Dnes je: pondelok, 18. 6. 2018, meniny má: Vratislav, zajtra: Alfréd

Šperky Madony je absolútne majstrovské dielo, ktoré okamžite uchváti každého diváka

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Opera Slovenského národného divadla pripravuje slovenskú premiéru opery Ermanna Wolfa-Ferrariho Šperky Madony, ktorá sa bude konať 29. a 30. mája 2015. Dielo zaznie v naštudovaní hudobného riaditeľa Opery SND Friedricha Haidera – medzinárodne uznávaného odborníka na Ferrariho dielo. V rozhovore, ktorý poskytol pre Opera Slovakia, približuje pripravovanú operu i svoj pohľad na Ferrariho tvorbu.

Je známe, že máte blízko k hudbe Ermanna Wolfa-Ferrariho. Čo bolo podnetom na vytvorenie si takého vzťahu k jeho tvorbe?

Bola to príhoda, ktorej nesmierne silný účinok je pre mňa dodnes záhadou. V roku 2002 sa mi v jednom antikvariáte v Londýne dostala do ruky partitúra jednoaktovky „Il Segreto di Susanna“ (Zuzankino tajomstvo). Už pri čítaní prvých taktov predohry som sa cítil, akoby do mňa udrel blesk. Zrýchlil sa mi dych a musel som si sadnúť, aby som si celé dielo prečítal až do konca. Už o rok na to som operu uviedol s rozhlasovým orchestrom v Mníchove – s Renatom Brusonom v úlohe barytónu. Postupne som si zohnal aj mnohé iné diela z pera Wolfa-Ferrariho – a bol som úplne unesený. Odvtedy sa hudbou tohto skladateľa zaoberám skutočne dennodenne.

Ermanno Wolf-Ferrari, (1876 - 1948)

Ermanno Wolf-Ferrari,
(1876 – 1948)

Tento autor sa vo svete hráva málo napriek tomu, že v dobe, kedy žil, bol veľmi populárny. Čím to podľa vás je?

Existuje veľa teórií. Myslím, že prvá svetová vojna bola udalosťou, ktorá mala ďalekosiahle následky a všetko prevrátila hore nohami. Po roku 1918 sa ľudia na všetko pozerali úplne inými očami ako predtým. Aj na umenie a jeho „účel“. Našli sa aj teoretici, ktorí zastávali názor, že umenie by sa malo podriadiť diktátu, ktorý by predpisoval, aké má byť. Wolf-Ferrari do toho jednoducho nezapadal. Ale aj to je len špekulácia. Myslím, že doba, spoločnosť si vždy vyhľadáva presne také umenie, aké potrebuje.

Špecializujete sa aj na nahrávanie Ferrariho tvorby, na svojom konte máte nahrávky ako Benátska suita, Koncert pre husle a Orchester D dur op.26, za ktoré ste v roku 2013 získali aj Cenu nemeckých hudobných kritikov, ale aj jeho opernú jednoaktovku Zuzankino tajomstvo. Ako je to s nahrávkami tohto autora? Je ich dostatok?

Nie, zaiste nie. Nahrávky však nie sú meradlom kvality skladateľa. Jeho diela sú predovšetkým veľmi málo uvádzané. Husľový koncert, ktorý ste spomenuli, patrí s určitosťou k najkrajším koncertom v rámci svojho žánru. Zložil ho na úsvite druhej svetovej vojny pre jednu mladú huslistku, do ktorej bol zaľúbený. Nedokážem si predstaviť nič oduševnenejšie a srdcehrejivejšie. Toto dielo treba nevyhnutne zaradiť k tým piatim-šiestim naozaj veľkým koncertom v husľovej literatúre. Od jeho prvého uvedenia v roku 1944 však v koncertnej miestnosti takmer nezaznelo. To je nepochopiteľné.

CD Ermanno Wolf-Ferrari

CD Ermanno Wolf-Ferrari

Každý skladateľ má svoju špecifickosť, čím je osobitá hudba Ermanna Wolfa-Ferrariho?

Tak ako sa nedá skutočne popísať farba či vôňa, ani hudbu nemožno uchopiť slovami. Treba si ju vypočuť. Dôležité je ale poznamenať, že Wolf-Ferrari nie je ani eklektik, ani anachronik. Vyznačuje sa nezameniteľným, individuálnym štýlom.

Ermanno Wolf-Ferrari napísal 13 operných diel, z toho je prevažná väčšina komických. Ako by ste pre našich čitateľov charakterizovali jeho opernú tvorbu? Bol vo svojej dobe vnímaný ako ,,operný komik“?

Jeho meno sa spája hlavne s oživením operného žánru buffa, presnejšie povedané s operami na námety diel Carla Goldoniho, slávneho benátskeho autora komédií. Ale jeho „vážne“ opery, ako povedzme Sly alebo Šperky Madony slávili kedysi tiež úspech po celom svete.

Ste hudobným riaditeľom Opery SND a v tejto sezóne uvádzate operu Šperky Madony. Na Slovensku sa vďaka vášmu výberu toto dielo uvedie po prvýkrát. Prečo ste sa rozhodli pre tento titul?

Pôvodne sme mali na mysli jednu z jeho komických opier. Dramaturgický plán Opery SND si však vyžadoval o niečo „náročnejší“ taliansky titul, takže z toho nakoniec vzišli „Šperky“.

Táto opera obsahuje veľa postáv, okrem tých hlavných aj mnoho epizódnych, a zrejme aj hudobné naštudovanie takého diela je veľmi náročné, i keď je veľmi melodické. Aký bol skúšobný proces?

Svojim komplexným a mnohovrstevným charakterom je dielo extrémne náročné. Tá „melodickosť“, ako hovoríte, tvorí určitý druh základnej štruktúry. Ale vo vysoko dramatických a aj mystických úsekoch sa dielo prelieva do oblastí, ktoré možno označiť za modernistické. Predovšetkým z hľadiska harmónie si opera zaslúži samostatnú analýzu. Jediný krát vo svojej tvorbe tu Wolf-Ferrari ukazuje, že má v malíčku aj neskororomantickú harmóniu. Takže na jednej strane tu počuť čistú taliansku zmyselnosť – tá ide zväčša hneď do ucha – no na strane druhej hudba akoby miestami predvídala neskoršie diela Bartóka či Šostakoviča. Ale ani na okamih nevzniká dojem nejednotnosti či porušenia, zmeny štýlu. Všetko pôsobí veľmi jednoliatym dojmom. Skúšanie bolo extrémne náročné. Dielo je z organizačného hľadiska jedno z najťažších, aké som kedy dirigoval. Pre spevákov, ktorí musia popritom zvládnuť ešte aj hrať alebo tancovať, je to taktiež veľká výzva.

Skúška opery Šperky Madony, skúšobné javisko Opery SND, foto: Alena Klenková

Skúška opery Šperky Madony,
skúšobné javisko Opery SND,
foto: Alena Klenková

Aká je inštrumentácia tohto diela? Aký veľký je orchester? Použil Ferrari v tejto opere nejakú zaujímavú alebo nezvyčajnú orchestráciu, alebo nástrojové obsadenie, na ktoré by ste radi upozornili?

Veľkosť orchestra zodpovedá operám neskorého 19. storočia. Wolf-Ferrari mal úžasný zmysel pre inštrumentálne farby. Hudbu camorristov prostredníctvom gitár, mandolín a akordeónu obohatil osobitou farbou. V prípade opery je také niečo skôr zriedkavé. Tieto nástroje sa ale používajú aj na iných miestach, napríklad vo vzdorovitých pasážach Malielly. Vtedy pôsobia takmer archaicky. Zaujímavosťou je, že v partitúra predpisuje aj zopár neapolských ľudových nástrojov. Keďže sme ich v našich končinách nemohli zohnať, vyrobil ich náš bubeník Igor Repka podľa obrázkovej predlohy! To je podľa mňa úžasné! Zoznámime sa teda s napríklad s nástrojom „putipù“ či „triccaballacche“.

Šperky Madony obsahujú veľa zborových partov. Na javisku Opery SND zaznejú nádherné veľké zborové čísla, okrem interného budú v tomto diele účinkovať aj externé zbory. Povedzte nám niečo k zborom v tomto diele.

Nie je to zborová opera v pravom zmysle slova. Napriek tomu je zbor prítomný takmer stále, v najrozličnejšom obsadení. A ak aj nie na scéne, tak potom za scénou. V 2. dejstve, keď sa Gennaro chystá ulúpiť šperky Madony, zaznieva z diaľky nesmierne smutná neapolská ľudová pieseň, ktorú spieva práve zbor. Je to neuveriteľne dojímavé. Zbor ako takpovediac hlas osudu. Na javisku zastupuje neapolský ľud so všetkým, čo k tomu patrí. Aj zločineckú bandu Camorra predstavuje zbor. A zbor je v konečnom efekte tiež hudobným nositeľom kultu hlbokého uctievania Panny Márie, typického pre juh.

Za vášho pôsobenia v Opere SND ste priniesli viaceré diela, ktoré sa slovenské dramaturgie (celkovo na Slovensku) akoby obávali uviesť. Dôvodom ich obáv bola predovšetkým divácka náročnosť titulov. Vývoj ale ukázal, že aj náročnejšie tituly si získali svojich divákov. Ako vy vnímate pozíciu operného divadla v krajine? Aká je jeho úloha?

Operné divadlo musí byť čo najvšestrannejšie, inak zakrnie a stane sa z neho múzeum.

Šperky Madony, Opera SND, (2015), Scéna z 1. dejstva, foto: Jozef Barinka

Šperky Madony, Opera SND, (2015),
Scéna z 1. dejstva,
foto: Jozef Barinka

Šperky Madony sú na Slovensku neznámy titul a ja som rád, že ho môžem spoznať. Podľa mňa je aj jednou z povinností operného divadla uvádzať nové tituly a aj autorov, ku ktorým si divák postupne vytvorí vzťah, tak isto, ako kedysi operné divadlá ponúkli napríklad Carmen, Nabucca či Aidu…

Tieto obľúbené tituly nesmú dnes na hracích plánoch chýbať. Predstavujú nesmrteľné majstrovské diela. Nemožno sa však obmedziť výlučne na ne. Treba si vytvoriť umelecko-historický kontext. V prípade „Šperkov“ ide však o iný dôvod: je to absolútne majstrovské dielo, ktoré okamžite uchváti každého diváka! O tom som pevne presvedčený. Táto hudba preniká do srdca – a aj do našich zmyslov a nervov…!

Pomaly sa končí sezóna, zaujímalo by ma ako strávite leto, prípadne aké sú vaše najbližšie plány.

Neuveríte mi: v lete budem v Mníchove v jednom rozhlasovom štúdiu pripravovať zverejnenie niekoľkých nových nahrávok – opäť od Wolfa-Ferrariho! S orchestrom Oviedo Filarmonía som nahral malé oratórium „Talitha Kumi“ a aj všetky symfonické časti z jeho opier. Vrcholom je suita zo „Šperkov Madony“.

Ďakujem za rozhovor

Friedrich Haider, foto: Ľudovít Vongrej

Friedrich Haider,
foto: Ľudovít Vongrej

Friedrich Haider

Rakúsky dirigent s talianskymi a bavorskými koreňmi Friedrich Haider je jednou z najprominentnejších osobností na poli hudby v Európe. Divadelne debutoval v roku 1984 v Klagenfurte s operetou „Viedenská krv“ od Johanna Straussa. Krátko na to bol vo veku 29 rokov vymenovaný za jedného z najmladších hudobných riaditeľov „Opera National du Rhin“ v Štrasburgu.

S repertoárom pozostávajúcim z asi 60 operných titulov nasledovali vystúpenia v operných domoch vo Viedni, v Mníchove, Berlíne, Drážďanoch, Barcelone, Amsterdame, Benátkach. V Metropolitnej opere v New Yorku sa po prvý krát predstavil s Verdiho operou Rigoletto.

V roku 2005 preniesol Friedrich Haider ťažisko svojej práce na koncertnú oblasť. Dirigoval o. i. Českú filharmóniu, London Symphony Orchestra, Camerata Salzburg. Od svojej prvej spolupráce na Verdiho Rekviem je hosťujúcim dirigentom zboru a orchestra Slovenskej Filharmónie v Bratislave. Sedem rokov zastával tiež pozíciu vedúceho orchestra Oviedo Filarmonía na severe Španielska, ktorý pod jeho vedením podával už na prvých koncertoch špičkové výkony a hosťoval v Madride, Paríži a Tokiu.

Je medzinárodne uznávaný odborník na Ferrariho dielo.

Od roku 2009 pôsobí Friedrich Haider v Slovenskom národnom divadle, kde hudobne nanovo naštudoval Mozartove opery Čarovná flauta (2010) a La Clemenza di Tito (2014), Verdiho opery Dvaja Foscariovci (2010) a Rigoletto (2013), Pucciniho opery Le Villi (2011) a Bohému (2014), Wagnerovho Lohengrina (2013), Straussovu Salome (2014) a tentokrát aj Ferrariho Šperky Madony (2015). Od roku 2012 zastáva post hudobného riaditeľa Opery SND.

Viac o Friedrichovi Haiderovi sa viac dočítate na www.friedrichhaider.com

Operu Šperky Madony uvedie SND v slovenskej premiére 29. a 30. mája 2015

Pripravil: Ľudovít Vongrej

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár