Dnes je: sobota, 21. 10. 2017, meniny má: Uršuľa , zajtra: Sergej

Rudolf Geri: Verím, že Veselá vdova opäť vráti operetu na Novú scénu

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V týchto dňoch finalizuje skúšobný proces operety Franza Lehára Veselá vdova v Divadle Nová scéna – premiéry sa uskutočnia 3. a 4. februára. Ide o odvážny počin, nakoľko opereta sa na javisko Novej scény vracia po takmer dvadsiatich rokoch. Dielo zaznie v hudobnom naštudovaní Ruda Geriho a v réžii Petra Oravca. S autorom hudobného naštudovania sme sa rozprávali o operete na Novej scéne, o pripravovanej Veselej vdove, ako aj o hudbe Franza Lehára.

Pri našom poslednom rozhovore ste mi operetu opísali ako rozprávku pre dospelých. Platí to aj o Veselej vdove, ktorú pripravujete na Novej scéne?

Čo sa týka Veselej vdovy, je to jedna z výnimiek, pretože ide o plnokrvný príbeh. Niektoré časti v nej síce sú rozprávkové, ale inak je to o bežnom živote. Franz Lehár sa hlavne snažil, aby jeho tituly v mnohom pripomínali opery, takže si vyberal také libretá, aby mali dej, hlavu a pätu. Veselá vdova patrí po tejto stránke medzi veľmi kvalitné diela. Takže aj keď sú v nej rozprávkové časti, nie je to rozprávka, ale veľmi pekný a príjemný príbeh lásky. Je však zamotaný operetným spôsobom, takže človek nemusí očakávať drámu, po ktorej by z predstavenia odišiel so smútkom. Samozrejme, príbeh má aj dramatické miesta, presne tak, ako to chodí aj v bežnom živote každého z nás.

F. Lehár: Veselá vdova, Divadlo Nová scéna, 2017,
Augustín Gráf (Pričič), Róbert Halák (Danilo), Blanka Jílková (Hana Glawari),
foto: Ctibor Bachratý

Ako by ste charakterizovali hudbu Franza Lehára? V čom sa líši od iných operetných skladateľov?

Na vašu otázku by sa dalo odpovedať, že Lehár písal „opery“ s ľahším príbehom. Napríklad Veselá vdova alebo Zem úsmevov nie sú klasické operety v tom duchu, že sú tam napríklad dva-tri valčíky, polky, jeden-dva balety, predohra a finále. Lehár písal nádherne prekomponované finále. Napríklad vo Veselej vdove sú prvé aj druhé finále veľmi náročné kompozície s rozsahom sedem až desať minút. Lehárova hudba je zaujímavá aj rafinovanou harmóniou. Ak by som teraz spravil harmonický rozbor jeho kompozícií, aj mnohí džezmeni by sa čudovali, že akordy, ktoré používajú, sa objavovali už v Lehárovej hudbe. Takže kompozičná práca tejto hudby je veľmi obdivuhodná a nič v nej nie je samoúčelné, ale vyplýva z deja. Lehár má úžasnú melodiku a dá sa povedať, že bol vo svojej dobe hitmaker. Po tejto stránke je naozaj obdivuhodným autorom, pretože čo melódia, to skvost. Z vážnej hudby si dovolím porovnávať ho s Čajkovským, pretože obaja nešetrili originálnymi nápadmi. Lehárova hudba ide pod kožu a fantasticky dodržiava zákony divadla. Veľmi dobre cítil drámu a trúfam si tvrdiť, že v tomto bol operetným Puccinim, frázovanie majú obidvaja veľmi podobné. Obom išlo o expresívny výraz a vedeli tvoriť fantastické hudobné aj divadelné kontrasty. Melódie z Veselej vdovy sa hrajú dodnes nielen v origináli, ale aj v rôznych nových aranžmánoch a úpravách. Takže kto príde na Veselú vdovu, bude veľmi milo prekvapený, pretože spozná melódie, ktoré prežili a budú žiť aj naďalej.

Opereta sa vracia po vyše 20-tich rokoch na Novú scénu, ktorá už nemá vlastný operetný súbor. Ako sa vám pracovalo so súborom, ktorý je z veľkej časti zložený z externistov a nie je typicky operetný?

Na prvom mieste treba povedať, že takýto počin je veľmi veľká odvaha. Mnoho námahy si vyžiadalo zladenie skúšok počas celého skúšobného procesu, pretože každý umelec mal svoje pracovné a iné povinnosti, ale dnes, tesne pred premiérou, sme všetci plní energie a napätia, ako to všetko dopadne. Nová scéna Veselou vdovou doslova žije. Celý realizačný štáb i umelci sme sa do tejto operetnej inscenácie zapojili s veľkým nadšením. Opereta by mala mať v Bratislave, ale aj celkovo na Slovensku, svoje miesto a kedysi známy trojlístok Wien – Pressburg – Budapest, by mal opäť fungovať. Už takmer 20 rokov funguje len Viedeň a Budapešť. Na Slovensku sa síce z času na čas v repertoároch operných divadiel opereta objaví, ale ja pevne verím, že Veselá vdova na Novú scénu operetu opäť vráti.

F. Lehár: Veselá vdova, Divadlo Nová scéna, 2017,
spoločná fotografia,
foto: Ctibor Bachratý

Ako ste vyberali umelcov?

Som veľmi rád, že medzi sólistami účinkujúcimi vo Veselej vdove sú aj umelci, ktorí kedysi pôsobili v operetnom súbore Divadla Nová scéna. Spolu s nimi sme oslovili aj umelcov, s ktorými som spolupracoval na rôznych operných scénach a angažovali sme aj ďalších, ktorí prešli cez konkurz.

Ako ste pristupovali k hudobnému naštudovaniu Veselej vdovy?

Najmä som sa snažil, aby sa precízne frázovalo. Nemám rád upravovanie hudobných fráz kvôli tomu, že slovenčina má iný akcent, iné rytmické zákony. Hneď od začiatku sme intenzívne pracovali na tom, aby sme slovenčinu čo najviac prispôsobili Lehárovi a nie naopak. Okrem toho sme si dôkladne prezreli hudobný materiál, keďže jestvujú viaceré vydania Veselej vdovy, ktorá má mimochodom veľmi krátku predohru. Takže som z materiálu, ktorý Lehár ponúka, vyskladal novú – na Novej scéne zaznie po prvýkrát. Pri skúšobnom procese je veľmi dôležitá fáza hudobného naštudovania, počas ktorej sme veľmi dbali na to, aby boli jednotlivé frázy jednotné, aby sa kládol dôraz na význam slova, hudby a konania jednotlivých postáv. So sólistami, zborom, ako aj so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu sa mi veľmi dobre spolupracovalo.

Ktoré vydanie Veselej vdovy budete hrať na Novej scéne?

Bude sa hrať zo švajčiarskeho vydania, ktoré je mimoriadne tým, že obsahuje už praxou upravené frázy a dokonca aj návrhy na smyky. Kvalitný notový materiál urýchlil prácu s orchestrom.

F. Lehár: Veselá vdova, Divadlo Nová scéna, 2017,
Rudolf Geri a Symfonický orchester Slovenského rozhlasu počas skúšky predstavenia,
foto: Ctibor Bachratý

Spolu s režisérom Petrom Oravcom ste Veselú vdovu upravili pre Novú scénu. Aké úpravy prebehli?

Ja som upravoval spevné texty, aby hudobné frázy išli čo najviac do úst a aby boli v ideálnom súlade s Lehárovou hudbou. Samozrejme, že vstupoval aj do frázovania orchestra. Uplatňoval som svoje dlhoročné skúsenosti s operetným žánrom. Peter Oravec veľmi významne zasiahol do hovoreného slova a dialógov, myslím, že veľmi dobre.

Pristúpili ste k nazvučeniu predstavenia, čo nie je štandardom pri operetnom žánre. Aké okolnosti viedli k tomuto rozhodnutiu?

Po poslednej rekonštrukcii divadla Nová scéna sa zmenili akustické parametre javiska, takže opereta bola vždy jemne prizvučená – nie ozvučená, spieva sa bez mikroportov. Mikrofóny použité v tejto operete sú na vykrytie akusticky hluchých miest na javisku.

Kedysi ste boli s operetou na Novej scéne doslova spätý, ako si spomínate na toto obdobie?

Na Novej scéne som strávil nádherné roky. Pracoval som na desiatkach inscenácií a s operetným súborom a našimi predstaveniami som absolvoval mnohé zahraničné zájazdy takmer po celej Európe. Náš súbor patril medzi špičkové európske operetné súbory a reprezentovali sme našu krajinu na vysokej úrovni. To, že sa opereta na Novej scéne zrušila, sme všetci vnímali veľmi zle, boli to silné emócie a už som ani nedúfal, že sa opereta na javisko Novej scény niekedy dostane.

Divadlo Nová scéna
foto: Ľudovít Vongrej

Aj po zániku operety na Novej scéne ste hudbe ostali verný. Okrem dirigovania ste aj hudobný skladateľ, riaditeľ bratislavského hudobného divadla Taetro Wüstenrot a producent. Prezraďte našim čitateľom, čomu sa teraz venujete a čo vás v najbližšom období čaká?

V tomto období v Taetro Wüstenrot reprízujeme môj muzikál Frida. Je to životný príbeh legendárnej mexickej maliarky Fridy Kahlo s textami Daniela Heviera a Karola Vosátka. Máme s ním veľký úspech. S týmto muzikálom, ktorý je dramatickým dielom s veľmi kvalitným príbehom, cestujeme po Slovensku a Čechách. O Fridu prejavili záujem aj v zahraničí. Skladaniu sa venujem neustále, písal som aj množstvo filmovej hudby, ale v tejto oblasti som sa trochu odmlčal, keďže filmy sa u nás natáčajú pomerne zriedka. Svojmu divadlu Taetro Wüstenrot venujem veľa pozornosti a energie, ale pozvanie pripraviť operetu pre Novú scénu so živým orchestrom vo mne obnovilo chuť nielen manažovať, ale i komponovať a dirigovať. Vnímam to aj tak, že sa začína moja ďalšia epocha, na ktorú sa teším.

Ďakujem za rozhovor

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Rudolf Geri

Mgr.art.Rudolf Geri

Dirigent, hudobný skladateľ, producent Rudolf Geri, (narodený v Košiciach, 1956), navštevoval košické konzervatórium, kde vyštudoval hru na klarinet, dirigovanie a kompozíciu. V roku 1983 ukončil štúdium VŠMU, odbor dirigovanie u nár. umelca Prof. Ladislava Slováka. Po ukončení štúdia sa stal hudobným dramaturgom v novozaloženom bratislavskom Štúdiu S (dnes L+S), spolupracoval na koncertoch Mariky Gombitovej, Roba Grigorova, na šou Strapatí džentlmeni, na spoločnom projekte Radošínskeho naivného divadla s pražským divadlom Semafor… Už počas štúdia na VŠMU sa stal dirigentom speváckeho zboru Lúčnica, s ktorým absolvoval veľa domácich a zahraničných vystúpení a zájazdov. S Lannym Jánošovom v 80-tych rokoch napísal legendárnu Fujarovú šou, Rýchlokurz geniality a mnoho ďalších úspešných titulov, na ktorých vyrástla v 80-tych rokoch herecká generácia vtedy debutujúcich talentovaných hercov, ako Štefan Skrúcaný, Miro Noga, Zuzana Tlučková, a ďalší. V období rokov 1985 až 1999 bol najskôr dirigentom a neskôr šéfdirigentom divadla Nová scéna v Bratislave, kde uviedol veľa významných operetných titulov ako Veselá vdova, Čardášová princezná, Paganiny, Bál v hoteli Savoy, Gróf z Luxemburgu, Lehár operetten Galla a mnoho ďalších. Na slovenskej umeleckej, kultúrnej a najmä hudobnej scéne sa stal významnou osobnosťou. Päť rokov dirigoval festivalový orchester Bratislavskej lýry. Komponuje a diriguje nielen pre domácich poslucháčov, ale po celej Európe, napr. My Fair Lady; High Society a mnohé iné. Úspešne si počínal aj ako producent a dirigent najväčších koncertov usporiadaných na prelome tisícročia v Košiciach a Bratislave – Megakoncert Millennium, na ktorom vystúpilo viac ako 250 účinkujúcich. Je umelecký šéf a spolumajiteľ súkromného divadla Teatro Wüstenrot. Od roku 1999 naštudoval a produkoval v tomto divadle mimoriadne úspešné a veľmi obľúbené muzikály: Mníšky, Mníšky 2 – Milionárky, Každý má svojho Leona, High Life, Don Quijote, Opereta na cestách… . V roku 2016 uviedol pôvodný slovenský muzikál Frida-maľovať a milovať autorov: Geri-Hevier-Vosátko. Je autorom hudby k vyše 100 filmom a divadelným i televíznym inscenáciám. Napísal osemnásť muzikálov, vyše 1000 piesní, songov a šanzónov. Významná v jeho skladateľskej tvorbe je tvorba pre deti a mládež. Spolu s Jozefom Bednárikom, spolupracoval nepretržite 15 rokov na množstve divadelných a televíznych projektoch napr. Evanjelium i Márii, Grand hotel, Pokrvní bratia, Nápoj lásky, Hudobné rozprávky… V Prahe hudobne naštudoval najúspešnejší muzikál Dracula, autorov Karla Svobodu, Zdenka Borovca a Richarda Hessa, ktorého bol šéfdirigentom po celú dobu uvádzania v Prahe aj v Bratislave. Úzko spolupracuje s významnými divadelnými inštitúciami doma aj v zahraničí. Ako dirigentovi a skladateľovi mu vyšlo 24 CD nosičov doma i v zahraničí. V roku 1998 založil produkčnú a divadelnú spoločnosť Gedur musical production. Bratislavské hudobné divadlo Teatro Wustenrot vzniklo v roku 2004, kde je umeleckým riaditeľom a spolumajiteľom. Získal viaceré ocenenia doma i v zahraničí. V roku 2009 spoluprodukoval a dirigoval slávnostný večer pri príležitosti zavedenia Eura na Slovensku, vytvoril, dirigoval a produkoval spoločenské a firemné akcie pri príležitosti výročí slovenských aj zahraničných firiem. Dlhodobo spolupracuje s jednou z najvýznamnejších európskych divadelných spoločností – nemeckou agentúrou Eurostudio Landgraf.; Krédo: Miluj svoju prácu a úspech sa dostaví.

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

video

audiozáznam tlačovej konferencie k premiére Lehárovej operety Veselá vdova v Divadle Nová scéna

email

About Author

Ľudovít Vongrej

Leave A Reply