Dnes je: utorok, 17. 10. 2017, meniny má: Hedviga , zajtra: Lukáš

Spevácka hviezda Gabriela Beňačková jubiluje

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pôvodne slovenská, neskôr už česká operná hviezda Gabriela Beňačková  sa 25. marca dožíva významného životného jubilea. Aj keď na rozdiel od Edity Gruberovej a Lucie Popp nebola emigrantkou, podobne ako Magdaléna Hajóssyová obrovskú časť svojej speváckej dráhy realizovala mimo územia Slovenska a kontakty s ňou boli preto pre domácich priaznivcov operného spevu vždy sviatkom.

So spevom začala v Detskom speváckom zbore Čs. rozhlasu v Bratislave, študovala na konzervatóriu v Žiline (u Tatjany Kresákovej) a na VŠMU (Anna Korínska a Janko Blaho). Členkou súboru Národnom divadle v Prahe bola v rokoch 1971-80, no už v roku 1970 tam spievala Natašu Rostovovu v Prokofjevovej opere Vojna a mier. V Prahe potom naštudovala Pucciniho Mimi a Manon, Smetanovu Mařenku, Čajkovského Tatjanu, Dvořákovu Rusalku, Suchoňovu Katrenu. Medzi tým v sezóne 1973/74 bola aj sólistkou Opery SND, no z nových premiér spomínanej sezóny nenaštudovala nijakú úlohu. Už v prvej polovici sedemdesiatych rokov hosťovala na európskych javiskách (Dublin, Parma, Bologna, Amsterdam, Mníchov). V rokoch 1976-2000 vystupovala vo Viedenskej štátnej opere a v čase jej najväčšej slávy (osemdesiate a deväťdesiate roky) vystupovala aj v La Scale, v Teatro Colón, Boľšom teatre, Theatre Bastille, Zürichu, Berlíne a na amerických javiskách. V MET sa presadila najprv v českých operách (Kaťa Kabanová 1991, Jenůfa Rusalka v 1993), neskôr aj v operách talianskych (Mimi, Leonora di Vargas v 1995 a Desdemona v 1998). Triumfálny bol jej návrat do Prahy, keď v roku 1983 pri otváraní zrekonštruovanej Zlatej kapličky spievala Smetanovu Libušu. Neskôr svoj „medzinárodný“ repertoár obohatila aj o niektoré úlohy z diel oboch Richardov (Wagnera i Strauss).

Gabriela Beňačková ako Káťa Kabanová v Met, 1991

V ďalšom sa venujem nemnohým no podnetným osobným stretnutiam s jej speváckym umením. Po prvý raz som ju počul v SND spievať bezvýznamnú úlohu Pážaťa vo Verdiho Rigolettovi. Pri zájazde pražského ND do Bratislavy v roku 1979 som konečne mohol počuť aj jej exportnú Rusalku. Beňačková potom figurovala v pamätnom Lenárdovom naštudovaní Verdiho Requiem v Slovenskej filharmónii spolu s Petrom Dvorským, Sergejom Kopčákom a Evou Randovou a myslím, že takú kvalitnú zostavu pri interpretácii geniálneho Verdiho opusu som už neskôr nezažil. Naposledy som Beňačkovú počul naživo na koncerte v rámci Bratislavských hudobných slávností, kde spievala jej naturelu blízke Štyri posledné piesne Richarda Straussa. Aj keď v nižších stredoch sa už prejavoval jej vyšší vek, vo výškach jej hlas stále znel sviežo. Ďalšie „stretnutia“ so speváčkou som mal vďaka „éteru“. Nezabudnuteľným dojmom na mňa pôsobila jej Rusalka pri prenose z Viedenskej štátnej opery, kde jej partnermi bol Dvorský, Nesterenko a Randová spievajúci pod skvelou taktovkou Václava Neumanna. Už v roku 1981 som ale prostredníctvom viedenskej televízie sledoval, ako po boku Placida Dominga a Piera Capuccilliho spievala Maddalenu z Giordanovho André Chéniera. Práve tento výkon jej otvoril cestu k interpretácii talianskych opier na veľkých javiskám, kde dovtedy triumfovala skôr českých a slovanských operách. Pravda, jej hlas so svetlejšou farbou a trocha rovnejšou vysokou polohou nebol natoľko „taliansky“ ako napríklad v tom čase už pomaly z pozícií ustupujúcej Maďarky Sylvie Sass, no technicky aj interpretačne speváčka zvládala aj tieto úlohy na vysokej úrovni. Posledným „rozhlasovým“ zážitkom bol prenos z koncertu na počesť Emy Destinovej počiatkom deväťdesiatych rokov, na ktorom opäť spievala s Petrom Dvorským a trúfla si aj na také vysoko dramatické party ako predstavuje Aida alebo Manon Lescaut.

Gabriela Baňačková (Mařenka) a Peter Dvorský (Jeník)
v televíznom spracovaní opery Bedřicha Smetanu Predaná nevesta v roku 1981

Gabriela Beňačková sa vyprofilovala aj ako úspešná piesňová speváčka. Tu sa zameriavala najmä na piesne Dvořáka, Wolfa, Mahlera, Straussa a Schumanna. Jej spevácka kariéra sa oficiálne skončila v roku 2008, kedy sa na pár mesiacov stala riaditeľkou Opery SND, no koncertne sa sporadicky objavuje na pódiách dodnes. Jej hlas je zachytený na množstve audio i video nahrávok. Výberovo spomeňme operné komplety Predanej nevesty (1982), Káte Kabanovej s dirigentom Mackerrasom (Supraphon, 1999), Libuše (1983 s dirigentom Košlerom), Krútňavy (1972 s Tiborom Frešom a 1988 s Ondrejom Lenárdom), Rusalky (1983 a 1988 s Václavom Neumanom), Její pastorkyně (s Evou Queler 1994), oratórne diela ako Glagolská omša (1978, 1979 a, na DVD 1996), Dvořákova Stabat Mater (1982) a Requiem (1984, obe s W. Savallischom), Beethovenova Deviata (s Abbadom v 2004), videá resp. live záznamy Fidelia (s Oliverom von Dohnanyim), Mefistofela (v réžii Roberta Carsena), Bohémy (s partnerom Pavarottim v 1986), Veci Makropulos (2001, s Oliverom Dohnanyim v Brne). V rozhlasovej nahrávke zasa bola Pauerovou Zuzanou Vojířovou, cenné sú záznamy koncertov piesní alebo árií. Účinkovala vo filme Božská Ema (hrala ju Božidara Turzunovová), vo Weiglových operných televíznych prepisoch FaustaRusalky (ako vokálna podoba hrajúcej Magdy Vašáryovej) a viedla spevácke kurzy v Luhačoviciach i v Nemecku, zasadala ako porotkyňa v Karlových Varoch.

Gabriela Beňačková pri preberaní Medaily za zásluhy o štát z rúk prezidenta ČR Václava Klausa, 2008,
foto: Jan Handrejk

Nespievala tak ako Hana Svobodová-Janku vo Verone alebo Ludmila Dvořáková v Bayreuthe, zato celé tri desaťročia bola ozdobou najvýznamnejších operných a koncertných pódií na našej zemegule. Sopranistka je držiteľkou vzácnych vyznamenaní (okrem domácich aj Cena Artura Toscaniniho, Zlatá medaila Giuseppe Verdiho, Janáčkova zlatá medaila, titul kammersängerin vo Viedni). Je čestnou predsedníčkou nadácie Gustava Mahlera v Kališti a hudobný festival v Rychnove nad Knežnou nesie dnes jej meno. Hoci podľa oficiálnych dokumentov už nám Slovákom nepatrí, sme na ňu hrdí aj my.

Autor: Vladimír Blaho

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

video

 

 

email

About Author

Leave A Reply