Dnes je: piatok, 15. 12. 2017, meniny má: Ivica , zajtra: Albína

Režisér Pavol Smolík o opere Španielska hodinka

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Slovenské národné divadlo uviedlo v rámci spoločného operno-baletného večera, v premiére 21. a 23. septembra 2017, dve Ravelove diela – operu Španielska hodinka v réžii Pavla Smolíka a balet Dafnis a Chloé s choreografiou a v réžii Reony Sato. Obe diela zazneli v hudobnom naštudovaní brazílskeho dirigenta Viniciusa Kattaha. S režisérom opery Španielska hodinka Pavlom Smolíkom sme sa rozprávali o jeho režijnej koncepcii tohto titulu.

V Opere SND je tesne po premiére komickej Ravelovej opery Španielska hodinka. Ako prebiehali skúšky?

Veľmi intenzívne. V priestore sme začali skúšať koncom júna, potom sme mali počas prázdnin prestávku a pokračovali sme od 21. augusta. Hoci Španielska hodinka prebieha „v reálnom čase“, teda trvá skutočne len hodinku, je neobyčajne náročná. Keby to bola činohra, išlo by o situačnú komédiu – „konverzačku“: veľa textu, veľa akcií – a v tejto opere je k tomu všetkému aj naozaj ťažké spievanie vo francúzštine.

Okrem speváckych a hereckých kvalít interpretov som sa tešil aj z dobrého tímu. Všetci sa poznáme, brali sme to ako zaujímavú spoločnú výzvu, skúšanie bolo ťažké a inšpirujúce. Výborne sme si rozumeli s pánom dirigentom Kattahom.

M. Ravel: Španielska hodinka, Opera SND, 2017,
skúška opery v skúšobni SND,
foto: Peter Brenkus

Ste nielen režisérom, ale aj dramaturgom Opery SND. Ako by ste predstavili toto dielo z pozície dramaturga?

Myslím si, že v pohľade na dielo sa nedá veľmi rozlišovať ako ho vnímam z jednej či z druhej pozície. Veď profesia dramaturga sa s profesiou režiséra pri analyzovaní diela výrazne prekrýva. Iné je potom reálne scénické stvárnenie, ktoré si vyžaduje počiatočný dramaturgicko-režijný koncept tvorivo uskutočniť. Ja vnímam Španielsku hodinku predovšetkým ako dielo s jednoduchou komickou zápletkou, ktorému však dáva Ravelova senzačná hudba neobyčajnú „pridanú hodnotu“. Ak sa má vytvoriť rozumný inscenačný pohľad na toto dielo, treba zachovať logiku príbehu (čo je samozrejmý predpoklad), ale pritom sa inšpirovať práve Ravelovou hudbou, ktorá ide prekvapujúco ďaleko, ponad, či „poza“ príbeh. Ja som sa spolu s výtvarníkmi Marekom Hollým a Ľudmilou Várossovou rozhodol ísť cestou istej priestorovej imaginácie, ktorá, ako sme presvedčení, Ravelovej hudbe svedčí. Je to otázka synestézy: na špecifickú štruktúru hudby reagovať špecifickou organizáciou priestoru a akcií v ňom.

Ako pristupujete ku komédii v opere?

V opere to nebýva tak ako povedzme v činohre, kde, ak sa darí, občas zaznievajú aj salvy smiechu. V opere sa pohybujeme v štylizovanejších polohách, ktoré sú estetizujúcejšie než hovorené slovo. Teda skôr úsmev a veselosť, než erupcie.

Komickosť v opere sa pohybuje kdesi na hrane slovného významu a jeho hudobnej rezonancie a je naozaj ťažko definovať ako tento mechanizmus vlastne funguje. S istotou viem len to, že komická opera nebude komická, ak by režisér nekráčal unisono s tým, čo mu ponúka hudba.

Pokiaľ sa pýtate konkrétne na túto operu, áno, je to situačná komédia, ale ja som ju od začiatku vnímal skôr ako tragikomickú. Pre mňa nie je klasickou buffou (od čoho ju oddeľuje tiež čas, miesto vzniku a hudobný štýl), ale skôr zvláštnou fraškou, panoptikom negatívnych postáv. Preto sme sa rozhodli dielo zavŕšiť ako tak trochu „ustrelenú“ moralitu.

M. Ravel: Španielska hodinka, Opera SND, 2017,
Tomáš Juhás (Gonzalve), Gustáv Beláček (Don Imigo), Ľudovít Ludha (Torquemada),
Terézia Kružliaková (Concepcion), Filip Tůma (Ramiro),
foto: Peter Brenkus

Španielsku hodinku uviedla Opera SND spolu s Ravelovym baletom Dafnis a Chloé. Prečo ste sa rozhodli spojiť práve tieto dva tituly do jedného večera?

Toto bolo rozhodnutie vedení oboch súborov na podnet pána riaditeľa Jakubeka. Logicky nadväzuje na spolupráce Opery a Baletu SND z minulosti. Oba tituly spája jeden a ten istý autor – a ako sa ukázalo, práve kontrast komickej Španielskej hodinky a lyrického baletu Dafnis a Chloé je zaujímavý.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Ďakujem za rozhovor.

Pavol Smolík

Pavol Smolík, operný režisér a dramaturg

Na Vysokej škole múzických umení absolvoval odbor Teória a kritika hudby (prof. Ivan Parík) a réžia opery (doc. Branislav Kriška). Ešte ako študent VŠMU úspešne vytvoril svoju prvú profesionálnu réžiu v Opere Slovenského národného divadla (G. Puccini, Madama Butterfly). V rokoch 1990 – 2008 pôsobil v súbore opery prvej národnej scény ako dramaturg a šéfdramaturg. Neskôr (2008 – 2010) bol riaditeľom Opery SND a generálnym riaditeľom SND (2009 – 2010). Dve sezóny (1996 – 1998) bol umeleckým šéfom a režisérom Štátnej opery v Banskej Bystrici. Počas pôsobenia v SND režijne naštudoval štrnásť inscenácií (Verdiho Falstaff, Donizettiho Nápoj lásky, Thomasov Hamlet, Frešova opera pre deti Martin a slnko, Belliniho Puritáni, Verdiho Maškarný bál a ďalšie). Od roku 1990 hosťoval aj na ďalších slovenských scénach – v Štátnom divadle Košice, Štátnej opere v Banskej Bystrici, v bratislavskej Komornej opere, z českých scén v Sliezskom divadle v Opave. Počas doterajšej kariéry režijne naštudoval päť desiatok operných, operetných a muzikálových inscenácií. Šesť rokov bol hlavným režisérom podujatia Bratislavské korunovačné slávnosti. Od deväťdesiatych rokov až do roku 2012 bol pedagógom na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU. V súčasnosti je profesorom na Katedre hudby Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Okrem divadelnej a pedagogickej práce sa venuje aj rozhlasovej tvorbe.

fotogaléria

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

email

About Author

Ľudovít Vongrej

Leave A Reply