Dnes je: štvrtok, 19. 7. 2018, meniny má: Dušana, zajtra: Eliáš, Iľja

SND uvádza premiéru Beethovenovej opery Fidelio

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Na javisko Opery SND prichádza po viac ako štyridsiatich rokoch nová inscenácia jedinej opery Ludwiga van Beethovena Fidelio v hudobnom naštudovaní maďarského dirigenta Jánosa Kovácsa a v réžii Martina Bendika. Premiéry sa uskutočnia 8. a 10. apríla 2016 v novej budove SND.

Príbeh odvážnej Leonory, ktorá sa púšťa do boja so zlom, aby zachránila svojho neprávom väzneného manžela, je oslavou lásky a zároveň vykreslením prudkej zrážky idealizmu s realitou. Je to interpretačne veľmi náročné dielo o manželskej láske, slobode, demokracii a boji proti tyranii, ktoré má šťastný koniec. Fidelio je tzv. opéra à sauvetage – schéma tejto opery vždy spočíva v oslobodení určitej postavy hlavným hrdinom. Beethoven čerpal námet z príbehu Léonore, ou l’amour conjugal (Leonóra, alebo manželská láska), ktorého autorom bol francúzsky literát Jean-Nicolas Bouilly (1763 – 1842).

Ludwig van Beethoven, (1770-1827)

Ludwig van Beethoven,
(1770-1827)

Z histórie Fidelia

Ludwig van Beethoven (1770 – 1827) mal k svojmu jedinému opernému dielu vysoké nároky a od jeho prvej verzie až po poslednú prešlo viac ako desať rokov vývinu. Ideály francúzskej revolúcie boli rozšírené po celej Európe, najmä tam, kde bojovali národy o slobodu a Beethovena veľmi oslovili jej heslá slobody a bratstva. Premiéra prvej verzie opery sa uskutočnila 20. novembra 1805 v Theater an der Wien pod názvom Leonore a mala tri dejstvá. Nemecké libreto podľa francúzskej predlohy napísal Rakúšan Joseph Sonnleithner. Premiéru dirigoval sám Beethoven, stretla sa s neúspechom a mala len dve reprízy. Ako predohra zaznela tá, ktorú dnes poznáme pod názvom Leonora II., z celkového počtu štyroch predohier napísaných počas desiatich rokov, kedy Beethoven dielo prepracovával. Druhá verzia Fidelia mala premiéru 29. marca 1806 opäť v Theater an der Wien a pod názvom Leonore. Mala už len dve dejstvá a okrem iných úprav Beethoven dielo skrátil. Ako predohru skomponoval novú skladbu, ktorá sa dnes volá Leonora III. a v súčasnosti sa hráva spravidla pred posledným obrazom Fidelia, teda pred oslobodením Florestana a príchodom Ministra. Tradíciu zaradenia tejto predohry na toto miesto zaviedol skladateľ Gustav Mahler, ale mnohí iní dirigenti ju dávali z rôznych dôvodov aj na iné miesta opery. Predohru Leonora I. napísal Beethoven pre pražské uvedenie opery krátko po uvedení druhej verzie opery vo Viedni, no nie je isté, či sa na tomto uvedení aj nová predohra hrala. V roku 1814 prichádza Beethoven po mnohých politických zmenách s treťou, finálnou verziou Fidelia, už pod týmto názvom. Sonnleithnerovo libreto prepracoval ďalší literát Georg Friedrich Treitschke a premiéra sa uskutočnila 23. mája 1814 v Kärtnertortheater vo Viedni vo verzii, ktorú poznáme dnes s tým rozdielom, že na premiére sa namiesto predohry hrala programová symfonická predohra Ruiny aténske. Na reprízach, sa už hrala finálna, štvrtá verzia predohry. Predstavenie zaznamenalo veľký úspech a stalo sa súčasťou svetového operného repertoáru.

Plagát k svetovej premiére poslednej verzie Fidelia z roku 1814

Plagát k svetovej premiére poslednej verzie Fidelia z roku 1814

Fidelio v SND

Na javisko Opery SND prichádza nové naštudovanie Fidelia po 42 rokoch a na našej prvej scéne to bude jeho siedme naštudovanie. Posledná premiéra tohto diela sa v SND uskutočnila 12. marca 1982. Išlo o obnovenú premiéru pôvodne naštudovanú v sezóne 1974/1975, ktorá sa konala 6. októbra 1974 v rámci Bratislavských hudobných slávností pod taktovkou Zdenka Košlera a v réžii Branislava Krišku. Predošlé uvedenia diela na javisku Opery SND sa uskutočnili v rokoch 1930 ,1936, 1951, 1960 a 1970.

Nová inscenácia v SND

Autorom hudobného naštudovania novej inscenácie Fidelia je maďarský dirigent János Kovács, ktorý sa do orchestriska Opery SND vracia po viac ako dvanástich rokoch, kedy v SND hudobne naštudoval spoločné predstavenie operného a baletného súboru z diel B. Bartóka, opery Hrad Kniežaťa Modrofúza a baletu Drevený princ, taktiež v spolupráci s režisérom Martinom Bendikom (premiéry sa konali 6. a 11. novembra 2003). János Kovács pre Opera Slovakia k Fideliovi povedal: ,,Proces vzniku jeho jedinej opery prebiehal vo veľmi dlhom čase, ktorý ubehol medzi prvým pokusom napísať ju a premiérou v roku 1814. Keď objavil libreto pre toto dielo, veľmi pružne sa pustil do práce, skomponoval ho na svoje zvyklosti možno až príliš rýchlo. V tom čase bola veľmi populárna opera Les Deux journées ou Le Porteur d’eau (Dva dni alebo Nosič vody, skrátene Vodár) od Cherubiniho. Patrila k vtedy obľúbenému typu opery, ktorej idea sa točila okolo témy slobody. Veľmi rýchlo sa pustil do roboty, avšak veľmi dlho hľadal formu, ako bude táto opera vyzerať. (…) Životný príbeh stvárnený v tejto opere je taký zaujímavý a zvláštny, až človek pochybuje, či by sa vôbec mohol stať, kým ho nezažije. Príbehy tohto druhu sa zvykli používať v niektorých talianskych operách. Beethovena téma slobody veľmi zaujala a vie sa, že keď napísal 3. symfóniu Es dur „Eroicu“, venoval ju Napoleonovi. Avšak po tom, ako sa dal Napoleon korunovať za cisára, nahnevaný strhol titulnú stranu partitúry s venovaním.“ János Kovács vníma Beethovenovho Fidelia ako výnimočné dielo v ktorom je od prvého tónu úvodu všetko veľmi špecifické a zvláštne vrátane inštrumentácie. ,,V orchestri sú sólové tympany, dve pozauny, kontrafagot. Lesné rohy sú fantasticky využité napríklad v árii Leonory. Chcel by som ešte zdôrazniť, že Beethoven bol známy aj tým, že nasledoval iba svoju hudobnú ideu a nezaujímalo ho, či sa táto idea dá uskutočniť alebo nie. Leonorina ária je nočnou morou pre hráčov na lesný roh, ale zároveň aj pre samotnú predstaviteľku Leonory, o árii Florestana ani nehovoriac. U Beethovena musel dominovať vždy ten najsilnejší umelecký výraz a vôbec ho nezaujímalo, či kvôli tomu niekto umrie alebo nie.“ Celý rozhovor s Jánosom Kovácsom si prečítate tu: János Kovács: Každá Beethovenova hudba v sebe nesie silný dramatický obsah

Ludwig van Beethoven: Fidelio, Opera SND, 2016, skúška opery, M. Bendik, E. Balážová, J. Kovács, foto: Alena Klenková

Ludwig van Beethoven: Fidelio, Opera SND, 2016,
skúška opery,
M. Bendik, E. Balážová, J. Kovács,
foto: Alena Klenková

Nová inscenácia vznikla v réžii slovenského režiséra Martina Bendika, ktorý je v súčasnosti zároveň aj dramaturgom Opery SND ,,Opera Fidelio je o tom, ako zloduch Pizarro neprávom väzní Florestana, ktorý žije kvôli ideálom, a jeho verná manželka ho vyslobodí tak, že ide pracovať do väzenia a votrie sa do rodiny Rocca, správcu väznice. Dostane sa tak až k svojmu manželovi a vyslobodí ho. U Beethovena je zaujímavé, že bol človekom ideálu, veril v ideál slobody, ideál dobra, ale ideál vždy narážal na reál. A s reálom bol vždy veľký konflikt, tak isto ako aj dnes. Táto opera je aktuálna tým, že zabúdame na ideály a veríme len peniazom, tomu, čo sa dá práve teraz vybaviť ako rýchly úspech. Nežijeme pre veľké ideály alebo veľké myšlienky a ja si myslím, že v tomto spočíva konflikt opery Fidelio. Beethoven to zrejme tak aj poňal. Mal na to viaceré dôvody. Žil v období Veľkej francúzskej revolúcie, keď nové časy prinášali aj nové pravidlá a v rámci veľkého hesla Veľkej francúzskej revolúcie – liberté, égalité, fraternité (sloboda, rovnosť, bratstvo) si mal byť každý rovný. Beethoven patril medzi ľudí, ktorí tieto ideály nielen hlásali, ale im aj verili. Pre neho bol tento ideál témou a preto sa dá Fidelio považovať aj ako hymna na slobodu. Toto dielo môžeme pokojne porovnávať s jeho 9. symfóniou, ktorej Óda na radosť je aj hymnou Európskej únie.“, povedal o novej inscenácii v rozhovore pre Opera Slovakia režisér Martin Bendik a k svojej režijnej koncepcii dodal: ,,Každé veľké dielo je veľké práve tým, že má isté posolstvo, ktoré dokáže osloviť diváka v každom čase. Konflikt ideál – reál osloví v každej dobe každého diváka. Tu by som si ešte zapolemizoval o povahe násilia v 18., 19., 20., a aké je v 21. storočí. Samozrejme, že každé staršie dielo musíme reinterpretovať, pretože skúsenosti dnešného diváka sú iné ako v 18. storočí. Pre mňa osobne je súčasné násilie o sledovaniach. Existuje veľké množstvo zberu dát, rôzne digitalizované systematické zaraďovania do zoznamov. Už nie je možné prejsť sa po ulici bez prítomnosti bezpečnostných kamier. Niekedy si to ani neuvedomujeme, ale z každej strany nás sledujú a zaraďujú do systému. Tým nechcem povedať že nás sledujú primárne, ale ak to chcú robiť, majú možnosti. Veľmi veľké množstvo informácii o nás sa získava čoraz modernejšími technológiami. Pre mňa je tento druh ,,násilia” podobný ako za čias Beethovena, pretože vtedy neboli tieto technológie, ale prostriedky vtedajšej doby, teda divoká doba žalárov, mučenia a podobne.“ Celý rozhovor s Martinom Bendikom si prečítate tu: Režisér Martin Bendik o novej inscenácii Beethovenovej opery Fidelio

Ludwig van Beethoven: Fidelio, Opera SND, 2016, Ján Ďurčo (Don Pizarro), Jiří Sulženko (Rocco), foto: Pavol Breier

Ludwig van Beethoven: Fidelio, Opera SND, 2016,
Ján Ďurčo (Don Pizarro), Jiří Sulženko (Rocco),
foto: Pavol Breier

Ludwig van Beethoven: Fidelio, Opera SND, 2016, Mária Rychlová (Marzelline), Ľudovít Ludha (Jaquino), foto: Pavol Breier

Ludwig van Beethoven: Fidelio, Opera SND, 2016,
Mária Rychlová (Marzelline), Ľudovít Ludha (Jaquino),
foto: Pavol Breier

Druhým dirigentom je Peter Valentovič, zbormajstrom Pavel Procházka. Scénu navrhol Juraj Fábry, ktorý s Martinom Bendikom už spolupracoval na Verdiho Trubadúrovi v roku 2007 a autorkou kostýmov je Marija Havran. Dielo je naštudované v nemeckom jazyku so slovenskými titulkami, ktoré pripravil Martin Bendik.

Dve hlavné postavy stvárnia hosťujúci umelci, nemecká sopranistka Maida Hundeling (Leonora) a český tenorista Jan Vacík (Florestan), ktorí už s Operou  SND spolupracovali. Maida Hundeling v SND naštudovala Primadonnu v Straussovej opere Ariadna na Naxe v roku 2007 a toto je jej druhé naštudovanie postavy v SND. Okrem týchto rol ju diváci Opery SND môžu vidieť aj ako Turandot v Pucciniho rovnomennej opere, alebo Elsu vo Wagnerovom Lohengrinovi. ,,Pre mňa je réžia Martina Bendika dosť netradičná. Túto rolu som spievala už štyrikrát ale napriek tomu, že to neboli doslova tradičné réžie, viac sa pridŕžali libreta a poznámok v klavírnom výťahu. Keďže hlavnou témou opery je oslobodenie a revolúcia, zrejme je takéto dielo obtiažnejšie aktualizovať a preto bolo pre mňa náročnejšie stotožniť sa s touto koncepciou a prezentovať víťazstvo lásky a jej hlavné idey. Po tejto stránke to bola pre mňa výzva, ale keď sa človek rolou a partom zaoberá do hĺbky a dlhodobo, dá sa to zvládnuť a tým, že je to už moje piate naštudovanie tejto postavy, partitúre sa venujem už dlhšie.  Aj keď Beethoven písal inštrumentálnejšie a príliš nebral ohľad na hlas, dá sa tu vyjadriť aj idea romantiky a peknej hudby. Som rada, že som dostala možnosť znova naštudovať postavu v SND.“, povedala pre Opera Slovakia sopranistka Maida Hundeling.

Ludwig van Beethoven: Fidelio, Opera SND, 2016, Jan Vacík (Florestan), Maida Hundeling (Leonore), foto: Pavol Breier

Ludwig van Beethoven: Fidelio, Opera SND, 2016,
Jan Vacík (Florestan), Maida Hundeling (Leonore),
foto: Pavol Breier

Pre Jana Vacíka je to taktiež ďalšia spolupráca so SND. V roku 2006 naštudoval pre SND hlavnú postavu v opere Benjamina Brittena Peter Grimes, Bacchusa v Ariadne na Naxe (2007) a Herodesa v opere Salome od Richarda Straussa. Zaujímavosťou je, že táto dvojica, ktorá v novej inscenácii hrá milujúci manželský pár, je ním aj v civilnom živote.  ,,V tomto diele sú na spevákov kladené veľmi vysoké nároky, a to nielen pre rolu Leonory, ktorá je podľa môjho názoru jednou z najťažších sopránových postáv. Nie je to len o zaspievaní vysokých tónov, ale náročná je aj interpretácia obsahu. Vážim si každú sopranistku, nielen svoju manželku, ktorá to zasieva bravúrne a verne. Myslím si, že Beethoven sledoval svoj cieľ a nemohol to napísať inak, len tak, ako to napísal. Nechcem teraz pôsobiť, že sa vychvaľujem, ale na postavu Florestana buď spevák má, alebo ju nemôže spievať. Je to podobne ako napríklad Don Carlos. Napriek tomu, že tam nie sú vysoké tóny, necítil som sa v tejto postave pohodlne a spevákovi hrozí, že si pri takomto spievaní zničí hlas. To isté sa týka aj Florestana, ktorý uprostred opery začne spievať čiastočne dramaticky, čiastočne Mozarta, Haydna, ale Beethoven podľa mňa nepísal negatívne, alebo proti zmyslu vokálneho vedenia, on to len musel vyjadriť tak, ako to je. Aj iné party ako Pizarro, alebo Rocco sú napísané na vyjadrenie toho, čo chcel touto operou povedať, a to sú ľudské práva. Taktiež som rád, že som v SND dostal príležitosť po Herodesovi v Straussovej Salome zaspievať si aj Florestana, navyše spolu so svojou manželkou, s ktorou sme tieto postavy spievali po prvýkrát na oslavách Emy Destinnovej v Českých Budějoviciach. Zároveň by som sa chcel poďakovať vedeniu Opery SND za šťastnú ruku pri výbere dirigenta, ktorý je s nami nielen rukou, ale aj srdcom a myšlienkami, pretože len po takejto súhre sa postavy priblížia ideálu.“, uviedol k svojmu hosťovaniu v SND Jan Vacík.

Obaja umelci naštudovali svoje postavy bez alternácií. Bez alternácie sa predstaví aj predstaviteľ Pizzara Ján Ďurčo. V ďalších alternovaných rolách sa predstavia František Ďuriač, Boris Prýgl, Jozef Benci, Jiří Sulženko, Jana Bernáthová, Mária Rychlová, Ľudovít Ludha, Róbert Remeselník, Martin Klempár, Jiří Zouhar, Roman Krško a Martin Smolnický.

Fidelio, Opera SND vizuál

Ludwig van Beethoven: Fidelio
Opera SND
Premiéry: 8. a 10. apríla 2016 v Sále opery a baletu SND

Hudobné naštudovanie: János Kovács
Dirigent: János Kovács, Peter Valentovič
Réžia: Martin Bendik
Scéna: Juraj Fábry
Kostýmy: Marija Havran
Zbormajster: Pavel Procházka

Don Fernando: František Ďuriač, Boris Prýgl
Don Pizarro: Ján Ďurčo
Leonore: Maida Hundeling
Florestan: Jan Vacík
Rocco: Jozef Benci, Jiří Sulženko
Marzelline: Jana Bernáthová, Mária Rychlová
Jaquino: Ľudovít Ludha, Róbert Remeselník
Prvý väzeň: Martin Klempár, Jiří Zouhar
Druhý väzeň: Roman Krško, Martin Smolnický

www.snd.sk

Pripravil: Ľudovít Vongrej

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 116
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár