Dnes je: utorok, 17. 10. 2017, meniny má: Hedviga , zajtra: Lukáš

Simona Houda – Šaturová, Za slzy sa nehanbime!

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bola to nevypovedaná výzva umelkyne obecenstvu, keď nielen sebe, ale i väčšine poslucháčov po precítenom prídavku v Malej sále Slovenskej filharmónie vohnala do očí slzy áriou Lauretty „O mio babbino caro“ z Pucciniho opery Gianni Schicchi. Určite to nebolo len pre text dojímavej árie – prosby k otcovi – ale najmä pre úžasné hudobné prežitie každej noty tejto relatívne krátkej, mimoriadne obľúbenej, emóciami i pôvabnou melódiou inšpirovanej arietty talianskeho operného majstra, zaspievanej na koncerte viac než ideálne Simonou Houda – Šaturovou.

Slovenská sopranistka, žijúca s rodinou v Prahe a pôsobiaca po celej Európe, je jemná, krásna žena, ktorej postavu možno prirovnať k dokonalej soche z bieleho mramoru. V prvom rade je to však umelkyňa, ktorej hlas má podobu slnečného lúča: jasného, pritom teplého, prenikajúceho do srdca medovozlatou farbou, nekonečnou dĺžkou fráz, ale aj drobnými perlami koloratúr.

Simona Šaturová už v Redute spoluúčinkovala vo viacerých  vokálno-orchestrálnych dielach – a minulý rok na koncerte poľského barytonistu Mariusza Kwiecieńa v rámci cyklu Svetové operné hviezdy (17. júna m. r.). Vtedy to však boli z jej speváckeho umenia iba „jednohubky“ z Mozartovej, Donizettiho a Rossiniho bohatej tvorby, ktoré nás nalákali, aby sme s napätím očakávali samostatný recitál slovenskej – a tiež  svetovo známej – sopranistky. Uskutočnil sa vďaka koncertnej agentúre Kapos (25. 6.), v rámci cyklu Veľké slovenské hlasy. Po basistovi Štefanovi Kocánovi, tenoristovi Pavlovi Bršlíkovi, sopranistke Adriane Kučerovej a mezzosopranistke Jane Kurucovej pripravila i Simona Houda – Šaturová vlastný, dokonale dramaturgicky premyslený a vystavaný program. Pozostával najprv z ukážok diel majstrov nemeckého baroka a klasicizmu (Händel, Haydn, Mozart) a operných árií skladateľov francúzsko-talianskeho pôvodu (Bellini, Rossini, Puccini, Gounod).

Pavel Kašpar a Simona Houda - Šaturová foto: TASR - Pavel Neubauer

Pavel Kašpar a Simona Houda – Šaturová
foto: TASR – Pavel Neubauer

Simona Šaturová sa v operných domoch, na prestížnych festivaloch a koncertných pódiách prezentuje zvlášť od r. 2006. Z jej vokálneho a gestického prežívania (na koncerte, pochopiteľne, minimalizovaného, ale predsa zjavného) sme vycítili nadanie pre opernú drámu, ktorú vie vtesnať do príslušného štýlu a vkusu opernej či koncertnej árie. Na úvod zaspievala tri árie z jedného oratória (Joshua) a dvoch opier (Giulio Cesar a Rinaldo) od Georga Friedricha Händla, pričom prezentovala kontrast rýchlych, brilantných častí s pomalšími, introvertnými. Vrcholom meditatívnej nálady händlovského bloku bol známa ária Almireny z opery Rinaldo: Lascia ch´io pianga, ktorú Händel skomponoval ako 21-ročný do jednej zo svojich prvých seria opier. Absolútne ľahučký, guľatý, farebný a primerane jemne chvejivý soprán Šaturovej sa nám vnoril priamo do srdca. Koľko kúzla a špecifickej dobovej krásy je skryté v hudbe majstra druhej polovice 17. a prvej polovice 18. storočia, geniálneho Händla! Koloratúrne perly z jeho muzikantskej dielne rozsypala speváčka hneď v prvej árii Achsy z Händlovho oratória Joshua (Oh had Jubal´s Lyre). Meditatívnejšiu podobu hlasu predviedla v árii Cleopatry z opery Giulio Cesare (Non disperar), kde jej skvelá dychová technika umožnila tvoriť nekonečne dlhé frázy – bez akejkoľvek vonkajšej námahy. Tento znak Šaturovej vokálno-technického majstrovstva sme obdivovali aj v Haydnovej árii Gabriela z oratória Stvorenie (Nun beut die Flur). W. A. Mozart vložil do koncertných árií pre soprán zmes vokálnych manier i majstrovstva dobových primadon, no najmä vlastnej hudobnej geniality. Jeho koncertná ária Vado, ma dove? Oh Dei! začína rázne, nasleduje v rýchlom tempe – skúšajúc všetky hlasové polohy sopranistky. Tie znejú u Šaturovej zvončekovo vo výškach, farebne, objemne a neobyčajne dramaticky  v stredoch –  možno o milimeter suchšie v hĺbkach, pričom je bez diskusie kráľovnou koloratúr! Na bezkonkurenčné vokálne perly i zmysel pre kontrastnú výstavbu väčších či menších celkov poslucháčov  pripravuje dokonale štýlovo prednesenými recitatívmi. Zvlášť v Mozartovej koncertnej árii Misera, dove son? uvádza nádhernú melodickú časť – s nekonečne dlhými, o dych opretými frázami (Ah! Non son´io che parlo) – neobyčajne široký, na čas priestorný úvod recitatívneho charakteru. Ani jedna nota v ňom nie je Šaturovou zanedbateľná či nevyspievaná, ani jedna variácia nie je bez pridanej „hodnoty“, síce s vernosťou k hudobnému textu, ale aj drobnou inšpiráciou a vedomím divy, že všetko v speve sa dá zvládnuť s kráľovským nadhľadom. Baroko a klasicizmus pritom Šaturová nechápe ako dogmu, ktorá má presne vyznačené obmedzenia či suchársky spôsob interpretácie. Hudba v jej podaní je živá, aktuálna, s jemným dynamickým a tempovým  vlnením, ktoré si  vychutnáva každý milovník jemných hudobných valér.

Škoda, že toto jemné chvenie výrazu a tempa nie vždy odhadol klavírny partner sopranistky Pavel Kašpar, ktorý raz tónovo ostro, inokedy v zrýchlenom tempe sprevádzal, ale  stopercentne nedotváral náladu majstrovstva sólistky. Pravdou je, že klavirista musel počas koncertu vyplniť aj oddychové časti speváčky: Scarlattiho jednočasťovou perlivou Sonátou d mol L. 366, určenou pre ľahšie znejúci nástroj, než je súčasný klavír; Haydnovými Variáciami f mol Hob. XVII/ 6, v ktorých zneužíval fortissimo (skôr v štýle Beethovenovej Patetickej sonáty, než Haydnovej elegantnej klavírnej variačnej hudby) a napokon sólovo efektným Menuetom G dur Op. 14, Nr. 1 od I. J. Paderewskeho – s rýchlymi behmi po klaviatúre, ale aj pokojnými tanečnými časťami, obkľučujúcimi virtuózny stred. Predstavila som si v istých chvíľach koncertu za klavírom nášho Mariána Lapšanského, ktorý bol (a je) počas dlhoročnej kariéry nielen vynikajúcim sólistom, ale aj komorným hráčom, vždy každopádne rovnocenným umeleckým partnerom svetoznámych spevákov.

Simona Houda - Šaturová foto: TASR - Pavel Neubauer

Simona Houda – Šaturová
foto: TASR – Pavel Neubauer

Druhá časť recitálu Simony Šaturovej si priam žiadala orchester – no aj klavír podčiarkol bohatý hudobný a citový „výraz duše“, ktorý umelkyňa vložila do Belliniho árie Giulietty z opery Capuleti e i Montecchi. Jej veľká ária Eccomi in liete vesta plynie bez vonkajších afektov a ozdôb – ako nekonečný prúd melodickej invencie, nádherný spev talianskeho génia, ktorý vo vokálnej línii našiel svoj vrchol práve u Belliniho. Rossini zaznel v árii Semiramidy (Bel raggio lusinghier) z rovnomennej opery Semiramide – ako ohňostroj koloratúr, kde sa ľahučký, pritom farebný hlas primadony otvoril publiku ako vejár nekonečných možností. Valčík Musetty z Pucciniho Bohémy (Quando m´en vo) mohol byť azda výrazom  žensky koketnejší, vyzývavejší, nebojím sa povedať „erotickejší“ – každopádne si v podaní Šaturovej zachoval najvyššiu vokálnu kultúru. Na záver, pred spomínaným prídavkom z Gianni Schicchiho – zaznela ária Julietty (Je veux vivre) z Gounodovej opery Roméo et Juliette. Bolo to veľkolepé finále spevácky náročného, umeleckými hodnotami plného, ováciami povýšeného a kvetinovými kyticami ozdobeného koncertu umelkyne, ktorá nádheru hlasu povyšuje do lyricko-dramatických polôh nielen farbou, či prehrávaným dramatizmom, ale plne pochopeným obsahom jednotlivých autorov, ich diel, odtieňov výrazu a pohrávaním si s vokálnymi nárokmi. A to tak, že poslucháč ich vníma nie ako prekážky na dlhej trati, ale ako vždy iné obrazy bohatého ľudského vnútra. Brava Simona, vďaka pani Simona Houda – Šaturová!

Autor: Terézia Ursínyová

Simona Houda Šaturová
Koncert v rámci cyklu Veľké slovenské hlasy
25. júna 2014
Malá sála Slovenskej filharmónie Bratislava
Simona Houda Šaturová (soprán)
Pavel Kašpar (klavír)

program koncertu

Georg Friedrich Händel
Oh had I Jubal’s Lyre, ária Achsy z oratória Joshua
Non disperar, ária Cleopatry z opery Giulio Cesare
Lascia ch’io pianga, ária Almireny z opery Rinaldo

Giuseppe Domenico Scarlatti
Sonata d moll L. 366

Joseph Haydn
Nun beut die Flur, ária Gabriela z oratória Stvorenie
Variácie f moll Hob. XVII / 6

Wofgang Amadeus Mozart
Vado, ma dove?, koncertná ária
Chi sà, chi sà, qual sia, koncertná ária
Misera, dove son? Ah! non son’io che parlo…, koncertná ária

prestávka

Vincenzo Bellini
Eccomi in liete vesta, ária Giulietty z opery I Capuleti e i Montecchi

Gioachino Rossini
Bel raggio lusinghier, ária Semiramide z opery Semiramide

Ignacy Jan Paderewski
Menuet G dur Op. 14, Nr. 1

Giacomo Puccini
Quando m‘en vo, ária Musetty z opery La bohème

Charles Gounod
Je veux vivre, ária Julietty z opery Roméo et Juliette

Ďalšie pripravované koncerty prestížnej umeleckej agentúry KAPOS nájdete na www.kapos.sk

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply