Dnes je: pondelok, 20. 11. 2017, meniny má: Félix , zajtra: Elvíra

Rudolf Petrák – prvý slovenský operný spevák na americkej scéne New York City Opera

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 3. septembra t. r. si pripomenieme sté výročie narodenia tenoristu Rudolfa Petráka (narodil sa v Sučanoch, okr. Martin, zomrel 3. marca 1972 v meste Greenwich, Connecticat, Spojené štáty americké), sólistu operného súboru Slovenského národného divadla v rokoch 1939 – 1942, 1944 – 1946, 1947 – 1948, dlhoročného člena New York City Opera Company v rokoch 1948 – 1967, prvého slovenského operného speváka pôsobiaceho na americkom kontinente.

Štúdium a umelecké začiatky

Rudolf Petrák študoval po skončení gymnázia v Martine (1933) na Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule (1933 – 1937). Ako učiteľ pôsobil v Smoleniciach (1937 – 1939, T.U. 1936) a v Bratislave (1939 – 1942). Spev začal študovať súkromne u Anny Korínskej, ako štipendista v Ríme u Riccarda Stracciariho (1942) a vo Viedni u prof. Balzarovej (1943 – 1944). V rokoch 1939 – 1942, 1944 – 1946 a 1947 – 1948 bol sólistom opery Slovenského národného divadla, vo Volksoper vo Viedni (1943 – 1944), sólista Veľkej opery 5. května v Prahe (1946 – 1947) a v New York City Opera Company v Spojených štátoch amerických (1948 – 1967).

Rudolf Petrák (1917 – 1972)

Rudolf Petrák zdedil hudobné nadanie po rodičoch, mama spievala v kostolnom zbore, otec hral na niekoľkých hudobných nástrojoch a dirigoval vlastnú kapelu v Sučanoch. Petrák už ako 13-ročný hral na husliach. Počas štúdia na Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule sa okrem povinných predmetov venoval spevu, študoval aj hru na klavíri, organe a harmonike. Svoje spevácke schopnosti začal uplatňovať v Speváckom zbore slovenských učiteľov. Zakladateľ a dirigent zboru prof. Miloš Ruppeldt vycítil spevácky talent v mladom Petrákovi a počítal s ním ako s perspektívnym sólistom zboru. Jeho túžbou však bolo venovať sa spevu profesionálne a začal sa učiť súkromne spev u prof. Anny Korínskej. V roku 1939 úspešne predspieval v Slovenskom národnom divadle, kde debutoval ako Paľko v operete Gejzu Dusíka a Vladimíra Melička Novoveskí študenti (1939). Spočiatku stvárňoval menšie a menej významné úlohy v opernom i operetnom repertoári. Po hlasovej stránke sa sľubne uviedol ako Vašek zo Smetanovej Predanej nevesty (1940), vtedy kritika konštatovala, že bude dobrou posilou súboru, keď bude rozvíjať aj svoje herecké schopnosti. V úlohe Laertesa v Thomasovej Mignon (1940) sa uplatnil hlasovo i herecky, takisto v charakterových postavách Madsa v Egkovej opere Peer Gynt (1941), Hannona v Stojanovovej opere Salambo (1942) a vo figúrke Basilia z Mozartovej Figarovej svadby (1942). Z menších postáv stvárnil napr. ešte Spolettu (Puccini: Tosca, 1940), Borsu (Verdi: Rigoletto, 1940), Petra (Holoubek: Svitanie, 1941), Remendada (Bizet: Carmen, 1941). Pozoruhodné zlepšenie najmä po speváckej stránke prejavil v postave Jonela Bolescu z Lehárovej operety Cigánska láska (1940), kde zaujal najmä prednesom známej piesne Zorika, Zorika, vráť sa mi späť… Ako mimoriadne muzikálny, usilovný a inteligentný spevák dostal príležitosť naštudovať part Pinkertona v Pucciniho Madame Butterfly (1940), bol presvedčivým a výrazovo presvedčivým Alfrédom vo Verdiho Traviate (1941), kde kritika vyzdvihla dokonalú výslovnosť a deklamáciu umelca. Almaviva z Rossiniho Barbiera zo Sevilly (1941) bol v jeho podaní spevácky kultivovaný, do postavy vniesol životnosť a elán, kritika poznamenala: „Prekvapením bolo vystúpenie tenoristu R. Petráka, ktorý aj v tejto úlohe, ako gróf Almaviva, dokázal, hlasom a spevom ako i hereckou pohotovosťou stačí aj na najnáročnejšie operné úlohy. Jeho hlas znel príjemne, jasne a s potrebnou intenzitou bez silenia a prirodzene. Táto úloha bola dobrou skúškou jeho speváckych a hereckých schopností a možno prisvedčiť, že sa skúška veľmi dobre podarila. O jedného kvalitného tenoristu má naša opera viac, čo je iste potešiteľné.“ (Slovák, roč. 23, 21. 9. 1941, č.  218, s. 14).

G. Rossini: Barbier zo Sevilly, Opera SND, 1942,
Tatiana Menotti (Rosina), Rudolf Petrák (Almaviva),
foto: Archív DÚ

Štipendijný pobyt v Ríme a viedenské intermezzo

V roku 1942 odišiel Rudolf Petrák v snahe zdokonaliť sa po technickej stránke na ďalšie štúdium do Ríma k poprednému talianskemu barytonistovi a pedagógovi Riccardovi Stracciarimu, žiakmi ktorého boli basisti Boris Christoff a Raffaele Arié, maďarský a český barytonisti Alexander Svéd a Zdeněk Otava, či u nás takmer neznámy slovenský rodák basista Ladislav Pudiš. Počas štúdií Petrák účinkoval na koncertoch, v rímskom rozhlase spieval slovenské piesne v rámci relácie venovanej Slovensku pod názvom L´ora slovacca (1943). V Taliansku chcel Petrák naďalej pokračovať v štúdiu, vojnové pomery mu však plány prekazili. Medzitým prišla ponuka na pohostinské vystúpenie z Viedne , kde vo Volksoper spieval Vojvodu v Rigolettovi (28. septembra 1943) pod taktovkou dirigenta Erwina Baltzera. Podľa  tlače sa : „uviedol ako jeden z najlepších belcantových tenoristov. I keď výšky boli miestami nevyvážené, strednú polohu mal vynikajúcu. Spieval v talianskom jazyku a s krásnym výrazom, podopretým výbornou hrou.“ (Das kleine Blatt, roč. 17, 30. 9. 1943, č. 270, s. 4). Po veľkom úspechu, o ktorom informovala aj slovenská tlač, dostal vo Volksoper angažmán a pokračoval štúdiu spevu u prof. Balzerovej. V tom istom roku spieval Rudolfa v Bohéme, kde bola jeho partnerkou v postave Mimi chorvátska sopranistka Zlata Gjungjenac (manželka aj v SND pôsobiaceho režiséra Branka Gavellu), muzikálna speváčka s zvučným sopránom.

Das kleine Blatt, roč. 17, 30. 9. 1943, č. 270, s. 4

Úspechy na scéne opery SND a pražské intermezzo

V decembri 1944 sa Rudolf Petrák opäť vrátil na javisko opery, už ako tenorista veľkých hlasových schopností a dramatického výrazu. Priblížil sa k talianskemu vokálnemu ideálu, najmä stredná poloha jeho hlasu sa vyznačovala krásnou farbou, prejav vzornou kantilénou, rešpektovaním interpretačnej tradície a dôsledným frázovaním. V sezóne 1945 – 1946 naštudoval Lyonela z Flotowovej Marty (1945), kritika vyzdvihla plastiku dynamičnosti zameranú na intonáciu a výslovnosť slovenského slova. V Smetanovej opere Predaná nevesta (1945) v hudobnom naštudovaní šéfa opery Krešimira Baranovića dominovali skvelí predstavitelia Marienky a Janíka v podaní Margity Česányiovej a Rudolfa Petráka. Obaja podali výrazove a spevácky vypracované výkony, u Petráka kritika vyzdvihla vysoký stupeň pozoruhodnej hudobnej disciplinovanosti. Mimoriadne hlasové dispozície mal pre part Rudolfa z Pucciniho Bohémy (1945) a Vojvodu z Verdiho Rigoletta (1945). Dramatická úloha Grigorija mu síce „nesadla“, až v scéne s Marinou Mníškovou (v podaní Margity Česányiovej) sa „našiel“ a „vrúcnym, jemu tak vlastným, prednesom vynútil si dlhotrvajúci potlesk“ (Práca, roč. 1,  22. 3. 1946, č. 3, s. 4).

V sezóne 1946 – 1947 prijal Rudolf Petrák ponuku do novozaloženej Veľkej opery 5. května v Prahe a spolu s Máriou Kišonovou-Hubovou a Elenou Lembovičovou tu ktorej pôsobil jednu sezónu. V tomto divadle mal Petrák príležitosť spolupracovať s jedným z najvýznamnejších českých dirigentov Karlom Ančerlom a vynikajúcim všestranným divadelníkom a režisérom Václavom Kašlíkom. V inscenáciách týchto výnimočných osobností, v Smetanovej Prodanej nevěste (1946) a Pucciniho Bohéme (1946) spieval Jeníka a Rudolfa. Veľký úspech mal ako Faust v Gounodovej opere Faust a Markétka aj s Máriou Kišonovou-Hubovou v postave Markétky (1946). Jeníka z Prodanej něvesty si pohostinsky zaspieval v roku 1947 v pražskom Národnom divadle.

Po ročnom pôsobení v Prahe sa Rudolf Petrák opäť vrátil do Bratislavy, bola to jeho posledná sezóna v opere Slovenského národného divadla. V inscenácii opery N. Rimského-Korsakova Snehulienka (1947) v réžii Jiřího Fiedlera z Prahy a v hudobnom naštudovaní Ladislava Holoubka stvárnil Cára Berendeja: „ jeho hlas znel skutočne mäkko a dobrotivo, celkom v intenciách skladateľových“. (Hlas práce, roč. 2, 2. 10. 1947, č. 226, s. 5). Spieval Grófa Almavivu v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly (1947, insc. 1946), doštudoval Manrica z Verdiho Trubadúra (1948, insc. 1942), v ktorom Leonoru prvýkrát spievala aj Margita Česányiová. Česányiová udivovala precíznosťou prednesu aj technicky najobťažnejších partií a Petrák dal svojmu Manricovi „plnosť a sviežosť zdravého tenoru, uplatnil skúsenosti talianskej školy a herecky správne diferencoval rôznorodý charakter hranej postavy.“ (Čas, roč. 5, 8. 1. 1948, č. 5, s. 4). V jednej z repríz spievala Azucenu Elena Nicolaidi, sólistka viedenskej Štátnej opery, speváčka s krásnym hlasom širokého rozpätia, technicky bezpečne ovládaného a Petrák s Česányiovou jej boli rovnocennými partnermi. V novej inscenácii Verdiho La traviaty (1948) vo výbornom hudobnom naštudovaní Tibora Freša spieval Alfréda, vytvoril postavu herecky ucelenú a charakterove výstižnú.

G. Verdi: La traviata, Opera SND, 1941,
Zita Frešová (Violetta), Rudolf Petrák (Alfredo),
foto: Archív DÚ

Koncertné pódiá a rozhlas

Rudolf Petrák často účinkoval v rozhlasovom vysielaní. Už od roku 1939, ešte pred začiatkom svojho umeleckého pôsobenia v divadle, často interpretoval slovenské ľudové piesne s klavírnym sprievodom Rudolfa Macudzinského. Poslucháčov očarúval jemnosťou a hladkosťou podania neskôr i na vokálnych koncertoch, kde spieval piesne M. Schneidera-Trnavského, V. Figuša-Bystrého i R. Schumanna. V polovici štyridsiatych rokov vysielal slovenský rozhlas prierezy opier s Rudolfom Petrákom, jeho partnerkami boli Helena Bartošová v Madame Butterfly, Mária Kišonová-Hubová v Bohéme a  Margita Česányiová v Predanej neveste. Koncertnej činnosti sa venoval nepretržite až do roku 1948 na koncertných pódiách bratislavskej Reduty, vo Vládnej budove a v mnohých slovenských mestách (Piešťany, Trenčianske Teplice a ďalšie kúpeľné mestá; Tatranská Lomnica, Žilina, Ružomberok) i v rodných Sučanoch. Boli to príležitostné slávnostné koncerty, počas vojny nespočetné dobročinné koncerty, zostavené z piesňového i operného repertoáru, v ktorých často spoluúčinkovali Mária Kišonová-Hubová a Margita Česányiová, orchester SND dirigoval Juraj Viliam Schöffer. S Markou Medveckou a s klavírnym sprievodom Ladislava Holoubka koncertoval aj vo Viedni (1941) na pozvanie tamojšieho Spolku slovenských akademikov. Po návrate z Talianska mal vo Vládnej budove samostatný koncert árií s orchestrom Slovenského rozhlasu s dirigentom Michalom Knechtsbegerom (Karinom). Kritiku milo prekvapil, skonštatovala: „zlepšenie techniky, evidentné zosilnenie hlasového fondu, zušľachtenie jeho farebného hlasu, hlas získal na sile a farbe“. (Slovák, 28. 9. 1943, s. 5). V roku 1944 usporiadala slovensko-nemecká spoločnosť v rámci slovensko-chorvátskych stykov vo Zvolene koncert, ktorý dirigoval chorvátsky dirigent Lovro von Matačić. Program zostavený z ľudových piesní a operných árii za účasti Margity Česányiovej a Rudolfa Petráka prijala tlač s nadšením. O Petrákovi písali: ,,Hlasový fond má nie každodenný, techniku vyspelú. Rudo Petrák je členom viedenskej opery a len ľutovať môžeme, že nášmu ND sa nepodarilo udržať takého speváka pre svoje ensemble. Technika, ktorú používa pri spievaní, je výborná a prezrádza taliansku školu. Piana, pianissima pekné, nešepoce, ale spieva, gradácia hlasu dokonalá, oblúk od forte do najjemnejšieho pianissima je pevný, nikde niet trhliny, spieva presvedčivo, formuje každý tón a dáva pevne vypracovaný celok. (Slovenská politika, roč. 25, 04. 07. 1944, č. 148, s. 3). Mimoriadnou spoločenskou udalosťou v roku 1945 bol vokálny koncert v bratislavskej Redute, na ktorom s Rudolfom Petrákom účinkoval sólista opery v Záhrebe, chorvátsky barytonista Rudolf Župan (častý hosť opery SND) s klavírnym sprievodom šéfdirigenta orchestra Slovenského rozhlasu Krešimira Baranovića, v ďalšej sezóne šéfa opery SND. Na programe zazneli úryvky z tvorby svetových skladateľov (Bizet, Cilea, Donizetti, Flotov, Leoncavallo, Rossini, Verdi) a z tvorby chorvátskych a slovenských autorov (Josip Gotovac, Ivo Tjardović, V. Figuš-Bystrý, M. Schneider-Trnavský a i.). Zisk z koncertu bol venovaný Červenému krížu. Na programe mimoriadneho koncertu Československého rozhlasu v Dóme sv. Martina v roku 1947 bolo Verdiho Requiem pod taktovkou Ľudovíta Rajtera, sólové party s Rudolfom Petrákom spievali Mária Kišonová-Hubová, Jela Krčméry a František Zvarík.

Vyvrcholenie speváckej kariéry – New York City Opera

V januári 1948 počul Rudofa Petráka spievať v opere SND Manrica v Trubadúrovi Laszlo Halasz, prvý riaditeľ New York City Opera (NYCO), ktorý hľadal v Európe mladých talentovaných spevákov pre novú opernú spoločnosť. Halasz pozval Rudolfa Petráka do Spojených štátov, kde bol sólistom až do roku 1967. V newyorskej City Opera debutoval 21. marca 1948 ako Rudolf v Pucciniho Bohéme, spieval Vojvodu (Verdi: Rigoletto, 1948), Alfréda (Verdi: La traviata, 1948), Cavaradossiho (Puccini: Tosca, 1948). Svojím všestranne kultivovaným hlasom a sugestívnym hereckým výrazom získal obdiv, uznanie i rešpekt hudobných znalcov, kritikov a milovníkov hudby. V ďalšej sezóne naštudoval Bacchusa v obnovenej premiére Ariadna na Naxe Richarda Straussa (1949) pod taktovkou Laszla Halasza. Najväčší úspech mal ako Belmonte v Mozartovom Únose zo serailu, spieval lyrické i dramatické postavy: bol Gounodov Faust, des Grieux v Massenetovej Manon, Jeník zo Smetanovej Predanej nevesty, Verdiho Radames v Aide, Pinkerton v Madame Butterfly a Prunier v Pucciniho La rondine (Lastovička), Don José v Bizetovej Carmen, Mozartov Don Ottavio v Donovi Giovannim a Idomeno, Walther von Stolzing v Majstroch spevákoch norimberských Richarda Wagnera a i. V roku 1960 spieval Borisa v Janáčkovej opere Káťa Kabanová, uvedenej v rámci festivalu Empire State MusicFestival s dirigentom Laszlom Halaszom, titulnú úlohu spievala Amy Shuard (prvá britská Káťa v londýnskej premiére v roku 1951) a Tichona Giulio Gari.

L. Janáček: Káťa Kabanová, Opera SND, 1960,
Doris Doree, Rudolf Petrák, Norman Atkins,
foto: angl. časopis Opera, november 1960

S opernou spoločnosťou podnikal Rudolf Petrák turné po amerických mestách, s mimoriadnym úspechom často vystupoval vo Philadelphii so spoločnosťami Scala Opera Company, Pittsburgh Opera Company alebo ako sólista v Pitttsburghu, New Orleanse, v Kanade, Mexiku a Virgin Islands. Spieval pod taktovkou veľkých dirigentských osobností, mimoriadnu pochvalu o Petrákových  hlasových kvalitách vyjadril Arturo Toscanini, pod ktorého vedením spieval tenorové sólo v 9. symfónii Ludwiga van Beethovena počas turné po USA v roku 1948. Leopold Stokowski mu písomne poďakoval za majstrovskú vokálnu interpretáciu jedného z najnáročnejších sólových partov Canticum Sacrum Igora Stravinského (1957). Spolupracoval s dirigentmi Erichom Leinsdorfom, Egenom Ormandym, Thorom Johnsonom, Nicolom Rescignom, Jeanom Paulom Morelom, Igorom Markevitchom, Josefom Kripsom, Tulliom Serafinom, Giuseppem Bamboschekom, či Juliusom Rudelom. Na scéne newyorskej City Opera bola jeho častou partnerkou pôvodom česká sopranistka Eva Liková ako Violetta, Gilda i Mařenka. Eva Liková, rod. Prchlíková absolvovala herectvo na konzervatóriu v Prahe, neskôr bola žiačkou opernej speváčky pôsobiacej v pražskom Nemeckom divadle Nektar de Flondor. Po krátkom pôsobení v opere v Brne odišla do Prahy, ale čoskoro po roku 1945 emigrovala a v roku 1949 debutovala v newyorskej City Opera ako Violetta v La traviate. S Jarmilou Novotnou spieval Predanú nevestu, jeho partnerkami boli ďalšie významné operné osobnosti ako Leontyne Price, Martha Lipton, Eleanor Steber, Herva Nelli, Nell Rankin, Dorothy Kirsten, Roberta Peters, Regina Resnik a i. V New Orleans spieval Alfréda po boku svetoznámeho talianskeho barytonistu Giuseppe Valdenga v postave otca Germonta vo Verdiho v La traviate. V Gounodovom Faustovi vo Philadelphii spievala úlohu Marthy Rose Delmar, vlastným menom Ružena Haasová, rodáčka zo Sučian (písali sme o nej TU…). Koncertnej činnosti sa Rudolf Petrák venoval už od začiatku svojej opernej kariéry v New Yorku, spolupracoval s orchestrami Baltimore-Symphony, Rochester Philharmonic a ďašími. Spieval tenorové party v mnohých orchestrálnych skladbách, o. i. Evangelistu v kantáte Matúšove pašie Johanna Sebastiana Bacha s Erichom Leinsdorfom v New Jersey (1950), v oratóriu Georga Friedricha Händla Mesiáš pod taktovkou Josefa Kripsa (1957), sólový part v Carmine Burane Carla Orffa s dirigentom Eugenom Ormandym a Philadelphia Orchestra v newyorskej Carnegie Hall (1960). Rudolf Petrák často účinkoval v amerických rozhlasových a televíznych programoch. V jeho repertoári nechýbali skladby slovenských skladateľov Mikuláša Schneidera-Trnavského, Eugena Suchoňa, Alexandra Moyzesa, Dezidera Kardoša, Tibora Freša a najmä slovenské ľudové piesne. V rámci svojich časových možností sa zúčastňoval na aktivitách slovenských krajanských spolkoch. Koncerty slovenských ľudových a umelých piesní usporiadal v Clevelande, Milwaukee, Whitingu a Newarku.

G. Verdi, La Traviata, New Orleans,1956

Počas svojej speváckej kariéry nahral Rudolf Petrák mnoho gramofónových platní z klasickej hudby, opier a operných árií pre firmy Telefunken, Columbia, Everest, MGM, ktoré vydávajú svedectvo o jeho nespornom talente a umeleckom majstrovstve, napr. nahrávka Beethovenovej 9. symfónie s dirigentom Josefom Kripsom (sólisti Jennifer Vyvyan, Shirley Verret, Rudolf Petrák, Donaldson Bell), Carmina burana Carla Orffa s dirigentom Eugenom Ormandyn. Z roku 1961 je záznam predstavenia Pucciniho opery La rondine (Lastovička) s dirigentom Giuseppem Bamboschekom a Liciou Albanese (Magda), Danielom Barionim (Ruggero), Petrákom ako Prunierom Niektoré nahrávky vyšli v reedícii na kompaktných diskoch, unikátna je napr. nahrávka úryvkov z opier dirigentom Erwinom Baltzerom a sólistami viedenských divadiel (o. i. Hilde Konetzni, Alexander Welitsch) Wiener Opern-Raritäten von 1944 vydaná v roku 1995. Rudolf Petrák nahral v podmanivej interpretácii mnoho slovenských ľudových piesní v súkromnom vydavateľstve Marina Records.

Návšteva rodnej vlasti po rokoch – legendy versus mýty

Po mnohých rokoch navštívil Rudolf Petrák opäť Československo, podľa doteraz publikovaných odborných článkov, štúdií a spomienok sa návšteva uskutočnila v roku 1968. Spomienky a pamäti súčasníkov sú viac či menej poznačené subjektivizmom, mnohokrát skresľujú uvádzané udalosti a nie vždy ich možno považovať za relevantné. Podľa pamätí Dr. Janka Blaha (Zo skalického rínku, Bratislava, Tatran 1974, s. 187-188) prišiel Rudolf Petrák do rodnej vlasti v roku 1968. V decembri 1964 však bratislavský Večerník (roč. 9, 10. 12. 1964, s. 3) informoval o pripravovanom vystúpení umelca v Slovenskom národnom divadle v postave Rudolfa v Pucciniho opere Bohéma dňa 5. januára 1965. Keďže tento údaj nekorešpondoval s vyššie uvedenou informáciou, rozhodla som sa overiť rok pobytu na poklade faktografických materiálov. Záznamy v archívnych fondoch v Ústave pamäti národa (ÚPN) jednoznačne potvrdili, že návšteva Rudolfa Petráka v Československu sa uskutočnila v roku 1964, kedy bol na umeleckom turné v Rakúsku a v Nemecku. Prostredníctvom československých zastupiteľských úradov sa mu podarilo získať povolenie k návšteve rodiny, podľa ktorého mal v republike zostať do februára 1965. V polovici novembra 1964 sa nakrátko zastavil u svojej sestry v rodných Sučanoch, potom pricestoval do Bratislavy. V záznamoch ÚPN sa spomína návšteva Rudolfa Petráka u skladateľov Eugena Suchoňa a Jána Cikkera. Zamýšľal naštudovať postavy z ich opier KrútňavaBeg Bajazid a propagovať, eventuálne sa pokúsiť o ich uvedenie v USA. V Bratislave sa skontaktoval so svojou profesorkou Annou Korínskou, ktorá ho podporila v zámere uskutočniť v Bratislave pohostinské vystúpenia. Navštívil Slovenské národné divadlo a s vedením divadla si dohodol predbežný termín vystúpenia v Pucciniho opere Bohéma na 3. januára 1965. Na príkaz ideologickej komisie KSS bolo jeho vystupovanie zamietnuté a odvolané. „Údajne sa tak malo stať na základe osobného listu, ktorý mal napísať“ jeden zo sólistov operného súboru SND na Ústredný výbor KSS s odôvodnením, že „nebude spievať s osobou, ktorá opustila vlasť a emigrovala.“ Medzitým Petrák odcestoval do Prahy, aby uzatvoril zmluvu s tamojšou agentúrou o vystúpeniach v Prahe, Liberci a Plzni. Vyššie spomínaný list však spustil mašinériu sledovania, vypočúvania a vyšetrovania. Výsledkom bolo okamžité vyhostenie Rudolfa Petráka z republiky koncom decembra 1964.

Večerník, 10. 12. 1964, s. 3,
zdroj: súkromný archív E. Blahovej-Martišovej

Bohatú umeleckú kariéru ukončil Rudolf Petrák v roku 1967, posledné roky žil v ústraní v Greenwichi v štáte Connenticut a v roku 1972 zomrel na srdcovú príhodu.

Spevácka súťaž Rudolfa Petráka

V roku 2007 pri príležitosti deväťdesiateho výročia narodenia Rudolfa Petráka na podnet poprednej muzikologičky a hudobnej kritičky PhDr. Terézie Ursínyovej (Rudolfovi Petrákovi venovala jednu z kapitol vo svojej knihe Zlaté hlasy, o ktorej sme písali TU…), iniciovalo Konzervatórium v Žiline založenie Speváckej súťaže Rudolfa Petráka a v roku 2008 sa konal prvý ročník súťaže. Na súťaži dostáva príležitosť konfrontovať umelecký rast najmladšia spevácka generácia umeleckých škôl, hudobných gymnázií a konzervatórií a vokálni pedagógovia majú súčasne  možnosť prezentovať výsledky svojej práce. V štvrtom ročníku súťaže dostali priestor súťažiť i žiaci a žiačky mladšieho školského veku. Už počas prvého ročníka sa súťaže zúčastnili speváci z Českej republiky, v piatom ročníku aj z Poľska, Nemecka i Rakúska, čím súťaž nadobudla medzinárodný charakter. Šiesty ročník súťaže sa uskutoční v dňoch 19. – 22. apríla 2018, jej hlavným organizátorom je Konzervatórium v Žiline v spolupráci s Katedrou hudby Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline a Občianskym združením Voces iuvenum – Mladé hlasy. Riaditeľkou súťaže je vokálna pedagogička Emília Sadloňová a odborným garantom je Magdaléna Blahušiaková, dlhoročná sólistka Opery Slovenského národného divadla. Súťaž v troch základných kategóriách je určená pre základné umelecké školy, pre študentov konzervatórií a hudobných gymnázií a pre študentov nadstavbového konzervatoriálneho a vysokoškolského štúdia. Novinkou nesledujúceho 6. ročníka súťaže je finále III. kategórie – Opera s orchestrom, ktoré sa bude konať so sprievodom orchestra Štátneho komorného orchestra Žilina v Dome umenia Fatra v nedeľu 22. apríla 2018 o 17.00 hod.

V deň stého výročia narodenia Rudolfa Petráka dňa 3. septembra 2017 bude koncert v priestoroch Kultúrneho domu v Sučanoch. Na koncerte vystúpi študent Katedry hudby Fakulty humanitných vied v Žiline tenorista Vladimír Šlepec za sprievodu Mgr. art. Emílie Kalickej. Zaznejú piesne z cyklu Mikuláša Schneidera-Trnavského Slzy a úsmevy.

Pripravila Elena Blahová-Martišová

článok aktualizovaný 8. 9. 2017 o reportáž z koncertu

Pozvánka na koncert k stému výročie narodenia tenoristu Rudolfa Petráka,
zdroj: sucany.sk

video

Reportáž z koncertu k príležitosti 100. výročia narodenia Rudolfa Petráka (TV Turiec)

 

email

About Author

Elena Blahová-Martišová

Leave A Reply