Dnes je: štvrtok, 19. 10. 2017, meniny má: Kristián , zajtra: Vendelín

Ruský večer na Bratislavských hudobných slávnostiach

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na Bratislavských hudobných slávnostiach sme vždy s radosťou vítali ruských umelcov, ktorí boli zárukou vysokej umeleckej kvality. Čosi podobné sa dá povedať aj o klasickom ruskom repertoári od Glinku po Prokofjeva. Druhý festivalový večer 51. ročníka BHS sme mohli vychutnávať oboje – výkony ruských umelcov i krásu ruskej hudby.

Na programe boli dve neobyčajne atraktívne skladby. Čajkovského klavírny koncert b mol resp. jeho úvodné pasáže pozná aj človek, ktorý na koncerty vážnej hudby nechodí a Šostakovičova Symfónia č. 7, známa ako Leningradská, žije v povedomí kultúrnej aj nehudobnej verejnosti vďaka svojmu názvu a okolnostiam svojho vzniku. V interpretácii ruských umelcov sa dal očakávať silný zážitok z počúvania týchto jedinečných skladieb.

BHS 2015, Symfonický orchester mesta Moskvy – Ruská filharmónia, Alexander Sinchuk, foto: Alexander Trizuljak

BHS 2015,
Symfonický orchester mesta Moskvy – Ruská filharmónia,
Alexander Sinchuk,
foto: Alexander Trizuljak

Symfonický orchester mesta Moskvy – Ruská filharmónia (vznikol v roku 2004) vystúpil na BHS už v roku 2013 so skladbami Glinku, Chačaturiana a Rimskeho-Korzakova. Teraz pod vedením svojho „domovského“ dirigenta Dmitrija Jurowského, úspešného v európskych operných domoch a na koncertných pódiách, začala bratislavského vystúpenie s populárnych Čajkovským a veľmi mladým klaviristom Alexandrom Sinchukom. Ideálna interpretačná podoba Koncertu b mol je zafixovaná v tradícii veľkých pianistov a zaznamenaná na mnohých zvukových nosičoch. Sinchuk sa od tejto tradície dosť vzdialil a celý part poňal svojsky. Zdá sa mi však, že nešlo o nepochopenie ale skôr o umelecký zámer. V súlade s orchestrom totiž Čajkovského hudba v konečnom dôsledku vyznievala vecne, akoby oprostená od istej nasládlosti a esencie romantizmu. Klavirista, laureát viacerých súťaží, zaujal vycibrenou technikou, ktorá niekedy aj vďaka spomínanej koncepcii mohla pôsobiť trocha chladne a málo elegantne, no v konečnom dôsledku dobre zapadla do Jurowského poňatia, bazírujúceho skôr na dramatickosti než na jemnej lyrike.

Ruské orchestre vedia zahrať Šostakoviča tak dokonale ako české Dvořáka alebo nemecké Beethovena. Ruská filharmónia to potvrdila v plnej miere. Orchester má nádherný zvuk, osobitne v sláčikových skupinách, hrá presne a neobyčajne emotívne zároveň. V úvodnej časti symfónie, ktorá za zvukov bubienka a s postupným crescendom orchestra pripomína Ravelovo Bolero (ktoré odznelo v Redute deň predtým), orchester ukázal, že mu nerobí nijaký problém prechod od pianissima po fortissimo, pričom práve v dynamických vrcholoch dosahuje strhujúci účinok. Monumentalita zvuku však nie je jedinou devízou orchestra, takže takmer rovnako pôsobivo vyšli aj pasáže hravé a lyrické v dvoch stredných častiach skladby. Grandiózne finále nenechalo nikoho na pochybách, že sme si vypočuli špičkový európsky orchester. Jeho dirigent navonok pôsobí vďaka úspornému gestu menej efektne, no v skutočnosti vie bez problémov dostať zo svojho orchestra realizáciu vlastnej predstavy skladby.

BHS 2015, Symfonický orchester mesta Moskvy – Ruská filharmónia, Dmitri Jurowski, Alexander Sinchuk, foto: Alexander Trizuljak

BHS 2015,
Symfonický orchester mesta Moskvy – Ruská filharmónia,
Dmitri Jurowski, Alexander Sinchuk,
foto: Alexander Trizuljak

Po nádhernom zážitku si neodpustím malú výhradu. Týka sa textu v bulletine, kde sa (ako vždy, keď sa hrá Šostakovič) obšírne referuje o skladateľových problémoch so stalinským režimom v rovine občiansko-politickej namiesto toho, aby sme sa dočítali o tom, nakoľko a v čom tlak ždanovovskej estetiky pôsobil na skladateľovu tvorbu.

Autor: Vladimír Blaho

Viac o koncertoch Bratislavských hudobných slávností nájdete na

www.bhsfestival.sk

email

About Author

Leave A Reply