Dnes je: štvrtok, 24. 5. 2018, meniny má: Ela, zajtra: Urban

Slovenská filharmónia s Jurajom Valčuhom – opojný Beethoven, fatálny Stravinský

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Po excelentnom koncerte NDR Sinfonieorchester Hamburg pod dirigentským vedením Juraja Valčuhu na 51. ročníku BHS  (7.10. 2015), ktorý patril k ozdobám minuloročného medzinárodného festivalu, sme sledovali nášho, v zahraničí neobyčajne ceneného slovenského dirigenta aj na ostatnej dvojici abonentných koncertov Slovenskej filharmónie. V dňoch 10. a 11. marca t. r. v cykle „Hudba troch storočí“ totiž Juraj Valčuha a Slovenská filharmónia uviedli Beethovenovu Symfóniu č. 6 F dur, op. 68 Pastorálnu a Stravinského operu – oratórium Oedipus Rex. Stravinského neobyčajne náročné, pritom mimoriadne eruptívne, silné, do duše siahajúce dielo sme počuli v Slovenskej filharmónii o. i. r. 1998 a naposledy na BHS´ 2010 – s českým dirigentom Petrom Altrichterom.

Juraj Valčuha je od r. 2009 šéfdirigentom Orchestra Sinfonica Nazionale della RAI Torino. K jeho najvýznamnejším projektom v tejto sezóne patrí (okrem hosťovania na bratislavskom filharmonickom pódiu) opätovná významná spolupráca s Newyorskou filharmóniou, so San Francisco Symphony, Pittsburgh Symphony, Minnesota Orchestra, s Mníchovskou filharmóniou, Orchestra de Paris, Českou filharmóniou a orchestrami vo Frankfurte a Hamburgu. V Slovenskej filharmónii ho v tejto sezóne ešte uvítame  2. a 3. júna t.r.: na mimoriadnych koncertoch uvedie so  SF, SFZ a sólistami o. i. Beethovenovu 9. symfóniu s Ódou na radosť.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016, Juraj Valčuha, Slovenská filharmónia, foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016,
Juraj Valčuha, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Skôr, než zhodnotím dojmy z koncertu Slovenskej filharmónie pod vedením Juraja Valčuhu, treba informovať aj o tom, že časť orchestra Slovenská filharmónia odcestovala v utorok 8. marca do Ománu – Muscatu. v tomto hlavnom meste Ománu, nazývanom aj „klenot Arábie“, sa filharmonici predstavili už po štvrtýkrát. Tentokrát náš orchester vystúpil po boku členov Anglického národného baletu (ENB). Spoločne uviedli klenot klasického baletu v troch dejstvách – Korzár od Adolpha Charlesa Adama. Baletné večery s naším orchestrom boli vo štvrtok 10. 3., piatok 11. 3. a v sobotu 12. 3. pod taktovkou Gavina Sutherlanda. Slovenská filharmónia odohrala spomínané tri predstavenia v Royal Opera House Muscat, modernom multifukčnom stánku kultúry, ktorý bol slávnostne otvorený v Muscate roku 2011. Slovenská filharmónia pricestuje do Bratislavy v nedeľu 13. marca 2016.

Treba  vziať do úvahy aj skutočnosť, že pod rukami Juraja Valčuhu vo štvrtok a piatok účinkovali v sláčikovej sekcii orchestra aj štyria poslucháči bratislavského Konzervatória, ktorí mali vzácnu príležitosť, spolupracovať so SF v rámci orchestrálnej praxe. Mladé tváre sme už sledovali v SF aj na minulých koncertoch – a budeme ich vídať aj v budúcnosti, čo je dobrá správa pre spoluprácu našej prvoradej hudobnej inštitúcie – a rovnako prvoradého slovenského Konzervatória.

Vráťme sa však k dojmom z koncertu Slovenskej filharmónie (sledovala som ho v piatok 11.3.). Istým spôsobom sa spomínané fakty v živote SF odrazili na jemnosti práce sláčikovej sekcie (zvlášť huslí) pri uvedení na detaily takej citlivej hudby v Beethovenovej Symfónii č. 6 F dur – zvlášť v menej vybrúsených nástupoch tém, hoci ich možno definovať iba ako minimálne rytmické detaily od ideálneho súladu, no možno by pohladila dušu poslucháča  aj väčšia jemnosť a mäkkosť sláčikových fráz, pri celkovom nespochybňovaní dirigentom určenej dynamiky. Valčuha rešpektoval, ba ešte vypointoval pred nami predstavu radosti, jasu, mladistvej oslavy a priam maliarskej obraznosti tohto diela, v Patetickej symfónii vykreslenými už samotným skladateľom. Malebne je zobrazená – a orchestrom precítená – už prírodná scenéria v základnej, neustále variovanej hlavnej myšlienke 1. časti (Allegro ma non troppo). V rytmickej rotácii úvodnej témy sa odkrývajú pred poslucháčom stále nové hudobno-poetické obrazy Beethovenovho uchvátenia prírodou. Hoci je Pastorálna symfónia v podstate „pokojná“, oslavná a duševne azda najvyrovnanejšia symfónia nepokojného génia, je v nej nekonečne veľa menlivosti a nálad. Oproti sviežosti úvodnej časti, hneď v 2. časti (Andante molto mosso) zasiahne dušu poslucháča priam nebesky pokoj – vrátane záverečného „vtáčieho terceta“, zvereného flaute, hoboju a klarinetu. Následné Scherzo (Allegro) v 3. časti zasa znie s nesmiernou hudobnou radosťou, rytmizovanou dynamickosťou, bujarosťou a tanečnosťou, s ktorou Beethoven vyjadril – a orchester s dirigentom podčiarkli – sviežu sedliacku veselicu. Nadväzujúca „búrková scéna“ v 4. časti (Allegro) rozpútala pred poslucháčmi neskrotné prírodné živly, ktoré – bez prestávky – skladateľ utíšil až v hudobnom finále 5. časti (Allegretto), uvedúc hudbu symfónie do pátosu a velebenia prírodného zázraku. Bol to teda – až na spomenuté detaily – hudobný zážitok, ktorý sme mali najmä z jasnosti a zovretosti koncepcie dirigenta, s akými doslova maľoval hudobné scény Beethovenovej 6. symfónie.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016, Igor Stravinskij: Oedipus Rex (koncertné prevedenie), Juraj Valčuha, Jan Vacík (Oidipus), Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor - muži, foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016,
Igor Stravinskij: Oedipus Rex (koncertné prevedenie),
Juraj Valčuha, Jan Vacík (Oidipus),
Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor – muži,
foto: Ján Lukáš

Stravinského hudba v Kráľovi Oidipovi – v originálnom názve: Oedipus Rex, je oproti Beethovenovi skokom do brutálnejšej témy i kompozičnej techniky. Napriek tzv. klasickej perióde, v ktorej Stravinský dielo skomponoval, je táto opera – oratórium pre recitátora, sóla, mužský zbor a orchester v dvoch dejstvách (podľa Sofokla) priam „skokom“ do 20. storočia. Libreto fatálnej antickej témy, v ktorej hlavným hrdinom je neviditeľný osud, tragicky zasahujúci (bez zjavnej snahy hrdinov) do vzťahov i tragédie ich života, spracovali Igor Stravinský a veľký francúzsky básnik Jean Cocteau. Sólisti i zbor spievajú latinský text, recitátor, resp. narátor – hovorí v pôvodine po francúzsky, v našom predvedení po slovensky. Pochopiteľne – veď uvádza poslucháčov do deja, ktorý je vyjadrený orchestrom, zborom a  piatimi sólistami viac – menej v básnickom rúchu (a latinskom preklade Jeana Daniéloua)! Je to veľké, mimoriadne pátosom naplnené dielo, ktoré vyžaduje od dirigenta nadhľad nad viacvrstvovým aparátom. Juraj Valčuha dal – aj bez nejakej vonkajšej dirigentskej „pozlátky“ a hranej efektnosti gesta – Stravinského dielu veľký ťah, dramatickosť, útočnosť, nadhľad a nadčasovú velebnosť, ktorá v poslucháčoch určite rezonovala ešte dlho po záverečnom tóne. Súčasne – hoci mimo antického podčiarkovania úlohy osudu – ponechala v nás i otázky o tom, čo je v moci jedinca  – a čo niekedy pôsobí ako fatálna predurčenosť, či nechcené dedičstvo.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016, Igor Stravinskij: Oedipus Rex (koncertné prevedenie), Julia Gertseva (Jokasta), Juraj Valčuha, Slovenská filharmónia, foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016,
Igor Stravinskij: Oedipus Rex (koncertné prevedenie),
Julia Gertseva (Jokasta), Juraj Valčuha, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

S orchestrom Slovenská filharmónia podčiarkol dirigent  nesmiernu rytmicko-farebnú variabilitu oratória. Z hudobného celku zapôsobil zvlášť hlboko mužský zbor Slovenského filharmonického zboru (zbormajster Jozef Chabroň). Znel vyrovnane, precízne a mohutne – pri cca 40 spevákoch dokonca ako veľké teleso. Rozprávačom – narátorom bol tentokrát Juraj Kukura, nepochybne herecká jednotka. (Z minulosti si v tejto úlohe pamätáme menej patetického, skôr civilnejšie pôsobiaceho Mariána Slováka). Juraj Kukura prednášal svoje slová z lóže nad koncertným pódiom. Prednes tým nutne dynamicky exponoval a zo svojej podstaty aj dramatizoval – obrátený k publiku, trochu bez súvisu s ostatnými účinkujúcimi. Možno tým chcela „réžia“ večera podčiarknuť odosobnenie rozprávača od deja – na druhej strane sa jeho hlas príliš vzdialil od celkového kolektívu účinkujúcich. Nepochybne však práve Juraj Kukura bol pre mnohých návštevníkov magnetom koncertu – darmo, je ešte stále hereckou hviezdou.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016, Igor Stravinskij: Oedipus Rex (koncertné prevedenie), Juraj Kukura (rozprávač), foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016,
Igor Stravinskij: Oedipus Rex (koncertné prevedenie),
Juraj Kukura (rozprávač),
foto: Ján Lukáš

Zo sólistov bolo tiež pútavé obsadenie: Oidipa, síce mimo svojho pravého charakterového určenia, spieval tenorista Jan Vacík. Stravinský v žiadnom prípade nešetrí sólistov – písal im party, ktoré podnes preverujú vokálne hodnoty. Oidipovi by v tomto prípade viac však svedčal hlas mladší a vyššie exponovaný: niektoré tóny spieval tenorista zjavným falzetom a s námahou. Na druhej strane práve Vacík pracoval s výnimočnou dynamikou a precítením každej frázy – čo je jeho jedinečným znakom. Kráľovskú rolu Jocasty, bohatú na melizmatické úseky, neobyčajne náročnú na tempo – rytmické zmeny i vnútornú drámu spievala vyšším mezzosopránom Julia Gertseva, rodom z Petrohradu, medzinárodná hviezda svetového operného i koncertného pódia. Zjavom i spevom to bola impozantná kráľovná. Absolutórium si odniesli z koncertu barytonista Gustáv Beláček ako Creon – sýtym, bezchybne vedeným, každý tón ideálne kreovaným, zvučným hlasom. V každej hlasovej polohe svietil istotou a krásou hudby. Spieval veľký part – veľkým výkonom! Zážitkom bol aj Ondrej Šaling – tenorista v podstate charakterového odboru, ktorý časom určite vyzrie do zrelého spinto, ba časom i dramatického „fachu“.  Ako Pastier presvedčil v Stravinského oratóriu istotou (dokonca takmer celý vokálny part spieval takmer spamäti, čo nie je podmienka – ale určite prekvapenie… veď Stravinský sa nespieva ľahko ani z notového materiálu!). Čistý tón a celkový výkon Šalinga presvedčil, že je tu sólista, s ktorým treba počítať na opernom i koncertnom pódiu. Okrem jadrného hlasu má totiž i ambíciu a vôľu. Basista Martin Gurbaľ bol Teiresiasom – s mäkkým, priam zamatovým hlasom. Musí však pracovať na hlbších tónoch, aby boli rovnako jasné a plné, ako stredná poloha jeho hlasu. No, je to vskutku impozantný zjav pre veľké basové roly.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016, J. Valčuha, J. Chabroň, J. Kukura, J. Vacík, J. Gertseva, G. Beláček, M. Gurbaľ, O. Šaling, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor (muži), foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016,
J. Valčuha, J. Chabroň, J. Kukura, J. Vacík, J. Gertseva, G. Beláček, M. Gurbaľ, O. Šaling,
Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor (muži),
foto: Ján Lukáš

Sólisti – na rozdiel od civilne oblečeného zboru a orchestrálnych hráčov – boli v kostýmoch, „požičaných“ z Verdiho Aidy (SND). Možno to bolo efektné – ale pre sólistov zrejme nepohodlné. V koncertnom predvedení aj nadbytočné. Vraj, chystá Stravinského operu – oratórium do repertoáru aj Opera SND. Potom bude mať dielo napoly pripravené – aspoň po dirigentskej stránke určite. Juraj Valčuha mu dal, čo Stravinskému patrí…

Životné jubileum J. Valčuhu –neuveriteľných 40 rokov života, práce, úspechov a reprezentovania našej vlasti týmto vynikajúcim dirigentom – si pripomenulo vedenie Slovenskej filharmónie po štvrtkovom a obecenstvo po piatkovom koncerte – oslavnou hymnou, zaspievanou sólistami koncertu a mužským zborom SFZ po „klaňačke“.

Autor: Terézia Ursínyová

recenzia písaná z koncertu 11.3.2016

Koncert Slovenskej filharmónie
10. a 11. marec 2016
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

Ludwig van Beethoven: Symfónia č. 6 F dur, op. 68 Pastorálna
Igor Stravinský: Oedipus Rex (koncertné prevedenie)

Dirigent: Juraj Valčuha
Julia Gertseva, mezzosoprán (Jokasta)
Jan Vacík, tenor (Oidipus)
Gustáv Beláček, bas (Creon posol)
Martin Gurbaľ, bas (Teiresias)
Ondrej Šaling, tenor (Pastier)
Juraj Kukura, rozprávač
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor – muži

www.filharmonia.sk

Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 56
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár