Dnes je: sobota, 21. 10. 2017, meniny má: Uršuľa , zajtra: Sergej

S Iris Szeghyovou o novej Stabat mater

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
So slovenskou skladateľkou Iris Szeghyovou, žijúcou vo Švajčiarsku, sme sa rozprávali pred uvedením jej diela Stabat mater, ktoré zaznie ako premiéra v piatok 17. februára 2017 o 19. hod. v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie. (O celom koncerte informácie v závere rozhovoru).

Slovenskú premiéru vašej skladby Stabat mater pre soprán, 3 miešané zbory a sólové husle (napísanú r. 2014) očakáva slovenská verejnosť na vokálnom koncerte Slovenského filharmonického zboru 17. februára. Prečo ste skomponovali dielo, nachádzajúce u autorov mnohých štýlových období, komponované na variácie latinského textu a hudby starej kresťanskej sekvencie z 13. storočia (pripisovanej mníchovi, právnikovi a skladateľovi Jacopone da Todimu)? Viedli vás k tomu osobné dôvody, alebo snaha, vyrovnať sa s touto tradičnou hudobnou formou?

Na počiatku bola ponuka 5. Medzinárodného kongresu pre cirkevnú hudbu, ktorý sa konal v októbri 2015 v Berne – oslovili ma s myšlienkou napísať pre kongres dielo s duchovnou tematikou pre 2 miešané zbory: zbor gymnázia Neufeld v Berne a zbor Univerzity  Berne. Ten prvý má cca 100-150 členov, ten druhý cca 50 členov, oba sú veľmi kvalitné s bohatými skúsenosťami na poli súčasnej hudby. Tematika Stabat mater pre túto objednávku vyplynula pre mňa veľmi rýchlo, už dávnejšie som túžila sa s ňou kompozične vyrovnať – pravda, tak po svojom, iným ako tradičným spôsobom. Táto netradičnosť sa odzrkadľuje v obsadení (z dvoch zborov, ktoré som mala k dispozícií, som napokon urobila tri, so zhruba rovnakým počtom členov: gymnaziálny zbor som rozdelila na 2 skupiny, v každej skupine som tak pri premiére mala cca 50 spevákov). No istý obsahový posun je najmä v duchovnom posolstve diela – od pôvodne cirkevnej tematiky s obrazom Márie stojacej pod krížom s jej ukrižovaným Synom, abstrahujem obsah k obrazu akejkoľvek trpiacej matky, otca, syna, dcéry, sestry či brata, ktorí svojich najdrahších – podobne, ako kedysi Mária, Matka Ježiša – stratili v dôsledku spoločenského násilia. Buď vraždiacou mašinériou súdov, totalitných systémov, vojen, revolúcií, povstaní, alebo v mene najrôznejších ideológií a náboženstiev, písaných i nepísaných zákonov.

Pietà, autor obrazu: Luis de Morales (1509 – 1586)

Dielo ste napísali pre tri zbory, vokálne sólo a husle. Plnia husle azda funkciu zástupcu inštrumentálneho pozadia – alebo  konfrontáciu s hlasmi sólistov, zboru, či má sólistickú funkciu, ako „ornamentálny“ vstup spievaného textu?

Husle majú v skladbe veľmi osobitú funkciu – nie sú zástupcom inštrumentálneho pozadia, orchestra v diele, sú v pravom slova zmysle inštrumentálnym popredím, popri zboroch ,,hlavnou osobou” diela. Hudobný prúd diela je tvorený dialógom zborov a huslí, pričom spolu nikdy nezaznejú: 5 hlavných častí diela je zverených zborom (v 5. časti pristúpi k nim sólový soprán), husliam sú zverené 4 sólové intermezza, predeľujúce hlavné časti. Celý prúd plynie quasi attacca, s minimálnymi pauzami medzi časťami. Intermezza huslí tematicky i výrazovo vychádzajú z hlavných častí: spracúvajú  motívy a nálady už zaznetých častí a anticipujú motívy a nálady prichádzajúcich častí.

Ste autorkou moderných kompozičných postupov. Ako ste svoj skladateľský jazyk využili v kontraste so starobylou hudobnou a obsahovou tematikou?

Svoje Stabat mater by som nazvala amalgámom starého a nového v kompozičnom i duchovnom zmysle. Hudobne vychádzam zo starej stredovekej sekvencie Stabat mater, dvakrát zaznie v skladbe ako citát. Okrem gregoriánskeho chorálu cítiť v skladbe i ozveny renesančného madrigalu, pre to obdobie typickú lineárnosť vedenia hlasov a napokon i antifonálny spev. Mimochodom, sekvencia Stabat mater bola pôvodne spievaná antifonálne, rozdelená medzi dva zbory. Tento prvok využívam v skladbe častejšie. Viac zborovosť využívam v skladbe i s priestorovým efektom, keďže dva zbory sú na pódiu, tretí má byť od pódia vzdialený. V Koncertnej sieni SF bude na balkóne. Priestorový efekt viac zborovosti poznáme tiež zo starej hudby, z renesančných praktík v Chráme sv. Marka v Benátkach. K týmto všetkým inšpiráciám starou hudbou pristupuje môj vlastný hudobný jazyk, okrem tradície ovplyvnený nemalou mierou i tým, čo do hudby 20. storočia priniesla avantgarda – novšími kompozičnými, vokálnymi a inštrumentálnymi technikami, farebnosťou hudobného pradiva.

Iris Szeghy,
foto: Ayse Yavas

Stabat mater bola dokončená r. 2014 – čiastočne komponovaná i počas vášho študijného pobytu v Londýne…. Odvtedy ubehli vyše dva roky. Čo ste odvtedy napísali, čím sa skladateľsky zaoberáte, kam smerujete?

Okrem pár menších skladieb a revízií, resp. úprav starších skladieb pre iné obsadenia, pracujem posledné roky na svojom doposiaľ najväčšom diele – na Rekviem pre soprán, mezzosoprán, miešaný zbor a orchester na básne Emily Dickinson, Mariny Cvetajevy, Rosalie de Castro a na texty z Missa pro defunctis. Tento celý rok a iste i časť ďalšieho budem ešte venovať práci na diele. Premiéra bude na jeseň 2018 s Tonhalle Orchester Zürich s prominentným švajčiarskym profesionálnym zborom Zürcher Sing Akademie.

Stabat mater je žalospevom – ale aj oslobodením sa od nejakej trýzne. Tak to bolo u Palestrinu (1590), Vivaldiho (1712), Domenico (1715) a Alessandro Scarlattiho (1723), Pergolesiho (1736), Josepha Haydna (1767), Rossiniho (1831-42), Dvořáka (1876–77), Verdiho (1896-97), Karola Szymanowského (1925–26), Poulenca (1950) či Arvo Pärta (1985). Máte pocit, že ste túto veľkú tému ,,zdolali” svojsky, osobito, novým prístupom?

Ako spomínam vyššie, duchovne som tematiku diela presunula od cirkevného k svetskému, od „božského” k ľudskému, žiaľ, až k príliš ľudskému povedané s Nietzschem… Ježišom sa pre mňa stáva každý nevinne zavraždený násilnou rukou spoločnosti, Matkou každá jeho/jej matka, otec, dcéra, syn, sestra, brat. Toto chápanie diela sa však pre poslucháča ozrejmí až v poslednej časti skladby, s pristúpením sólového sopránu k dielu – jeho čítaním dlhého zoznamu mien obetí spoločenského násilia  naprieč storočiami a krajinami sveta. Týchto 86 mien žien a mužov, mien všeobecne známych i úplne neznámych, je samozrejme len nepatrným zlomkom nekonečného radu nevinných obetí, ktoré v dejinách ľudstva takto umreli a dodnes každú sekundu kdesi na zemeguli umierajú. Moja skladba chce byť ich skromným pamätníkom, ako i pamätníkom všetkých, ktorí ich oplakávali a budú oplakávať. Kým spoločnosť bude zabíjať svojich nevinných, plač ich najbližších nás bude stále sprevádzať..

Mali ste k Stabat mater aj osobné pohnútky?

Áno, som človek a ideály humanizmu sú mi jedny z najdrahších – tým viac ostávam v nemom úžase nad tým, čo dokáže urobiť človek človeku. Ešte osobnejšia bola už len pohnútka, venovať skladbu spomienke na moju matku.

Pripravila: Terézia Ursínyová

viac informácií o Iris Szeghy nájdete na www.szeghy.ch

Koncert Slovenského filharmonického zboru
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
17. februára 2017 o 19.00 hodine.

Slovenský filharmonický zbor
Jozef Chabroň,
dirigent
Eva Šušková, soprán
Juraj Čižmarovič, husle
Helena Oborníková, alt

program koncertu

Valentin Silvestrov – Diptychon
Petr Fiala – Štyri nokturná pre miešaný zbor a altové sólo
Iris Szeghy – Stabat mater pre soprán, 3 miešané zbory a sólové husle

Tradícia zborového spevu „à capella“ je jedným z najstarších a najvýdatnejších koreňov akejkoľvek hudobnej kultúry. Písať pre ľudský hlas bez opory v nástrojovom ansámbli je náročná úloha pre každého tvorcu. Iris Szeghy sa v Stabat mater pohráva so zvukovým priestorom, keď delí zbor na tri skupiny, pričom jedna spieva mimo scény. Petr Fiala je skúseným hudobníkom, ktorý takmer celú kariéru zasvätil práci s Českým filharmonickým zborom Brno. Aj jeho diela sú preto zväčša zasadené do prostredia zborového spevu. Mimoriadne silne pôsobí tradícia „à capella“ spevu v pravoslávnom duchovnom a hudobnom  prostredí. Valentin Silvestrov je v tejto sfére  skutočným  majstrom. Viac o koncerte sme písali TU…

Na koncert sa vzťahuje februárová akcia SPOLU NA KONCERT 1+1 vstupenka zdarma.

www.filharmonia.sk

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply