Dnes je: štvrtok, 24. 5. 2018, meniny má: Ela, zajtra: Urban

Skladateľ, dirigent a organista Ján Valach si v Bruseli prevzal titul Doctor honoris causa

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Brusel/Banská Bystrica – Vedecká rada Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa rozhodla oceniť celoživotné dielo slovenského dirigenta, skladateľa, organistu a hudobného pedagóga Jána Valacha. Odovzdanie čestného doktorátu sa uskutočnilo v súčinnosti s Veľvyslanectvom SR v Belgickom kráľovstve. Ján Valach (90) si v stredu 4. 5. 2016 na pôde Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli prevzal z rúk rektora Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Vladimíra Hiadlovského čestný akademický titul Doctor honoris causa Univerzity Mateja Bela. ,,Srdečne všetkých pozdravujem, pred našim národným spoločenstvom som zaviazaný vďakou a úctou,“ odkázal maestro slová vďaky z Bruselu na rodné Slovensko.

Veľvyslanec SR pri Belgickom kráľovstve Stanislav Vallo v rozhovore pre TASR zdôraznil, že by bolo nespravodlivé, keby Slovensko zabudlo na Jána Valacha, rodáka z Hnúšte, keďže je podľa jeho slov dôležitým propagátorom slovenskej kultúry vo svete. ,,V belgickom hudobnom svete patrí medzi pojmy. Pôsobí tu od roku 1968,“ povedal na úvod veľvyslanec Vallo, ktorý sa o úspešnom Slovákovi z Antverp dozvedel krátko pred nástupom do funkcie v Bruseli. Valacha navštívil, spoznal jeho prínos pre slovenskú kultúru a následne Zastupiteľský úrad SR v Belgicku navrhol Prezidentskej kancelárii SR oceniť Jána Valacha štátnym vyznamenaním. Prezident Andrej Kiska mu v roku 2015 udelil najvyššie štátne vyznamenanie, Medailu prezidenta Slovenskej republiky. (písali sme o tom TU…)

Ján Valach od roku 1968 žije v belgických Antverpách, kde zostal po úspešnom hudobnom naštudovaní a premiére opery Krútňava od Eugena Suchoňa. Toto predstavenie malo úspech – v Antverpách a Gente sa konalo až 18 repríz. Doma v Československu ho však i s manželkou označili za emigranta a komunistický režim im zhabal všetok majetok. Valach zostal pôsobiť v Antverpách, kde bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery a umeleckým vedúcim a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti Vocali Antwerpen. Založil a viedol Antverpský komorný zbor, bol profesorom dirigovania na Kráľovskom konzervatóriu v Gente a na hudobnej akadémii v Meise učil organovú hru. Počas celého tohto obdobia v zahraničí šíril aj hudobné diela slovenských autorov, keďže po celý svoj život spolupracoval s nahrávacími štúdiami a rozhlasovými a televíznymi stanicami. Nahral 109 skladieb pre 29 gramofónových spoločností. Za celoživotné dielo si v stredu 4. 5. 2016 na pôde Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli prevzal z rúk rektora Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Vladimíra Hiadlovského čestný akademický titul Doctor honoris causa Univerzity Mateja Bela. Rektor UMB Vladimír Hiadlovský pre TASR pripomenul, že Vedecká rada Univerzity Mateja Bela v apríli tohto roku schválila návrh Pedagogickej fakulty UMB na ocenenie celoživotného diela Jána Valacha a celej ,,šírky a hĺbky rozmeru jeho osobnosti“. ,,Som veľmi rád, že tento čestný titul udeľujeme osobnosti, ktorá presahuje národný rozmer,“ uviedol Hiadlovský a dodal, že profesor Valach ,,vyoral hlbokú brázdu nielen v regióne Banská Bystrica, kde začal pôsobiť v roku 1962, ale aj v rámci Slovenska ako takého, keď niekoľko desaťročí reprezentoval v zahraničí slovenské umenie a tú oblasť, v ktorej je z hľadiska hudby odborníkom“.

Ján Valach pri prevzatí čestného akademického titulu Doctor honoris causa na pôde Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli

Ján Valach pri prevzatí čestného akademického titulu Doctor honoris causa
na pôde Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli

Veľvyslanec Vallo spresnil, že výpočet profesionálnych úspechov Valacha by bol dlhý, za povšimnutie však stojí, že v roku 1968 dostal ponuku od šéfa Kráľovskej flámskej opery v Antverpách, či by neuviedol moderné dielo ,,z našich končín„. Valach sa rozhodol pre operu Krútňava od Eugena Suchoňa. ,,Krútňava zaznamenala veľký úspech. Hrala sa v roku 1968 za prítomnosti autora a jeho rodiny, choreografom bol Štefan Nosáľ. Bolo to excelentné predstavenie, ktoré si získalo publikum. Hralo sa 18 repríz cez tri sezóny, v Antverpách a v Gente,“ uviedol Vallo, ktorý si preštudoval dobovú belgickú tlač a priaznivé kritiky na slovenského umelca. Vallo zdôraznil, že uvedením Krútňavy Valach urobil veľkú vec pre slovenskú kultúru ako takú a zvlášť pre slovenskú hudbu. Valacha si podľa neho vážia aj v Belgicku, pretože zhudobnil báseň známeho flámskeho básnika a vytvoril skladbu s názvom Klepáč/Zvon, mystické oratórium pre sóla, zbory a orchester. Veľvyslanec sa rozhodol stretnúť sa s flámskym básnikom a povedať mu, že jeho zhudobnené dielo už zaznelo aj na Slovensku – naposledy vlani pri príležitosti Valachovho životného jubilea – a pokúsiť sa toto dielo verejne uviesť na území Belgicka.

Ján Valach v rozhovore pre TASR uviedol, že často a rád chodí na Slovensko, ale práve na také významné podujatia, ako je medaila od prezidenta či udelenie čestného titulu od univerzity mesta, kde kedysi pôsobil, nemohol prísť osobne. ,,Samozrejme, že je to veľmi veľká pocta a hlboko to pôsobí na dušu a aj na umelecký život. Srdečne všetkých pozdravujem, som zaviazaný vďakou a úctou a zaviazaný pred našim národným spoločenstvom,“ odkázal maestro slová vďaky na rodné Slovensko. Na otázku, či je ešte aj v takom vysokom veku umelecky činný, Valach poznamenal, že ,,život pokračuje a keď môže človek niečo urobiť alebo niekde pomôcť v takej miere, do akej je mu daná milosť počúvať, vnímať, vidieť a chodiť, je veľmi vďačný za každú príležitosť. „

Ján Valach pri prevzatí čestného akademického titulu Doctor honoris causa z rúk rektora UMB BB Vladimíra Hiadlovského

Ján Valach pri prevzatí čestného akademického titulu Doctor honoris causa
z rúk rektora UMB BB Vladimíra Hiadlovského

Ján Valach

Ján Valach sa narodil 22. septembra 1925 ako prvé zo štyroch detí v intelektuálnej rodine lekára, neskôr zriaďujúceho nemocnicu v Hnúšti. V podnetnom prostredí mohol od detstva rozvíjať svoje hudobné vlohy, k čomu prispieval aj v tých časoch čulý kultúrny život v Tisovci, kde navštevoval hudobnú školu a študoval na tisoveckom gymnáziu. Po maturite v r. 1944 začal študovať medicínu na Univerzite Komenského v Bratislave a súčasne organ i dirigovanie na Štátnom konzervatóriu. Pre náročnosť odlišných štúdií si vybral cestu za hudbou, ktorú pocítil ako svoj životný osud. V r. 1946 úspešne zložil skúšky na Akadémii múzických umení v Prahe a s výnimkou ministerstva školstva paralelne študoval dva odbory – organ u Bedřicha Antonína Wiedermanna a Jiřího Reinbergera a dirigovanie – orchestrálne u Karla Ančerla a Aloisa Klímu, zborové u Metoda Doležila a operné u Roberta Brocka. Hudobné poznanie mu prehĺbilo štúdium hudobnej vedy a estetiky na Karlovej univerzite.

Po absolvovaní pražských štúdií sa stal Ján Valach zbormajstrom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a v tejto pozícii pokračoval aj po návrate zo základnej vojenskej služby. Ako asistent dirigenta Opery Slovenského národného divadla v Bratislave naštudoval niekoľko opier a baletov a pedagogicky pôsobil aj na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Na medzinárodnej organovej súťaži v belgickom Gente v roku 1958 získal Ján Valach diplom a pozvanie na koncerty aj nahrávku pre bruselský rozhlas. Tento úspech sa zopakoval aj v r. 1961. Ibaže sestra a brat Jána Valacha emigrovali do cudziny, a tak „nespoľahlivý“ umelec nemohol dostať zahraničné víza…

Ján Valach

Ján Valach

V r. 1962 prijal ponuku Opery Divadla J. G. Tajovského v Banskej Bystrici a stal sa jej umeleckým šéfom, súčasne pedagogicky pôsobil na Konzervatóriu v Žiline. V opere naštudoval celý rad väčších diel. Najvýznamnejším bola Krútňava E. Suchoňa, naštudovanie ktorej si dal ako podmienku pri prijímaní funkcie. Po celý život prekladal Ján Valach texty vokálnych diel, komentárov i vlastných prác do cudzích jazykov, ako aj z cudzích jazykov do slovenčiny, pričom mu výdatne pomáhala manželka. Poéziu píše v slovenčine, češtine, nemčine a holandčine. K jeho banskobystrickým jedinečnostiam patrí aj fakt, že v čase pôsobenia v tomto meste preložil Rusalku A. Dvořáka do slovenčiny a tak ju aj uviedli. Počas krátkeho pôsobenia v Banskej Bystrici nechal Ján Valach za sebou mohutné stopy. Založil krajskú pobočku Zväzu slovenských skladateľov, povzniesol umeleckú úroveň mladého operného súboru. V roku 1967 dostal pozvanie za organového sólistu Symfonického orchestra v Káhire a zároveň pôsobil ako profesor na novootvorenom konzervatóriu. V období „dubčekovskej jari“ koncertoval nielen v Sovietskom zväze a východoeurópskych štátoch, ale aj v Belgicku a vo Švajčiarsku.

O slovenskej hudbe sa vo svete nevedelo. Keď dostal Ján Valach pozvanie riaditeľa Kráľovskej flámskej opery v Antverpách, aby navrhol a naštudoval moderné dielo, odporučil Krútňavu Eugena Suchoňa, ktorá mala belgickú premiéru 6. apríla 1968. Diváci i odborná kritika ju prijali s neočakávaným nadšením a Ján Valach dostal zmluvy na ďalšie uvedenia a reprízy, dovedna ich bolo osemnásť.

Eugen Suchoň pred premiérou Krútňavy v Kráľovskej flámskej opere so zástupcami úradov a tlače, Antverpy Belgicko 6. 4. 1968, foto: J. Teslík

Eugen Suchoň pred premiérou Krútňavy v Kráľovskej flámskej opere
so zástupcami úradov a tlače, Antverpy Belgicko 6. 4. 1968,
foto: J. Teslík

Kým v zahraničí šíril slovenské umenie, na Slovensku Jána Valacha s manželkou Blankou odsúdili ako emigrantov a Valachovcom zhabali všetok majetok. A tak sa ich priestorom na život stali belgické Antverpy. Ján Valach bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, umeleckým vedúcim a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti Vocali Antwerpen. Založil a viedol Antverpský komorný zbor. Medzi známymi hudobnými titulmi naštudoval a uviedol s týmito telesami diela slovenských autorov a mnohé zredigoval pre belgické vydavateľstvá. Na Kráľovskom konzervatóriu v Gente sa stal profesorom dirigovania a na Akadémii v Meise učil organovú hru. Každoročne viedol letné kurzy pre organ a improvizáciu. V Antverpách obnovil tradíciu uvádzania Matúšových pašií J. S. Bacha na Veľkú sobotu popoludní. Tejto tradícii sa venoval celé štvrťstoročie nielen v Antverpách, ale viackrát aj v iných mestách a jediný raz v r. 2006 uviedol Matúšove pašie aj vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave.

Ján Valach ako dirigent špičkových telies, ako organista i ako skladateľ po celý život spolupracoval s nahrávacími štúdiami, rozhlasovými a televíznymi stanicami, pričom nahral 109 skladieb pre 29 gramofónových spoločností. Jeho meno je spojené s technickou raritou, keď ako prvý dirigent na svete nahral kvadrofonickú nahrávku Novosvetskej symfónie A. Dvořáka s orchestrom Philharmonica Hungarica; keď objavil a nahral neznáme organové skladby Cézara Francka a keď nahrávku národného flámskeho diela – Peter Benoit: Rubenscante – zverili dirigentovi – Slovákovi.

Ján Valach

Ján Valach

Skladateľská tvorba Jána Valacha je spojená s dielami pre organ, pre komorné i orchestrálne telesá a takisto so zborovými a sólovými dielami. Pre organ spracoval orchestrálnu Symfóniu d mol C. Francka, ktorú aj sám nahral. Preslávil sa tiež kantátami Elisabeth, Ewige Insel či oratóriom De klepper/De klok – Klepáč/Zvon (o probléme nevyliečiteľných chorôb). Pokojná vľúdnosť, vľúdny pokoj – posledné verše Matúšových pašií hľadia z tváre Jána Valacha, vystupujú z osobnosti tohto vzácneho človeka, ktorý po celý život šíri slávu slovenskej hudobnej kultúry v zahraničí. Na svoju vlasť nezanevrel ani vtedy, keď ho tí mocní pridali k nežiaducim. Práve vtedy prezentoval, čo mu je vlastné: húževnatosť, neochvejnosť, nezlomnú vieru a naozajstnú lásku k hudbe.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

zdroj: TASR, UMB BB, Archív OS

foto: Stále zastúpenie SR pri EÚ v Bruseli

video: z oslavy 90. narodením Jána Valacha

Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 90
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár