Dnes je: sobota, 21. 10. 2017, meniny má: Uršuľa , zajtra: Sergej

Režisér Peter Oravec o operete Veselá vdova na Novej scéne

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Po takmer 20. rokoch sa Divadlo Nová scéna rozhodlo navrátiť operetu na svoje javisko, kde sa tento žáner hrával od roku 1946 až do zrušenia opereného súboru v roku 1999. Prvou lastovičkou bude uvedenie klasickej operety Franza Lehára Veselá vdova v hudobnom naštudovaní Rudolfa Geriho a v réžii mladého režiséra Petra Oravca, s ktorým sme sa porozprávali o operete ako takej, ale aj konkrétne o novej inscenácii Divadla Nová scéna s podtitulom – klasická opereta v modernom naštudovaní. Premiéry sa uskutočnia 3. a 4. februára 2017.

Predstavte našim čitateľom príbeh klasickej Lehárovej operety Veselá vdova

Napriek tomu, že Veselá vdova bola napísaná pre vyše 100 rokmi, jej príbeh je aktuálny, pretože rieši vzťahy v manželstve, vzťahy v láske, hľadanie lásky a to, čo sme ochotní spraviť pre lásku. Práve preto, že sa tu riešia vzťahy a základné otázky ako napríklad: Je láska v manželstve? Ako vzniká láska? A čo sme ochotní pre ňu spraviť? – je tento príbeh aktuálny aj pre súčasného človeka. Tu by som rád povedal, že zhodou okolností som si príbeh Hany a Danila z Veselej vdovy prežil vo svojom osobnom živote práve počas prípravy našej novej inscenácie.

F. Lehár: Veselá vdova, Divadlo Nová scéna, 2017,
režisér Peter Oravec počas skúšky predstavenia,
foto: Ctibor Bachratý

Keďže ste pracovali na viacerých muzikáloch, máte skúsenosti aj s hudobným divadlom. Ste mladý človeka a preto by ma zaujímalo, aká bola vaša reakcia na ponuku zinscenovať operetu, ktorá má na Slovensku svoju tradíciu, no dnes sa inscenuje len zriedkavo.

Ako režisér sa síce sústredím skôr na muzikály, ale môžem povedať, že operetné diela poznám, no napriek tomu som vždy operetu akosi obchádzal. Možno je to aj tým, že sa u nás tento žáner hrá len zriedkavo. Zinscenovať operetu bola pre mňa veľká výzva a povedal som si, že to skúsim. Je to pre mňa zaujímavé už aj preto, že sa opereta aj so živým orchestrom po takmer dvadsiatich rokoch vracia na javisko Novej scény. Povedal som si, že prinajhoršom to bude jedno veľké dobrodružstvo.

Je pre vás ako mladého človeka opereta zaujímavý žáner?

Rád by som povedal, že som milovníkom vážnej hudby, takže operetu ako žáner neodmietam. Našej novej inscenácii sme sa však snažili dať súčasnejší názor. Takže diváci neuvidia inscenáciu v štýle, ktorý tu mohli zažiť vo veľkej ére operety, ktorá sa skončila pred dvadsiatimi rokmi zrušením operetného súboru na Novej scéne, ale keď som sa v prípravnej fáze rozprával s dramaturgom, povedal som si, že to chcem robiť presne tak, akoby som robil muzikál. Opereta je hudobné divadlo, ale v našej inscenácii sme zrušili operné konvencie a uvidíme, či sa nám to podarilo.

F. Lehár: Veselá vdova, Divadlo Nová scéna, 2017,
Adriána Kohútková (Hana Glawari), Pavol Plevčík (Neguš),
foto: Ctibor Bachratý

K javiskovému stvárneniu Veselej vdovy ste teda pristupovali akoby k práci na muzikáli, ale predsa len opereta má svoje špecifiká a koniec koncov je predchodkyňou muzikálu. Keďže prácu na Veselej vdove vnímate ako výzvu a ako niečo nové vo vašej režisérskej kariére, dokázala táto skúsenosť s novým žánrom rozšíriť váš režisérsky obzor?

Tak ako hovoríte, muzikál vznikol z operety a som rád, že som získal túto zaujímavú skúsenosť a tým pádom aj nový rozhľad. Pri tomto diele sme pracovali s inscenačným tímom, s ktorým sme napríklad dosť výrazne prepísali libreto. Niektoré časti sme zoškrtali a trošku sme príbeh zdynamizovali a zaktualizovali tak, aby bol bližšie dnešnému divákovi. Ak porovnám muzikál a operetu, tak pri operete je omnoho náročnejšie hľadať motivácie. Príbeh Veselej vdovy je takpovediac „ružový“ a veľmi „sladký“, ťažšie sa v ňom hľadajú motivácie konaní a pod. Bolo pre mňa náročné napríklad aj premyslieť ako zaranžovať árie či duety. Videl som predstavenia zahraničných divadiel a všetky sa mi zdali po režijnej stránke nudné. Nemám rád, ak sa divák nudí, pretože ak sa nudím ja ako režisér, tak sa nudí aj divák. Náročné to bolo pre mňa aj v tom, aby som pri inscenovaní zároveň rešpektoval hudbu – čo je diktát pána Lehára, ktorý bol výnimočný skladateľ, ale zároveň, aby sme do toho dali niečo dynamické a súčasné.

Inscenačné nápady vychádzali z hudby?

Samozrejme, všetka motivácia vychádzala z nádhernej Lehárovej hudby, ale ako som už spomínal na začiatku rozhovoru, počas skúšobného obdobia Veselej vdovy som prežil osudy Hany a Danila aj sám na sebe. Takže okrem hudby som vychádzal aj z vlastných skúseností a vkladal som ich do našej inscenácie. Na jednej čítacej skúške sme čítali prvý dialóg Hany a Danila, ktorý som si zhodou okolností v tom období prežil v osobnom živote, takže tým pádom som to mal doslova čerstvo prežité a moje pocity som preniesol aj na javisko. 

F. Lehár: Veselá vdova, Divadlo Nová scéna, 2017,
M. Dvorský (Danilo), M. Drínová (Mladá Hana), L. Vráblicová (Oľga), M. Marčeková (Praskovia),
foto: Ctibor Bachratý

Predstavenie je ozvučené, čo nie je štandardné pri uvádzaní klasického operetného diela. Aké boli dôvody takéhoto kroku?

Nová scéna nemá operetný súbor, takže je tu veľa hosťujúcich umelcov a sú tu aj muzikáloví speváci a činoherci, ktorých treba mierne dozvučiť. Keďže máme živý orchester a akustika divadla nie je na tento žáner ideálna, rozhodli sme sa pre tento krok. Rozprával som sa aj so spevákmi, ktorí pôsobili v zaniknutom operetnom súbore Novej scény ako pán Benedik, Čálik, pani Hittnerová a pod., a tí mi povedali, že opereta tu bola vždy jemne ozvučená mikrofónmi, ale nie mikroportmi ako je to pri muzikáloch, ale tzv. „zberákmi“.

Operetný súbor dnes na Slovensku nemáme, v operných divadlách hrá operetu operný súbor a na Novej scéne je súbor zložený z veľkej časti z externistov, ktorí sa mnohí spoznali až na javisku. Je pre vás ako režiséra lepšie pracovať so stálym zohratým súborom alebo so súborom, ako je tento?

Pre mňa je lepšie robiť zo stálym súborom, keďže aj počas tohto skúšobného procesu sme sa stretávali s tým, že sme nemali na skúške všetkých, pretože mali povinnosti vo svojich domovských divadlách. Pri niektorých postavách sme nemali alternácie a tak ich predstavitelia museli skúšať vždy.

F. Lehár: Veselá vdova, Divadlo Nová scéna, 2017,
Dávid Hartl (Neguš),
foto: Ctibor Bachratý

F. Lehár: Veselá vdova, Divadlo Nová scéna, 2017,
spoločná fotografia,
foto: Ctibor Bachratý

Zaujímalo by ma, ako by ste definovali svoj režisérsky rukopis.

Netajím sa tým a nakoniec, je to vidno aj na mojom rukopise, že som žiakom Jozefa Bednárika. Vnímal som ho už od svojich štyroch rokov – sedával som pri ňom v divadle a on ma považoval za svojho žiaka. Je pre mňa dôležité, aby moja inscenácia nebola len efektná šou, ale aby mala význam a dala divákovi určité posolstvo, a ako som už spomínal, divák sa nesmie nudiť a preto ja aj zdvojnásobujem až ztrojnásobujem herecké akcie, aby sa stále bolo na čo pozerať.

Pôsobíte ako režisér na voľnej nohe? Prezraďte na čom ste pred Veselou vdovou pracovali a čo vás najbližšie čaká.

Áno, som režisér na voľnej nohe a okrem toho, že sa venujem pedagogickej práci na konzervatóriu a na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, pracujem na projektoch, ktoré ma bavia a oslovujú. Robil som muzikály so živým orchestrom v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre, napríklad Jozef a jeho zázračný farebný plášť alebo Ples upírov, ktoré uviedla Katedra hudby Pedagogickej fakulty UKF v Nitre. Na Novej scéne som robil dve hudobné rozprávky Princ a VečernicaBAJAJA. Potom som zinscenoval muzikál Obchod na korze a naposledy som na Novej scéne robil dramaturgiu muzikálu Mačky. Po Veselej vdove ma čaká Čarodejník z krajiny Oz v Bábkovom divadle v Nitre a bude to tiež hudobne „šmrncnuté“, čo je veľmi dôležité, pretože pre mňa je hudba k divadlu veľmi dôležitá.

Držím palce Novej scéne, aby sa predstavenie vydarilo a možno aj touto Veselou vdovou sa opereta na Slovensko vráti. Ak to tak bude, radi by ste ešte zinscenovali ďalšiu operetu? Ak áno, povedzte nám, ako milovník klasickej hudby, ktorá je vaša obľúbená?

Bol by som rád, ak by som niekedy mohol zinscenovať Offenbachovu operetu Orfeus v podsvetí.

Peter Oravec počas tlačovej konferencie k premiére operety Veselá vdova v Divadle Nová scéna, 2017,
foto: Ľudovít Vongrej

Rozhovor robíme na jednej z posledných skúšok, takže je na mieste otázka, ako hodnotíte skúšobný proces tohto nového predstavenia?

Skúšobný proces bol veľmi náročný, neverili sme, že sa to podarí, ale v jednom momente sa to zlomilo, situácia sa stabilizovala, umelci pocítili súhru, začalo ich to baviť a mne neostáva len dúfať, aby to bavilo aj divákov.

Ďakujem za rozhovor

Premiéry sa uskutočnia 3. a 4. februára 2017 a vedenie Divadla Nová scéna ich venovalo pamiatke nedávno zosnulého dirigenta Zdeňka Macháčka, ktorý dlhé roky profiloval operetu na Novej scéne. Viac na www.nova-scena.sk

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Peter Oravec
foto: Ľudovít Vongrej

Peter Oravec

Režisér a pedagóg Peter Oravec (1979) študoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici a na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Ako pedagóg pôsobí v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie na FF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (dejiny divadla a interpretácia divadelného diela) a na Konzervatóriu v Nitre (Herecká tvorba a dejiny divadla)

Výber z režijnej tvorby: Amadeus – bohom milovaný (2003), Ester (2005), Jozef a jeho zázračný farebný plášť (2009), Ples upírov (2011), Skúška ohňom alebo bosorky zo Salemu (2011), Princ a Večernica (2012), Bajaja (2013), Obchod na korze (2014), Tanec nad plačom (2015), Ach, Júlia! Och Romeo! Na vine je Shakespeare! (2015), Zojkin byt (2016), Veselá vdova (2017).

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

video

audio záznam tlačovej konferencie k premiére Lehárovej operety Veselá vdova v Divadle Nová scéna

video z fotografovania plagátu k Veselej vdove

email

About Author

Ľudovít Vongrej

Leave A Reply