Dnes je: piatok, 22. 9. 2017, meniny má: Móric , zajtra: Zdenka

Slávka Zámečníková: Operu vnímam ako pôdu, na ktorej sa môžem naplno realizovať

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Víťazkou 22. ročníka Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského v Trnave sa stala sopranistka Slávka Zámečníková v súčasnosti študentka Hochschule für Musik Hanns Eisler v Berlíne. Zúčastnila sa aj na niekoľkých majstrovských speváckych kurzoch u vynikajúcich pedagógov a už počas štúdia získala táto mladá speváčka viacero ocenení na medzinárodných súťažiach. Spolupracovala s viacerými domácimi či zahraničnými orchestrami a od septembra 2017 bude členkou operného štúdia berlínskej Staatsoper. V rozhovore pre Opera Slovakia porozprávala o svojej rozbiehajúcej sa kariére, o súťažiach, plánoch a vnímaní svojho vysnívaného povolania opernej speváčky.

Svoju spevácku kariéru rozbiehate veľmi slušne. V roku 2016 ste zvíťazili na 51. ročníku Medzinárodnej speváckej súťaže Antonína Dvořáka v Karlových Varoch v kategórii Junior do 24 rokov a zároveň ste sa stali aj absolútnou víťazkou súťaže (písali sme o tom TU…). V máji 2017 ste si odniesli prvenstvo na 22. ročníku Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského v Trnave (písali sme o tom TU…). Ako vnímate tieto úspechy, ale aj takéto spevácke súťaže?

Je to pre mňa veľká pocta, keďže ide o súťaže „na domácom poli“ Česka a Slovenska. Ešte ako študentka Konzervatória som snívala, že sa raz zúčastním práve týchto dvoch. V tom čase som sa ani neodvážila uvažovať o tom, že by som sa vôbec mohla umiestniť. Obe súťaže boli pre mňa špeciálne hlavne tým, že sa ich zúčastnili aj bývalí spolužiaci a známi. Človek je vtedy pod oveľa väčším tlakom, pretože je to veľmi osobné. Odniesla som si však krásne zážitky a bolo mi cťou spievať pred takými legendami operného sveta, aké sedeli v porotách. Súťaže celkovo priniesli môjmu umeleckému vývoju veľa cenných skúseností. Preto by som odporúčala každému začínajúcemu spevákovi, aby sa nebál a šiel do toho napriek možnej neistote. Nemá čo stratiť, iba získať. Aj negatívna skúsenosť nás posúva ďalej, takisto som bola veľakrát neúspešná. Netreba sa vzdávať ale naopak pracovať na sebe o to tvrdšie.

Medzinárodná spevácka súťaž Mikuláša Schneidera-Trnavského, 22. ročník, 2017,
Eva Blahová, Slávka Zámečníková (SR), II. kat., prvá cena,
foto: Marek Martinek

Medzinárodná spevácka súťaž Antonína Dvořáka Karlove Vary, 2016,
Slávka Zámečníková, Peter Dvorský, Antonín Dvořák (vnuk Antonína Dvořáka),
foto: Jan Borecký

Aké súťaže máte za sebou? Plánujete ešte ďalšie?

Ak správne rátam, mám ich za sebou dokopy dvanásť, ak samozrejme nepočítam súťaže z detstva. Mojou prvou, dovtedy najväčšou výhrou bola 1. cena na súťaži Stančekova Prievidza, keď som mala asi 15 rokov. Pamätám sa, ako sa mi vtedy v hlave prvýkrát zrodila nádej, že to, čo robím azda nie je úplne na zahodenie. Počas štúdia v Bratislave sa mi podarilo vyhrať Súťaž študentov konzervatórií Slovenskej republiky, čo bol pre mňa v tom čase prvý väčší úspech, ktorý ma veľmi motivoval. Po odchode do Berlína som sa zúčastnila ďalších, tento raz už medzinárodných súťaží. Na súťaži Imricha Godina vo Vrábloch som získala 1. cenu, na Concorso lirico internationale di Portofino špeciálnu cenu Evy Marie Wieser a na Viedenskej súťaži Otto Edelmann 3. cenu, Cenu publika a Daegu Opernhaus Preis. Súťaže som mala vždy v obľube, keďže v strese som pracovala intenzívnejšie. Vytýčila som si krátkodobý cieľ a to ma posúvalo vpred. Tak je to vlastne dodnes. Teraz sa pripravujem na Queen Sonja Competition v Osle, na ktorú spomedzi 250 záujemcov z celého sveta zvolili 40 finalistov. Je to doposiaľ najväčšia súťaž, na akej som sa vôbec zúčastnila, preto je to pre mňa veľká výzva.

Prečo ste sa rozhodli študovať spev? Čo bolo impulzom?

Keďže nikto z mojej rodiny sa nevenuje hudbe, nevyrastala som v hudobníckom prostredí. Ešte ako šesťročnú ma mama na odporúčanie vychovávateľky z materskej škôlky priviedla na prijímačky do základnej umeleckej školy. Vtedy sa ma ujala prvá učiteľka spevu Simoneta Adamková, ktorej dodnes vďačím zato, že vo mne objavila a rozvinula lásku k hudbe a spevu vôbec. Vždy bola mojou inšpiráciou a motiváciou. Dovolím si tvrdiť, že nebyť jej, moje kroky k spevu by nezašli tak ďaleko. Ako som dospievala, spev sa stával čoraz viac a viac iba mojím hobby, keďže mojou ambíciou bolo stať sa lekárkou. V druhom ročníku štúdia na gymnáziu ma však pani učiteľka Simonetka vzala do Slovenského národného divadla na prvú operu v mojom živote – Smetanovu Predanú nevestu. Vtedy ešte netušila, aký dôležitý krok to v mojom živote bude. Bol to pre mňa taký silný zážitok, že som sa rozhodla ešte v tom istom roku svoje štúdium na gymnáziu prerušiť a podala som si prihlášku na Konzervatórium v Bratislave. Bola som si istá, že práve toto chcem v živote robiť a okolie ma v tom veľmi podporovalo. Spomínam si, ako mi profesorka francúzštiny na vysvedčení uzatvorila jednotku vďaka tomu, že som na jej želanie na poslednej hodine zaspievala áriu Carmen.

Medzinárodná súťaž „Otto Edelmann“ vo Viedni,
Slávka Zámečníková,
foto: súkr. archív SZ

Ako vnímate operu?

Ako pôdu na ktorej sa môžem naplno realizovať. Koľkokrát má človek možnosť vrátiť sa o niekoľko rokov v čase, stať sa grófkou alebo prehovoriť zo záhrobia? Je to priestor, v ktorom je možné úplne všetko a v ktorom sa môžem stať kýmkoľvek. Zakaždým si veľmi užívam skúšobný proces pripravovanej opery. Dokáže ma to neuveriteľne pohltiť a u nás doma už vedia, že keď dlhšie nevolám, neležím v nemocnici ale skúšam operu (smiech).

Čo je pre mladého začínajúceho speváka najľahšie a čo naopak najťažšie?

Neviem, či si vôbec dokážem spomenúť na niečo, čo by som pomenovala najľahším. Výhodou mladých spevákov je určite ich energia a prirodzené oduševnenie, ktoré sú na javisku potrebné a u mladých navyše veľmi atraktívne. Takisto sviežosť hlasu, ktorý samozrejme vekom dozrieva a opotrebuje sa ako každý inštrument. Dnešný operný svet je veľmi malicherný a preto veľmi záleží aj na tom, ako spevák na javisku vyzerá, čo samozrejme praje mladším. Časy Montserrat Caballé sú už dávno preč. To najťažšie je však v podstate všetko ostatné. Začiatky sú vždy ťažké, človek ešte nemá dostatok kontaktov a nevie, ktorým smerom sa vydať. V prvom rade si treba osvojiť pre speváka kľúčové vlastnosti – trpezlivosť, disciplínu, rozhodnosť, rozvážnosť pri výbere vhodného repertoáru, vnímavosť, odhodlanie, odvahu bojovať so stresom a pod. Treba si veriť aj po mnohých neúspechoch, nevzdávať sa, aj keď práve nie sme v najlepšej forme, nezaspať na vavrínoch aj keď už sme dosiahli určitý cieľ. Samozrejme, pre úspech treba aj poriadnu dávku šťastia, byť v správny čas na správnom mieste a hlavne pripravený.

Na súťažiach ste získali viaceré ceny, medzi nimi aj predspievania či už v Prahe, alebo Bratislave. S akým repertoárom sa v týchto operných divadlách na predspievaní predstavíte?

Určite sa predstavím s repertoárom, ktorý bežne používam na predspievaniach, ak operný dom nepožaduje niečo iné. Od Mozarta sú to árie buď Paminy alebo Grófky „Dove sono“, z romantického repertoáru moja obľúbená Frau Fluth od Otta Nicolaia, Verdiho Amalia, Rossiniho Semiramide alebo Pucciniho Musetta a zo súčasného repertoáru ária Anne Trulove od Igora Stavinského.

O. Nicolai: Veselé paničky windsorské, Hochschule für Musik Hanns Eisler Berlin, 2016,
Melissa Sofner (Frau Reich), Slávka Zámečníková (Frau Fluth), Ádám Tulassay (Kellner),
foto: súkr. archív SZ

Je pre vás dôležité venovať sa výlučne svojmu hlasovému odboru?

To najdôležitejšie. Hlas sa vyvíja takým smerom, aký repertoár si volíme. Moderná doba nepraje mladým v tom zmysle, že dnes sa operní speváci v divadlách nevychovávajú tak, ako kedysi. Aby mohli naplno rozbehnúť svoju kariéru, sú doslova nútení vystriedať aj napríklad desať operných domov ročne a spievať lyrické aj dramatické roly od Haydna po Bernsteina, ktoré im určí ich agentúra. Samozrejme, že doba sa mení a my musíme byť húževnatí. Netreba však zabúdať na to, že hlas nemôžeme vymeniť ako iný hudobný nástroj. Kým sme mladí, spieva za nás doslova mladosť. Ak nám divadlo ponúkne rolu, ktorú ešte k tomu túžime spievať, je veľmi ťažké odmietnuť ju aj keď si uvedomujeme, že je zatiaľ nad naše sily. Pokiaľ však spevák chce spievať čo najdlhšie, mal by byť obzvlášť obozretný pri voľbe repertoáru.

Aké postavy by ste si radi zaradili do svojho repertoáru?

Rada by som sa čo najdlhšie udržala v ľahšom lyrickom repertoári akým sú Mozartova Ilia, Zuzanka či Pamina, Pucciniho Musetta, Lauretta alebo Magda a tiež Verdiho Nanetta. Z talianskeho belcanta napríklad Adina alebo Norina. Som tiež veľkou milovníčkou francúzskej opery, preto by som rada naštudovala Bizetovu Leilu z Lovcov perál, Micaelu z Carmen a o niekoľko rokov snáď aj moju obľúbenú Juliette.

U koho ste študovali?

O svojej prvej učiteľke spevu som sa už zmienila. Na Konzervatóriu som šesť rokov študovala u pani profesorky Boženy Ferancovej, ktorá bola ďalším dôležitým človekom v mojom hudobnom rozvoji. Pre speváka je v určitom období profesor spevu ako druhý rodič, keďže svoju budúcnosť vkladáme do jeho rúk. Počas štúdia ma veľmi podporovala a naučila ma niečo, na čo dodnes nezabúdam. Že nie hlas za nás spieva, ale srdce a duša.

O. Nicolai: Veselé paničky windsorské, Hochschule für Musik Hanns Eisler Berlin, 2016,
Jean-Christophe Lanièce (Herr Fluth), Slávka Zámečníková (Frau Fluth),
foto: súkr. archív SZ

V súčasnosti ste v Berlíne, prezraďte našim čitateľom, prečo ste sa rozhodli práve pre toto mesto a aký je tam štýl práce?

Úplne po prvýkrát som sa stretla s prácou v Nemecku, keď som sa pred štyrmi rokmi zúčastnila zborovej akadémie Schleswig-Holstein Musik Festivalu. Mali sme mnoho koncertov v rôznych nemeckých mestách a jeden z nich bol aj v Berlíne. Mesto mi neuveriteľne učarovalo. Od svojich známych, ktorí študovali na Hochschule v Berlíne som sa dozvedela, že škola má vynikajúcu úroveň. Vždy som mala ambície ísť študovať do zahraničia a keďže som z tých, ktorí majú radšej nemeckú disciplínu ako taliansku bohému, rozhodla som sa ísť na prijímačky práve do Nemecka. Bol to vtedy veľký risk, keďže som predtým nekonzultovala so žiadnym tamojším profesorom a nemala som o žiadnom z nich ani bližšie informácie. Našťastie som sa dostala do správnych rúk a Berlín ostal mojim favoritom dodnes.

Štýl práce v Nemecku je presne taký, aký som očakávala – precízny. Bola to pre mňa veľmi príjemná zmena, keďže som v mnohých smeroch perfekcionistkou. Presné príchody, presné plány, zabehnutý systém – čo viac som si mohla priať. Aby som bola konkrétnejšie, bolo pre mňa napríklad prekvapením, že v opernom štúdiu našej Hochschule sa za jeden semester stihnú dokončiť až dve opery. V priebehu dvoch týždňov je opera naštudovaná a môže sa pracovať.

Študujete teraz spev u niekoho?

Práve končím druhý semester svojho magisterského štúdia na Hochschule für Musik Hanns Eisler v Berlíne u ruskej sopranistky Anny Samuil. Je vynikajúcou pedagogičkou a tiež úžasným človekom. Stále aktívne spieva a čo je dôležité, má množstvo vlastných skúseností s tým, čo sa dnes v opernom svete „nosí“. V priebehu troch rokov môjho štúdia mi dala presne to, čo som potrebovala pre svoj umelecký vývoj. Na začiatku svojej kariéry sa zaoberala rovnakým repertoárom, aký teraz študujem ja. Preto sú mi jej rady nesmierne cenné. Som jej vďačná skutočne za veľa. Vždy bola a stále je pre mňa oporou a radcom vo všetkých oblastiach, nielen čo sa spevu týka.

W. A. Mozart: Figarova svadba, Hochschule für Musik Hanns Eisler, 2017,
Slávka Zámečníková (Contessa), Álfheiður Guðmundsdóttir (Susanna),
foto: súkr. archív SZ.JPG

Aké sú vaše krátkodobé plány a aké dlhodobé?

Od septembra 2017 som v angažmáne Berlínskej Staatsoper ako členka operného štúdia, takže ma čakajú dva roky tvrdej driny. Prax na javisku je však presne to, čo teraz najviac potrebujem, preto sa na to veľmi teším. Budúci rok ma čaká aj debut v Pražskom Národnom divadle s rolou Sofie z Massenetovej opery Werther a podľa všetkého koncert s Varšavskou filharmóniou – Mahlerova 4. symfónia. Sú to všetko krásne udalosti, už sa nemôžem dočkať.

Čo sa týka vyhliadok do budúcnosti, určite by som si rada založila rodinu a popritom tiež spievala v divadlách. Čo mi v Berlíne najviac chýba, sú moji blízki. Preto často uvažujem, kedy bude ten správny čas založiť si vlastnú rodinu. V našej profesii toto načasovanie nie je jednoduché, napriek tomu však verím, že všetko príde v tú správnu chvíľu.

Na čom teraz pracujete, či už v Berlíne, alebo niekde inde?

Pripravujem sa na koncert Rheingau Musik Festivalu, kde sa v júli predstavím ako sólistka v Mendelssohnovom 42. žalme spolu so zborom, kde som po tri roky spievala pod taktovkou maestra Rolfa Becka, ktorý ma počas môjho štúdia v Berlíne veľmi podporoval. Preto to bude mať pre mňa špeciálny význam. Takisto sa pripravujem na svoju prvú rolu v berlínskej Staatsoper, ktorou bude Prvá dáma v Mozartovej Čarovnej flaute a tiež na už spomínanú súťaž v Osle, ktorá ma čaká v auguste.

Konkurencia je vo svete silná, ako vnímate túto skutočnosť?

Nebyť konkurencie, nemá nás čo poháňať vpred. Čím väčšia konkurencia nás obklopuje, tým lepší výkon musíme podať. Dnes máme výhodu internetu, kde si na YouTube môžeme vypočuť naozaj kohokoľvek, takisto operných spevákov v našom veku. Ja osobne čerpám veľa motivácie z počúvania nahrávok nových operných hviezd vo svete. Takisto začínali od nuly a tam, kde teraz sú, ich nedostalo trápenie sa nad konkurenciou. Je to vec, s ktorou sa musíme zmieriť a netreba zabúdať, že na svete je dostatok operných domov. Len v Nemecku ich je predsa bezmála šesťdesiat.

Corso D´Opera – Montepulciano,
Majstrovský kurz u Luciany D´Intino – Accademia Teatro alla Scala,
foto: súkr. archív SZ

Aké máte spevácke ambície?

Spievať čo najdlhšie, celým srdcom a za každých okolností s radosťou.

Čo je pre vás v živote dôležité?

Moja rodina, zdravie a práca.

Ako trávite voľný čas?

Ak mám pár dní voľna, pri prvej príležitosti vždy zamierim na Slovensko za svojou rodinkou. Mám deväťročného brata a nie je nič lepšie, ako uvidieť jeho usmiatu tváričku, keď sa jeho sestra vracia domov. Takisto sa čoskoro stanem krstnou mamou, takže mám pri návrate domov o jednu radosť naviac. Som milovníčkou prírody a zvierat, preto často chodíme s priateľom na prechádzky (tu v Berlíne je nespočetne veľa krásnych záhrad a parkov) alebo oddychujem v záhrade s našim psíkom, kocúrikom a zajačikmi. Takto vždy načerpám energiu na ďalšie povinnosti.

Ďakujem za rozhovor.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Slávka Zámečníková, foto súk. archív SZ

Mladá sopranistka, Slávka Zámečníková, ukončila šesťročné štúdium na Konzervatóriu v Bratislave v triede Mgr. art. Boženy Ferancovej ArtD. a v súčasnosti pokračuje v magisterskom štúdiu na Hochschule für Musik „Hanns Eisler“ v Berlíne u prof. Anny Samuil. V opernom štúdiu Hochschule für Musik Hanns Eisler Berlin sa predstavila ako Musetta (G. Puccini: Bohéma), Frau Fluth (O. Nicolai: Veselé paničky windsorské), Woglinde (R. Wagner: Zlato Rýna) a Grófka (W. A. Mozart: Figarova svadba).

Zúčastnila sa na viacerých majstrovských kurzoch u vynikajúcich pedagógov ako Luciana D´Intino, Renée Morloc, Thomas Quasthoff či Ingeborg Danz. Ďalšie umelecké impulzy jej priniesla dlhodobá spolupráca s KS Juliou Várady, Prof. Wolframom Riegerom, Petrom Berne a Prof. Semjonom Skiginom.

Pre nasledujúce dve divadelné sezóny (2017-2019) sa stala členkou operného štúdia Berlínskej Staatsoper pod záštitou Daniela Barenboima.

V lete 2017 sa predstaví ako sólistka na známom Nemeckom Festivale – Rheingau Musik Festival a v sezóne 2017/2018 ju čaká debut v pražskom Národnom divadle, kde sa predstaví ako Sofie (J.Massenet – Werther). Na jar 2018 taktiež vystúpi s Varšavskou Filharmóniou v Mahlerovej 4. symfónii.

Slávka Zámečníková je štipendistkou Liz Mohn Kultur- und Musikstiftung, Deutschlandstipendium a Junger Musiker Stifftung.

Už počas štúdia získala viacero ocenení na medzinárodných súťažiach na ktorých získala:

1. cenu a EMCY Award na Medzinárodnej súťaži „Imricha Godina“ vo Vrábľoch rovnako ako aj 1. cenu a Cenu Hudobného centra za najlepšiu interpretáciu skladby súčasného skladateľa na Súťaži študentov konzervatórií Slovenskej republiky v Bratislave. Získala taktiež ocenenie Primátora mesta Bratislavy Iva Nesrovnala, za vzornú reprezentáciu Slovenska.

V lete 2016 sa prezentovala na medzinárodnej súťaži Concorso Lirico Internationale di Portofino, odkiaľ si priniesla špeciálne ocenenie Evy Marie Wieser a zúčastnila sa majstrovského kurzu Corso D´Opera v Montepulciane u Profesorky Accademia Teatro alla Scala, Luciany D´Intino.

Takisto sa zúčastnila Medzinárodnej súťaže „Otto Edelmann“ vo Viedni, kde získala 3. cenu, Cenu Publika a Ocenenie Deagu Operahouse (Kórea).

V novembri 2016 sa stala absolútnou víťazkou 51. ročníka Medzinárodnej súťaže Antonína Dvořáka v Karlových Varoch, kde získala taktiež mnohé špeciálne ocenenia – Cenu Pražského národného divadla, Cenu festivalu „Pražské jaro“, Cenu za najlepšiu interpretáciu barokovej árie a árie Antonína Dvořáka.

Prvenstvo si taktiež odniesla z 22. ročníka Medzinárodnej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského, kde tiež získala cenu Slovenského národného divadla a Pražského národného divadla spolu s Cenou tenoristu Otokara Kleina a Cenou Galérie MIRO.

Ako sólistka sa predstavila s viacerými zahraničnými orchestrami ako napr. Orchestra Arturo Toscanini di Parma, Schönbrunn Festival Orchester, Kammerorchester Berlin či Karlovarský symfonický orchester. Vystúpila na koncertných pódiách v Južnej Kórei, Číne, Austrálii, Brazílii, vo Francúzsku, Taliansku, Monaku, Nemecku i Česku.

Na Slovensku spolupracuje s Metropolitným Orchestrom Bratislava a v minulosti aj s Orchestrom Sinfonietta Bratislava, Capellou Istropolitana či Slovak Sinfonietta. Prezentovala sa koncertmi v Slovenskej filharmónii, Slovenskom rozhlase, Slovenskej národnej Galérii, na Bratislavskom hrade či v Divadle P. O. Hviezdoslava.

video

email

About Author

Ľudovít Vongrej

Leave A Reply