Dnes je: pondelok, 23. 7. 2018, meniny má: Oľga, zajtra: Vladimír

So Steinbergom v Slovenskej filharmónii

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Izraelský dirigent svetového mena Pinchas Steinberg bol hosťom aj v aktuálnej 69. koncertnej sezóne. Vždy očakávaný veľký umelec dirigoval Slovenskú filharmóniu na dvojici abonentných koncertov 23. a 24. 11. 2017 s dielami Josepha Haydna, Richarda Straussa a Felixa Mendelssohna Bartholdyho o ktorých sme písali TU… (posledné dielo za spoluúčasti Slovenského filharmonického zboru). Do Reduty sa dirigent vrátil aj na dva abonentné koncerty (25. a 26. 1. 2018), venované Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu.

Od r. 2005 tento pamätný deň pripomína utrpenie 6 miliónov židovských obetí počas druhej svetovej vojny. S pamätným dňom súvisela aj citlivo zostavená dramaturgia koncertu s tromi obsahovo tragickými dielami. Na úvod to bola Mozartova Symfónia g mol, č. 40, KV 550 z r. 1788, ktorá patrí do trojice posledných Mozartových symfónií. Hoci sa jej pripisuje akési dramatické tušenie skorej smrti skladateľa (1756 – 1791), tá si prišla po geniálneho majstra až o tri roky. Viac než romantické vysvetlenie jej obsahu, je reálnejšie poznanie, že zrelý skladateľ tu vyjadril osobné zápasy o nové podoby symfónie. Tá prechádzala (aj v skladateľovej početnej symfonickej tvorbe) vývojom – od rokokovej nezáväznosti, ľahkosti, tanečnosti, nekonečnej prezentácie invencie, dobového vkusu, kompozičnej dokonalosti – k hlbšej výpovedi. Tá charakterizuje najmä l. vetu  Allegro molto s vášnivými výbuchmi hlavnej témy a nárekom vedľajšej. Oproti tomu je melancholické Andante (2. časť) upokojujúce, noblesné, elegantné, lyrické. 3. časť (Menuetto: Allegretto) nie je zvyčajnou variáciou rokokového tanca, ale vášnivou výpoveďou, ktorá graduje do tempovo vygradovanej záverečnej 4. časti (Allegro assai). Tu, podobne ako v 3. časti, je výrazný vklad dychových nástrojov s interpretačne nevydareným nástupom plechových nástrojov. Mozartova symfónia však ako celok nebola interpretačne najvydarenejším otvorením koncertu. Chýbala jednota nástupov, väčšia mäkkosť hry a celková vzdialenosť od štýlového podania.

Koncert k Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu, 2018,
Pinchas Steinberg, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Kantáta Arnolda Schönberga (1874 – 1951) Ten, kto prežil Varšavu, op. 46 (dielo z r. 1947) je silným hudobným obrazom masakru varšavského geta s vraždením bezbranných židov. Kantáta vo vrchole ústi do zborovej modlitby v hebrejčine Šma Jisrael (Počúvaj Izrael), ktorá je vyznaním viery v Boha a – napriek všetkým zločinom voči židovskému národu – jej potvrdením. Orchestrálny podklad kantáty vychádza zo Schönbergovej kompozičnej metódy, dodekafónie, ktorá sama osebe nie je lahodným melodickým spevom, skôr drsným hudobným celkom. Je to však mimoriadne silné dielo, súzvučné s dramatickým obsahom, ktorého autorom je sám skladateľ. Hudbu dotvára recitátor, ktorý by mal text prednášať napolo hovoreným, napolo hudobným spôsobom, v rámci výrazového oblúku – od faktografického opisu, cez drásajúce nemecké rozkazy rotmajstra, až po nástup mužského zboru, sugestívne spievajúceho modlitbu k Hospodinovi (zbormajstrom kvalitne naštudovaného zboru bol Jozef Chabroň). Popredný slovenský dramatický umelec Juraj Kukura prednášal – spolu s orchestrom – text kantáty, čo určite nebola ľahká úloha, vzhľadom na väčšinou plne znejúci orchester. Jeho prejav bol od začiatku vo forstissime, bez obsahovej gradácie, s pohľadom upretým na dirigenta, ktorý mu dával nástupy. Ideálne v tomto diele je sprechgesangové podanie, ktoré si vyžaduje hudobne poučeného recitátora. V tomto prípade chýbal. Zato Slovenská filharmónia sa v dramatickom diele Schönberga našla. Pod rukami spamäti dirigujúceho Pinchasa Steinberga jej bolo Schönbergovo dielo svojou expresivitou interpretačne bližšie, než Mozartov priehľadný klasicizmus. Kantáta Ten ktorý prežil Varšavu pritom nebýva u nás uvádzaná často: zaznela r. 1989 na BHS – s nemeckým recitátorom Ernstom Meinckom a 21. 5. 1993 s naším Juraj Petrom. (mužská časť SFZ ju uviedla viackrát aj v zahraničí).

Koncert k Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu, 2018,
Juraj Kukura, Pinchas Steinberg, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor (mužská časť),
foto: Ján Lukáš

Na záver koncertu zaznelo „chef-d’oeuvre“ Čajkovského kompozičnej tvorby – jeho Symfónia č. 6 h mol Patetická, op. 74. Je v nej zakliaty konflikt života, smrti, lásky i ortodoxnej viery, ktoré Čajkovského život a tvorbu napĺňali v nerozlučnej spätosti – podobne ako obrazy ruskej prírody a jej uzdravujúcej sily. Aj tu sa všetky spomenuté inšpiračné podnety objavili v takej interpretačnej sile, že hudobne citlivý poslucháč mohol pri počúvaní expresívne zahratej Čajkovského poslednej symfónie živo premietať vlastné peripetie, ba aj tušenie ľudského odchádzania.

Koncert k Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu, 2018,
Pinchas Steinberg, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Patetická symfónia pod rukami Pinchasa Steinberga a v podaní Slovenskej filharmónie bola vyvrcholením koncertu, ktorý v troch veľkých hudobných dielach pripomenul rôznym spôsobom tragédiu ľudského bytia.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 25. 1. 2018

Koncert k Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu
Koncertná sieň Slovenskej filharmonie
25. a 26. januára 2018

Pinchas Steinberg, dirigent
Jozef Chabroň, zbormajster
Juraj Kukura, rozprávač
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor (mužská časť)

Wolfgang Amadeus Mozart: Symfónia g mol, č. 40, KV 550
Arnold Schönberg: Ten, kto prežil Varšavu, op. 46
Piotr Iľjič Čajkovskij: Symfónia č. 6 h mol Patetická, op. 74

www.filharmonia.sk

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 13
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár