Dnes je: pondelok, 11. 12. 2017, meniny má: Hilda , zajtra: Otília

Ravelovi stačí, keď sa vtipu zasmeje sám

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Nadpisom som sa inšpirovala vetou z príhovoru operného režiséra Pavla Smolíka, uverejnenom v bulletine k premiére Ravelovej jednoaktovej opery Španielska hodinka (L’Heure espagnole), napísanej r. 1907. Podľa inscenácie tejto opery na javisku historickej budovy SND – v úvode novej sezóny (21. a 23. 9. 2017), nadpis a výrok samotného skladateľa pôsobí výstižnejšie, než dielo samotné. Maurice Ravel (1875 – 1937) sa totiž v Španielskej hodinke invenčne a kompozične vyžíval v hudobnom spodobení milovaných drobných mechanizmov, hodiniek a rôznych strojčekov, ktoré charakterizovali i nástup technického 20. storočia.

Obsah opery, spievanej vo francúzskom origináli, vychádza z libreta Ravelovho súčasníka – spisovateľa a básnika Franca-Nohaina (vlastným menom Maurice Etienne Legrand, ktorý bol právnikom, spisovateľom, básnikom i libretistom opier a operiet, pričom pseudonym Nohain si vybral podľa francúzskej rieky, na ktorú mal pekné spomienky z detstva). Oproti fajnovosti Ravelovej orchestrálnej hudby je námet opery naivný, trochu roztopašný. Režijne je v týchto polohách Pavlom Smolíkom a v kostýmoch Ľudmily Várossovej takto realizovaný.

Možno sú ešte pamätníci prvej inscenácie tejto opery v SND r. 1961. Spievala sa v slovenskom preklade – ako všetky opery. Inscenáciu pripomína v bulletine uverejnená dobová fotografia, na ktorej sú zobrazení vtedajší predstavitelia úloh Španielskej hodinky. Boli to vtedajší protagonisti našej národnej opernej scény, na čele s vtedy kvitnúcou, šarmantnou a mimoriadne obľúbenou mezzosopranistkou Ľubou Baricovou. Po 56 rokoch sa teda vracia Ravelova, iba hodinu trvajúca opera, na javisko SND, pričom by určite viac patrila na javisko komornej opery. V SND ju pre jej krátkosť teda uvádzajú so závažnejším, na minutáž oveľa dlhším Ravelovým baletom Dafnis a Chloé. Do neho vložil Ravel dokonca náročné zbory. I keď o tejto baletnej inscenácii podrobne písal iný autor TU…, chcem len pripomenúť výbornú interpretáciu všetkých dynamicky a harmonicky pestrých zborových čísel v podaní Zboru Opery SND, ktorý sa svojou účasťou podieľal tentokrát na baletnom príbehu (zbormajster Pavol Procházka). Do hudobného hodnotenia patrí aj vypracovanosť a farebno-dynamická pestrosť interpretácie náročnej orchestrálnej partitúry orchestrom SND – pod vedením hosťujúceho brazílskeho dirigenta Viniciusa Kattaha. Škoda len, že na rozdiel od Národného divadla v Prahe, nedávame väčšiu príležitosť mladým domácim talentom – aj z radov dirigentov.

M. Ravel: Dafnis a Chloé, Balet SND, 2017,
Juraj Žilinčár (Dafnis),
foto: Peter Brenkus

Spojenie komornej opery a baletu (dokonca s choreograficky inovovaným dejom), je zrejme „fígeľ“ v rámci úspor divadelných financií: dva súbory – dve premiéry – jeden večer… Aký ohlas bude mať takýto hybrid u špecifických zameraných divákov opery a baletu, ukáže čas. Ten však nebol veľmi milosrdný k podobnej „dvojačke“ z diel Bélu Bartóka (r. 2003), pri spojení myšlienkovo závažnej opery Hrad kniežaťa Modrofúza a jeho rozprávkového baletu Drevený princ. Ešte väčšie rozpaky zanechala nedávna inscenácia (r. 2016) Berliozovej dramatickej legendy Faustovo prekliatie, s účasťou vokálnych sólistov (v koncertnom prevedení), zboru a baletu o ktorej sme písali TU… Koho premiéra to vlastne bola – a kdeže je…? Podobné zmiešané inscenácie v podstate odsúvajú vyhranené dramaturgické projekty v opere i balete: tie, ktoré by mali reprezentovať samostatné umelecké súbory na našej národnej divadelnej scéne.

Nejde len o tituly z páčivého romantického repertoáru. Máme u nás vyše 100 skladateľov – nepripomínam tých, ktorí naveky odišli spomedzi živých, pritom zanechali svoje dielo aj v opernej tvorbe. Že by bol medzi našimi skladateľmi iba jeden jediný, ktorý si zaslúži dramaturgickú pozornosť Opery SND a perspektívu uvedenia svojho diela?

A akú  šancu na nové úlohy majú naši vynikajúci speváci, pôsobiaci v zahraničí, ochotní prísť hosťovať na domácu scénu? Budeme ich počúvať stále v tých istých postavách a operách?

M. Ravel: Španielska hodinka, Opera SND, 2017,
Filip Tůma (Ramiro), Terézia Kružliaková (Concepcion),
foto: Peter Brenkus

Vráťme sa k Ravelovi. Vtip hudobno-komických diel sa prvoplánovo odvíja z ľúbostných zápletiek, obľúbených u divákov všetkých dôb. Pritom veľa z komiky je ukryté najmä v partitúre. Inscenátori sú v podobných komických operných úlohách postavení pred náročnejšiu ciele, než pri realizácii dramaticko – ľúbostných drám. V rozpakoch nad komikou a jej stvárnením sa nie raz siaha do zásobárne ošúchaných gagov, odpozorovaných z činohry alebo filmov, prípadne z hrubozrnnej satiry – s adresnosťou do dnešných čias. Pri realizácii opier sú prvoradými pomocníkmi scénografi, výtvarníci. Najlepšie je, ak tvoria s režisérom kolektív, ktorý si od začiatku rozumie. Azda to tak bolo aj pri Španielskej hodinke. Pestrá, účelná, mnohé situácie dokresľujúca bola scéna Mareka Hollého. Režisér Pavol Smolík – za pomoci spomínaného scénografa – ozvláštnil mnohé „fúgy“ v deji. Zvlásť dablérmi, ktorí v úzadí javiska prevádzali akrobatické výkony a rôzne pohybové exhibície na lanách. Scéna Mareka Hollého šikovne vyriešila viacúrovňovú architektúru priestoru, príchody a odchody účinkujúcich, zvlášť siláka Ramira s obrovskými hodinami. Režijne nevkusné boli na scéne osly pohoniča Ramira. Popíjali z fľaše, čítali noviny, povaľovali sa, zavadzali – všetko iba pre záverečný efekt, kedy oslie hlavy nasadili oklamaným milencom. Bez logiky a využitia scénickej situácie je na javisko spustená vaňa, prípadne ohyzdný koberec. Veď háklivé situácie sa „odohrávajú“ nie pod ním, ale na lane s dablérmi.

Zvláštnou kapitolou sú v Španielskej hodinke kostýmy Ľudmily Várossovej. Táto prvá dáma našej kostýmovej tvorby tentokrát podľahla vonkajšej komickosti diela. Hlavnej „zvodkyni“ navrhla akési turecko-španielske nohavice, v ktorých sa donedávna producírovali po uliciach súčasné celebrity. Pekné sólistky SND v nich vyzerali ako bezdomovkyne – vrátane červených pančúch, nemotorných topánok a hrdzavých parochní. Pri prvom vstupe starého hodinára na scéne, som mala  zasa dojem, že ožil nebohý Majster N.

M. Ravel: Španielska hodinka, Opera SND, 2017,
Jozef Kundlák (Torquemada),
foto: Peter Brenkus

Igor Stravinský nazval Ravela „švajčiarskym hodinárom“. Týmto prirovnaním myslel nielen na podivné záľuby skladateľa, ale hlavne na to, že v jeho skladbách má každá súčiastka (a forma) svoje miesto a logiku – pri všetkej impresionistickej farebnosti. Hudobné majstrovstvo Španielskej hodinky je – podobne ako v jeho orchestrálnych dielach (La Valse, Bolero, Pavana za mŕtvu infantku, Španielska rapsódia) demonštrované neopakovateľnou orchestráciou. Od prvých tónov predohry vložil Ravel do nástrojov orchestra ohňostroj farieb a rytmických variácií, ktoré zvýrazňujú pohyb veľkých i malých hodín, koliesok, súčiastok, ba aj veľkých „pondusov“, z ktorých ten najväčší dominuje na scéne Mareka Hollého. Škoda, že už takmer tradične je herecky i scénicky inscenovaná ouvertúra, čo odvádza poslucháča od počúvania delikátností Ravelovej orchestrálnej hudby. Sólové party vedie skladateľ viac recitatívne, deklamačne. O to ťažšie je ich predniesť tak, aby zvýraznili náladu deja, jeho peripetie a povahu postavy.

M. Ravel: Španielska hodinka, Opera SND, 2017, Emil Leeger (Torquemada – dablér),
Monika Fabianová (Concepción),
foto: Peter Brenkus

Hlavnú ženskú rolu spievajú mezzosopranistky Terézia Kružliaková a Monika Fabianová. Hoci Ravel predpísal part Concepcion – ako sa volá táto hrdinka – sopranistke, spievajú ju mezzosoprány, pretože vyšších tónov v tomto parte veľmi niet. Zato farba hlasu podčiarkuje vášnivosť zrelej ženy. Terézia Kružliaková sa po dlhšej prestávke vrátila na javisko ako štíhla, krásna dáma, s mäkkým tónom v hlase a šantivým, uvoľnený herectvom. Jej rola nemá chybu. Monika Fabianová má vyšší a prieraznejší mezzosoprán – no celá 2. premiéra, v ktorej spievala, bola sólisticky hlasnejšia, „ukričanejšia“. Sebaistá a šarmantná Monika Fabianová bola celkovo vokálne i hereckým zvládnutím náročného partu kvalitatívne vyrovnaným alternantom Terézie Kružliakovej. Ľudovít Ludha predstavil starého hodinára Torquemada lyricky znejúcim, v každej fráze zvučným tenorom, s hereckou charakteristikou klamaného muža, ktorý však „jedným“ okom striehne na to, čo sa odohráva v jeho dome. Aspoň tak to Pavol Smolík zrežíroval. Aj Jozef Kundlák po dlhšom čase spieval väčšiu, dokonca výraznú postavu Torquemada. Je to stále profesionálny, charakterový tenorista, ktorý má vyšší a prieraznejší hlas než Ľ. Ludha – ale za tie desaťročia už aj čosi odspieval v SND a v zahraničí! Vie nielen vokálne a herecky zapôsobiť, ale aj pekne francúzsky spievať. Tomáš Juhás predniesol na oboch premiérach tenorovú postavu zasneného básnika, ktorý hľadá lásku niekde v nadpozemských výšinách. Z prehnanej lyriky však jeho Gonzalve spadne na samé dno – veľkých hodín. Scéna, v ktorej pozerá z otvoru hodín, bola trochu režijne prešpekulovaná. Tomáš Juhás má objemný, pritom lyrický, farebný tenor, škoda len, že ho zbytočne forsíruje.

M. Ravel: Španielska hodinka, Opera SND, 2017,
Tomáš Juhás (Gonzalve), Gustáv Beláček (Don Imigo), Ľudovít Ludha (Torquemada),
Terézia Kružliaková (Concepcion), Filip Tůma (Ramiro),
foto: Peter Brenkus

Siláka Ramira – pohoniča oslov – spieval Pavol Remenár. Jeho mäkší barytón a výrazné herecké dispozície sú sympatickým vkladom do roly, ktorá – napriek spoločensky nízkemu postaveniu – vychádza v boji o priazeň  krásnej hodinárovej ženy víťazne. Pavol Remenár by si mal dávať pozor na občas zvýraznené vibrato. Alternantom v postave Ramira bol Filip Tůma, ktorý je výrazný herec, ale i čoraz zaujímavejšia hlasová osobnosť v barytónovom odbore. Jeden aj druhý sólista vložili do úlohy s chuťou spievané umenie. Bankára Dona Iniga stvárnili Gustáv BeláčekJuraj Peter. Gustáv Beláček sa realizoval so sebe vlastnou istotou a vždy stopercentnou profesionálitou. Juraj Peter – po období menších rolí – dostal zaujímavú úlohu Dona Iniga. Spieval a hral ju s maximálnym nasadením. Celkovo však mohli predstavitelia 2. premiéry stíšiť, zjemniť svoj sólový prejav – aspoň o jednu dynamickú hladinu. K tomu ich mal viesť aj dirigent. Tí, ktorí sa namiesto spevákov šplhali po lanách a stvárali gymnasticky náročné kúsky, boli: Helena Škovierová, Andrej Šoltés a Emil Leeger. Zostáva iba otázka, či po Ravelovej „malej komickej opere“ uvidíme na scéne SND aj „veľkú“ inscenáciu, hodnú po každej stránke reprezentácie a porovnania našej opery so zahraničím.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z premiér 21. a 23. septembra 2017

recenziu baletnej časti večera si prečítate TU…

Operno-baletný večer v SND

Maurice Ravel: Španielska hodinka
Opera SND
premiéra: 21. a 23. septembra 2017 v historickej budove SND

inscenačný tím

Hudobné naštudovanie: Vinicius Kattah
Dirigenti: Vinicius Kattah, Marián Lejava
Réžia: Pavol Smolík
Dramaturgia: Martin Bendik
Scéna: Marek Hollý
Kostýmy: Ľudmila Várossová

osoby a obsadenie

Torquemada: Jozef Kundlák, Ľudovít Ludha
Concepción: Monika Fabianová, Terézia Kružliaková
Gonzalve: Tomáš Juhás, Robert Smiščík
Ramiro: Pavol Remenár, Filip Tůma
Don Inigo: Gustáv Beláček, Juraj Peter
Concepcion – dablér: Helena Škovierová
Ramiro – dablér: Andrej Šoltés
Torquemada – dablér: Emil Leeger
Osly: Peter Pavlík, Marek Perička, Juraj Smolík

…………………………………………………………………………….

Maurice Ravel, Reona Sato: Dafnis a Chloé
Balet SND
premiéry 21, a 23. septembra 2017
historická budova SND

inscenačný tím

Hudba: Maurice Ravel
Libreto, choreografia a réžia: Reona Sato
Dirigent: Marián Lejava
Scéna: Marek Hollý
Kostýmy: Karolína Kamenská
Svetelný dizajn: Michal Preis
Dramaturgia: Eva Gajdošová

Dafnis: Juraj Žilinčár, Jean – Michel Reuter
Chloé: Sumire Shojima, Valéria Stašková
Dorcon – priateľ Dafnisa: Francisco Garcia, Marián Kuchár, Evgenii Korsakov
Lyceon – priateľka Chloé: Viola Mariner, Ana-Sanziana Beschia, Katarína Kaanová
Priateľky: Viktória Árvová, Isa Ichikawa, Sakura Shojima, Sumire Shojima,
Adriana Odlerová, Zsóka Tallósiová, Chiaki Honda
Priatelia: Raphael Schuster, Martin Radošinský, Diego Ernesto Calderon Armien, Adrian Szelle

www.snd.sk

fotogaléria

Španielska hodinka

This slideshow requires JavaScript.

fotogaléria

Dafnis a Chloé

This slideshow requires JavaScript.

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply