívanom poradí – Plášť, Sestra Angelika a Gianni Schicchi – ale v našom poradí cítim väčšiu gradáciu ako v originále. Úvod je pomalý a postupne sa predstavenie rozvášni až po Schicchiho.“

G. Puccini: Triptych (Sestra Angelika), Opera SND, 2017,
Andrea Vizvári (Sestra Genovieffa), Mária Porubčinová (Sestra Angelika),
foto: Anton Sládek

Dielo zinscenoval súčasný riaditeľ Činohry SND Roman Polák, ktorý už má za sebou niekoľko operných inscenácií. V Brne pripravil Bludného Holanďana, v Banskej Bystrici sa podpísal pod Suchoňovu Krútňavu, Cikkerovho Coriolana a Jura Jánošíka, v Košiciach pod Toscu a Dona Giovanniho a v Opere SND debutoval inscenáciou Rossiniho Barbiera zo Sevilly. Triptych je jeho druhá operná réžia na javisku SND a ako hovorí, pre režiséra je výhodou inscenovať tieto tri príbehy Pucciniho Triptychu naraz. ,,Z hudobnej stránky sú síce kontrastné, ale z dramaturgického hľadiska ich spája téma smrti. Sestra Angelika spácha samovraždu, Panna Mária jej odpustí a dieťa sa jej ruka v ruke s Máriou zjavuje za spevu anjelského zboru. Je to typ zúfalej samovraždy z nenaplnenej pozemskej lásky matky a dieťaťa. Plášť zase prináša smrť zo žiarlivosti v klasickom vzťahovom trojuholníku. Michele zavraždí Luigiho, ktorý mu chodí za jeho ženou Giorgettou. Objavuje sa tu zaujímavý katarzný moment – keď Giorgetta Luigiho neprivolá dohodnutým tajným znamením a namiesto toho medzi ňou a manželom prebehne rozhovor o ich šťastnej minulosti, keď ešte mali dieťa. Chce sa k nemu vrátiť? Na to je už však neskoro, pretože Luigiho smrť je spečatená. Ich dueto má napriek tomu inšpiratívny katarzný potenciál. No a pokiaľ hovoríme o smrti, v opere Gianni Schicchi sa na ňu nazerá celkom inak – ako na grotesku, ktorá ukazuje materiálne vzťahy v širokej rodine. Inými slovami: v Sestre Angelike ide o nenaplnenú túžbu po rodine, ktorej naplnenie sa ukáže až vo chvíli smrti, v Plášti sledujeme, ako sa po smrti dieťaťa odohrá neúspešný pokus rodinu vzkriesiť a v Schicchim ironicky nazeráme na vzťahy v rodine deformované do zotročenia materiálnym svetom. Dramaturgická línia smrti a rodiny je v týchto dielach zakódovaná, preto môžu existovať vedľa seba: neúplná rodina a smrť. Preto sme sa s výtvarníkom Pavlom Borákom usilovali všetky tri diela prepojiť aj inscenačne: v Sestre Angelike sú dôležitým motívom kvety a byliny, ktorými dokáže liečiť, ale aj zabiť. Tie prejdú ako zjednocujúci znak inscenáciou celého Triptychu – čosi pekné, ale i nebezpečné, prerastajúce priestorom. A ďalším zjednocujúcim momentom je obraz dieťaťa: v Sestre Angelike bude na scéne prítomné ako Angelikin „pocit (cit)“, v Plášti divák zočí mŕtve dieťa ako spomienku a v Schicchim zase šantí dieťa z mäsa a krvi, nezbedník Gherardino.“

G. Puccini: Triptych (Plášť), Opera SND, 2017,
Martin Gyimesi (Tinca), Ján Ďurčo (Talpa), Miroslav Dvorský (Luigi), Adriana Kohútková (Giorgetta),
foto: Anton Sládek

Polák na stretnutí s novinármi odôvodnil prehodené zaužívané poradie prvých dvoch jednoaktoviek slovami: ,,Pretože som činoherný režisér, v porovnaní s odborným hudobníkom inak chápem, čo je dramatické. Mám pocit, že je lepšie, ak sa predstavenie začne duchovnou samovraždou Sestry Angeliky, teda hudbou jemnou, nežnou, veľmi melancholickou, neskôr prechádzajúcou do dramatizmu a potom sa v dráme pokračuje v Plášti, i keď s istým intermezzom v jeho úvode, pretože je trochu odľahčený, až neskôr hudba narastie do dramatických árií a duet až po záver, kde nastane smrť ako dôsledok manželského trojuholníka. V tretej opere je smrť zámienkou na dedičské konanie, na frašku, komédiu a nadsázku. Takže smrť celý Triptych zjednocuje a z hľadiska dramaturgického v tomto poradí na diváka zapôsobí veľmi dobre vystupňovaná gradácia. Samozrejme, že prišli za mnou páni dirigenti a na túto tému sme diskutovali, ale nemyslím si, že som prekročil hranice akéhosi základného operného kánonu, pretože všetky tri  jednoaktovky sa hrávajú aj izolovane. Ak sa hrajú dohromady, podľa môjho názoru je toto poradie dobré. Hudobní odborníci so mnou môžu polemizovať, ale myslím si, že pre diváka je tento spôsob gradácie veľmi silný.“

Dramaturg Opery SND Pavol Smolík k Pucciniho Triptychu dodal: ,,Triptych je veľkolepé dielo a nie je spojením prvotín autora. Puccini ako zrelý skladateľ sa v čase, keď dopísal Toscu, rozhodol, že vytvorí práve takýto projekt. Ani nie trilógiu, ktorá by bola tematicky prepojená, ale Triptych, teda projekt troch rozmanitých diel. Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že nezostal pri jedom žánri, keďže dve z nich sú tragédie a jedno je komédia. Tým pádom sa sám obmedzil na pôdorys približne jednej hodiny, čo je samozrejme veľmi náročná úloha. Okrem Plášťa zároveň vybočil zo svojho obvyklého zamerania. Plášť sa dá považovať za jeden z vrcholov jeho veristickej tvorby, ale v Sestre Angelike sa dostane kamsi celkom inam do polôh veľmi impresívnych a intímnych. V Giannim Schicchim zasa prekvapujúco a fenomenálne nadväzuje na najlepšie tradície talianskej opery. Z jeho strany bol toto akt autorsko-umeleckej odvahy a myslím si, že ak sa tieto tri diela často nehrávajú spolu, je to skôr kvôli akýmsi rozpakom nad otázkou či naozaj patria dokopy a či by takýto večer priniesol rôznorodosť. Tu treba poznamenať, že Pucciniho hudba jednotlivé tri opery fenomenálnym spôsobom prepája, pretože to, čo uňho poznáme ako typický hudobný jazyk, dokáže fascinujúco využívať v extrémne rozmanitých polohách. Okrem toho chcem zdôrazniť, že udalosť, ako táto premiéra, je skutočne mimoriadnou pre celý operný súbor, pretože v nej spolu s alternáciami vystupuje celkovo 74 postáv, takže sa naplno využíva potenciál celého súboru a hosťujúcich sólistov. Z pohľadu spolupatričnosti súboru je to veľmi dôležitá vec.“

G. Puccini: Triptych (Gianni Schicchi), Opera SND, 2017, D. Šlepkovská (Zita), M. Malachovský (Simone), M. Doboš (amanito di Nicolao), M. Smolnický (Guccio), T. Juhás (Rinuccio), G. Beláček (Gianni Schicchi),
foto: Anton Sládek

Scénu, zámerne nezadefinovanú konkrétnym časovým obdobím, navrhol český scénograf a častý spolupracovník Romana Poláka na viacerých inscenáciách Pavel Borák, ktorý tiež vníma ako jednotiacu tému všetkých troch odlišných jednoaktoviek Pucciniho Triptychu smrť. ,,Pre všetky tri scénografie sme hľadali spoločný priestor s ohľadom na to, že na prestavbu do novej opery máme len krátku pauzu, a aby mal zároveň pre mňa aj epizovaný zmysel týchto troch kusov. Hľadali sme základný priestor spoločný pre všetky tri scénografie, do ktorého zakaždým vkladáme jeden objekt, alebo prvok, ktorý ho bližšie určuje.“

Autorom kostýmov je kostýmový výtvarník Peter Čanecký. ,,Základné východisko pomenoval režisér Polák: prvá časť je duchovná, druhá je sociálna téma a tretia taliansko-felliniovská. Sadol som si pred čistý papier a snažil som sa vyhnúť konkrétnej kongregácii – napríklad v prvej opere. Postupne sa to akosi ukladalo jedno vedľa druhého až sme skončili u Felliniho, teda v čase medzi dvoma vojnami a tým sa určila abeceda za predpokladu, že to má mať ,,abstraktné pozadie“ a že priestor dovoľuje migráciu v čase. Zvolili sme teda túto odevnú kultúru. Ešte som si dovolil urobiť tú vec, že do spočiatku duchovného smeru som postupne pridával farby až sa to skončilo kdesi vo veselom Taliansku.

V hlavných postavách sa v alternáciách (74 postáv troch príbehov Pucciniho Triptychu) predstavia domáci aj hosťujúci umelci. Opera SND pozvala do tejto inscenácie aj poslucháčov Vysokej školy múzických umení. Spoluúčinkuje orchester a zbor (zbormajster Pavel Procházka) a Bratislavský chlapčenský zbor pod vedením Magdalény Rovňákovej.

Premiéry Pucciniho Triptychu sa uskutočnia v piatok 17. februára 2017 o 18. hod. a v nedeľu 19. februára 2017 o 17. hod. v Historickej budove Slovenského národného divadla.

Giacomo Puccini: Triptych: Sestra Angelika, Plášť, Gianni Schicchi
Tri operné jednoaktovky v talianskom jazyku
Opera SND
Premiéry 17. a 19. februára 2017

inscenačný tím

Hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr
Dirigenti: Rastislav Štúr, Martin Leginus
Réžia: Roman Polák
Scéna: Pavel Borák
Kostýmy: Peter Čanecký
Zbormajster: Pavel Procházka

osoby a obsadenie

Sestra Angelika (Suor Angelica)

Sestra Angelika: Linda Ballová, Mária Porubčinová
Kňažná: Jitka Sapara-Fischerová, Denisa Šlepkovská
Matka predstavená: Paulína Hríbová, Margot Kobzová
Sestra dozorkyňa: Katarína Flórová, Michaela Šebestová
Sestra Genovieffa: Adriana Banásová, Andrea Vizvári
Sestra služobná, novicka: Kateřina Killarová, Monika Kyšková
Dve sestry služobné: Gabriela Pingitzerová, Mária Kovács
Učiteľka noviciek: Andrea Hulecová, Katarína Ofúkaná
Sestra Osmina: Daria Ďurišová, Monika Kyšková
Novicka: Monika Kyšková, Kateřina Killarová
Sestra Dolcina: Zuzana Marczelová, Eva Simandlová
Sestra ošetrovateľka: Miriam Maťašová, Eva Šeniglová
Dve žobravé sestry: Eva Šeniglová, Miriam Maťašová, Eva Rampáčková, Mária Kovács

Plášť (Il tabarro)

Michele: Daniel Čapkovič, Sergej Tolstov
Luigi: Miroslav Dvorský, Boldizsár László
Giorgetta: Adriana Kohútková, Eliška Weissová
Frugola: Monika Fabianová, Denisa Hamarová
Talpa: Ján Ďurčo, Roman Krško
Tinca: Ján Babjak, Martin Gyimesi
Predavač piesní: Jozef Kundlák, Ivan Ožvát
Dievča / Hlas: Miriam Maťašová, Katarína Polakovičová
Chlapec / Hlas: Martin Klempár, Jiří Zouhar

Gianni Schicchi

Gianni Schicchi: Gustáv Beláček, Ján Ďurčo
Lauretta: Eva Hornyáková, Katarína Juhásová-Štúrová
Rinuccio: Tomáš Juhás, Maksym Kutsenko
Zita: Jitka Sapara-Fischerová, Denisa Šlepkovská
Betto: Juraj Peter, Boris Prýgl
Simone: Ján Galla, Martin Malachovský
Gherardo: Ján Babjak, Martin Gyimesi
Nella: Veronika Mihálková, Adriana Banásová
Gherardino: Andrej Mojžiš, Zhuo Jin, Matúš Kordoš
Marco: Roman Krško, Marek Pobuda
Ciesca: Denisa Hamarová, Alena Kropáčková
Majster Spinelloccio: Martin Malachovský, Tomáš Šelc
Amantio di Nicolao: Mikuláš Doboš, Tomáš Šelc
Pinellino: Daniel Hlásny
Guccio: Martin Smolnický

www.snd.sk

fotogaléria

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

video

G. Puccini: Triptych, videozáznam tlačovej konferencie k premiére Opery SND
videozáznam: Archív Opera Slovakia

email

About Author

Ľudovít Vongrej

Leave A Reply