Dnes je: utorok, 17. 10. 2017, meniny má: Hedviga , zajtra: Lukáš

Slovenská premiéra Donizettiho opery Maria Stuarda v banskobystrickej Štátnej opere

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Banská Bystrica – Banskobystrická Štátna opera pripravila pre svojich divákov tretiu premiéru aktuálnej divadelnej sezóny. V slovenskej premiére uvedú Donizettiho operu Maria Stuarda v hudobnom naštudovaní Igora Bullu a v réžii svetoznámeho talianskeho dirigenta Gianfranca de Bosia.

Opera vznikla podľa drámy Friedricha Schillera Adreom Maffeiom. Libreto k opere napísal Giuseppe Bardari a v svetovej premiére operu vo finálnej podobe po viacerých úpravách uviedli 30. decembra 1835 v milánskej La Scale. Hlavné postavy opier Maria Stuarda, Anna Bolena a Roberto Devereux sa často označujú ako „tri donizettiovské kráľovné. Dej opery Maria Stuarda je o boji medzi autoritatívnou anglickou kráľovnou Alžbetou I. z rodu Tudorovcov a temperamentnou škótskou kráľovnou Mariou Stuartovou, ktorej život končí tragicky. Viac o tomto diele si prečítate v článku dramaturgičky Štátnej opery Alžbety Lukáčovej tu: Spletitý osud opernej Marie Stuardy

Premiéry Donizettiho opery Maria Stuarda v banskobystrickej Štátnej opere budú 20. a 21. marca 2015.

Maria Stuarda, Štátna opera Banská Bystrica, I. Zvarík (Giorgio Talbot), A. Kohútková (Maria Stuarda), foto: Jozef Lomnický

Maria Stuarda, Štátna opera Banská Bystrica,
I. Zvarík (Giorgio Talbot), A. Kohútková (Maria Stuarda),
foto: Jozef Lomnický

Slovenská premiéra tohto diela obdobia belcanta plná dramatických situácií efektných a náročných árií zaznie v hudobnom naštudovaní domáceho dirigenta banskobystrickej opery Igora Bullu.

Igor Bulla, dirigent

,,Opera ako Maria Stuarda je pre dirigenta vždy výzvou. Hudobná štruktúra tohto diela sa javí ako pomerne jednoduchá, no skutočná sila skladateľa spočíva v tom, že je schopný prispôsobiť tok hudby dramatickým okolnostiam vyplývajúcim z libreta. Na Mariu, Elisabettu a Roberta − tri hlavné postavy − sú kladené tie najvyššie nároky belcantovej interpretácie. Týka sa to ich vstupných árií, resp. cavatiny, duet alebo rozsiahlych ansámblov podporených zborom v prvom či druhom finále. S rastúcim vplyvom romantizmu v talianskej opere 30. rokov 19. stor. pribudlo i do hudby viacero dramatických situácií a konfrontácií medzi jednotlivými postavami. To umožnilo lepšie a rozsiahlejšie stvárnenie divadelného spracovania na väčšej ploche. Vzhľadom na tieto okolnosti sa opera uvádza na svetových scénach niekedy celá, teda bez škrtov, ale sú rozšírené aj verzie so škrtmi. Po preštudovaní partitúry (s pôvodnými poznámkami viacerých škrtov) som sa pre niektoré rozhodol s tým, že som dbal na to, aby sa nenarušila celistvosť a architektúra celej opery. Sám pán režisér maestro de Bosio sa vyjadril, že to bude pre celkový dejový aj hudobný spád predstavenia nepochybne užitočné.“

Maria Stuarda, Štátna opera Banská Bystrica, L. Mastro ( Roberto), J. Fogašová (Elisabetta), Z. Vongrey (Lord Guglielmo Cecil), foto: Jozef Lomnický

Maria Stuarda, Štátna opera Banská Bystrica,
L. Mastro ( Roberto), J. Fogašová (Elisabetta), Z. Vongrey (Lord Guglielmo Cecil),
foto: Jozef Lomnický

Dielo pre Štátnu operu zinscenoval Gianfranco de Bosio, ktorý patrí k najvýznamnejším talianskym divadelným, filmovým a operným režisérom 20. storočia. Dodnes prednáša divadelnú kultúru na Univerzite v Miláne, recitáciu v benátskych jazykoch na Škole malého divadla v Miláne a réžiu na Opernej akadémii vo Verone. Počas svojho života režíroval stovky činoherných a operných predstavení po celom svete a pre kultúrny svet objavil viacerých významných dramatikov (napr. Ruzzante, B. Brecht). Jeho filmy Terorista a Mojžiš so známym Burtom Lancasterom patria k filmovej klasike. Podpísal sa aj pod filmové réžie Toscy v hlavnej úlohe s Placidom Domingom, ako i pod ďalšie operné filmy. Ako riaditeľ viedol divadlo v Turíne a veronskú Arenu, ktorá pod jeho vedením prešla významným umeleckým posunom.

Svetoznámy režisér zavítal do Banskej Bystrice po druhýkrát. Jeho prvá návšteva v roku 2013 súvisela so svetovou premiérou diela jeho žiačky z Opernej akadémie vo Verone Dany Dinkovej Verdi. (písali sme o tom TU…). Druhá návšteva je spojená s režisérskym debutom.

Gianfranco de Bosio , režisér

,,Donizettiho opera Maria Stuarda patrí k najkrajším v jeho tvorbe. Hudobne je veľmi zaujímavá a predstavuje výzvu pre každého speváka. Okrem toho obsahuje libreto mimoriadnej kvality − vytvoril ho pritom veľmi mladý, v tom čase 17-ročný autor Giuseppe Bardari, ktorý sa neskôr stal jedným z najznámejších advokátov v Neapole.

Vyváženosť hudobnej a literárnej zložky v operách nie je bežná a v tomto prípade je dramatický rozmer diela zosilnený práve textom. Opera má zaujímavú tému: konflikt moci medzi dvoma veľkými ženskými osobnosťami z konca 16. storočia − obdobia panovania legendárnej anglickej kráľovnej Alžbety I. Je zaujímavé, že už v tomto období dostávali ženy možnosť výkonnej moci v krajine. Aj keď Alžbeta pôsobí zdanlivo neohrozene, v skutočnosti sa Márie Stuartovej bojí. Kráľovná Alžbeta obraňuje anglikánsku protestantskú revolúciu Henricha VIII., svojho otca, od ktorého sa už od detstva učila všetko, čo potrebuje na vládnutie: vedela všetko o svete politiky všetko, o vojnách, vnútropolitických konfliktoch, vedela, v akom svete žije. V tomto zmysle sa neskôr stala najväčšou kráľovnou anglickej histórie, možno povedať kráľovnou, ktorá položila základ moci Anglicka. Naopak Mária, vychovaná v rímskokatolíckej viere, mala menej šťastia a bola komplikovanejšia; nestratila otca, ale dala zavraždiť manžela, aby mohla prežiť život s milencom. Napokon aj amant skončil tragicky. Môžeme teda povedať, že Maria Stuartová je opakom Alžbety − z hľadiska historického aj životného príbehu. Donizetti sa však pri jej stvárnení inšpiroval Schillerovou tragédiou. Schiller, nemecký katolík, sa nestavia na stranu Alžbety, ale nad rámec historických súvislostí hľadí so sympatiami na Máriu, ktorá neskrýva svoje zločiny a ľutuje ich. Donizetti si zachováva väčší odstup a pohybuje sa medzi náklonnosťou k Márii a obdivom ku Alžbete. Preto je opera modernejšia a v niečom i objektívnejšia ako Schillerova tragédia.

Samozrejme, hudba Donizettiho si vyžaduje vynikajúcich interpretov. Najmenej päť postáv má v opere veľký význam: dve kráľovné, ktoré majú medzi sebou konflikt, knieža Roberto Leicester − tenor rozdelený medzi dve ženy; predseda vlády verný Alžbete a šľachtic Talbot, ktorý sa snaží o nemožné zmierenie dvoch sopranistiek – kráľovien, rivaliek na scéne.

Traduje sa zábavná historka o prvom uvedení v Neapole z roku 1834, keď sa medzi dvoma sopranistkami strhla bitka, ktorá viedla k prerušeniu prvého uvedenia (jedna zo žien údajne skončila v nemocnici). Napriek komplikáciám s jednotlivými uvedeniami Marie Stuardy, zásahom cenzúry a pod., dielo dnes žije a môže byť aktuálne aj v súčasnom kontexte.“

Maria Stuarda, Štátna opera Banská Bystrica, I. Zvarík (Giorgio Talbot), O. Hromadová (Anna Kennedy), A. Kohútková (Maria Stuarda), Z. Vongrey (Lord Guglielmo Cecil), L. Mastro ( Roberto), foto: Jozef Lomnický

Maria Stuarda, Štátna opera Banská Bystrica,
I. Zvarík (Giorgio Talbot), O. Hromadová (Anna Kennedy),
A. Kohútková (Maria Stuarda), Z. Vongrey (Lord Guglielmo Cecil), L. Mastro ( Roberto),
foto: Jozef Lomnický

Gaetano Donizetti
Maria Stuarda
Štátna opera Banská Bystrica
Slovenská premiéra
20. a 21. marca 2015

Inscenačný tím

Hudobné naštudovanie a dirigent: Igor Bulla
Réžia: Gianfranco de Bosio
Dramaturgia: Alžbeta Lukáčová
Kostýmy: Peter Čanecký
Scéna: Jaroslav Valek
Zbormajsterka: Iveta Popovičová

Osoby a obsadenie

Maria Stuarda: Adriana Kohútková a. h. / Dana Pěnkava Koklesová a. h.
Elisabetta: Cristina Baggio a. h. / Jolana Fogašová a. h.
Roberto: Luciano Mastro a. h. / Ondrej Šaling a. h.
Giorgo Talbot: Ivan Zvarík / Ondrej Mráz a. h.
Lord Gulieimo Cecil: Martin Popovič / Zoltán Vongrey
Anna Kennedy: Oľga Hromadová / Eva Šušková a. h.
Spoluúčinkujú orchester, zbor a balet Štátnej opery
Koncertný majster: Oldřich Husák

M. Stuarda, ŠOBB plagát

www.stateopera.sk

video: TV Hronka

video: ŠOBB

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Zdroj: ŠOBB, video TV Hronka, ŠOBB

email

About Author

Ľudovít Vongrej

Leave A Reply