Dnes je: pondelok, 18. 6. 2018, meniny má: Vratislav, zajtra: Alfréd

Stanislav Beňačka o internetových prenosoch koncertov Slovenskej filharmónie

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Aj opera a klasická hudba sa prispôsobuje súčasným technológiám a v poslednom čase sa čoraz viac operných domov a koncertných sál približuje divákom prostredníctvom populárnych internetových prenosov svojich predstavení i koncertov. Na Slovensku je priekopníkom v tejto oblasti Slovenská filharmónia (SF). Prinášame vám rozhovor s Ing. Stanislavom Beňačkom z Oddelenia zvukovej, svetelnej techniky a nahrávania SF. V rozhovore sa dozviete zaujímavosti zo zákulisia týchto prenosov SF, ako taký internetový prenos funguje, kde je v Redute najlepší zvuk, koľko koncertov je v online archíve a iné zaujímavosti.

Moderná doba a technológie prinášajú v dnešnej dobre milovníkom vážnej hudby možnosť vychutnať si koncert aj bez nutnosti návštevy koncertnej siene či divadla. Samozrejme nič nenahradí zážitok zo živého koncertu či predstavenia, ale možnosť vypočuť si záznam prostredníctvom internetového prenosu má množstvo zaujímavých výhod. V teple domova si vieme opakovane pozrieť alebo vypočuť to, čo sa nám páčilo naživo, vychutnať si detail záberu  na obľúbeného dirigenta, či sólistu. Alebo si len zopakovať obľúbenú pasáž, prípadne si podľa nálady vybrať takú hudbu, na akú má poslucháč práve chuť.

Svet sa vďaka internetu stáva menším a slovenský divák má možnosť vďaka internetovým prenosom vzhliadnuť koncerty orchestrov, operných ansámblov a dirigentov z celého sveta. Stáva sa dnes takmer samozrejmosťou, že každá významná hudobná inštitúcia takýmto spôsobom sprostredkúva svoj program.

Stránka streamu zobrazená na tablete, screenshot: Natália Dadíková

Stránka streamu zobrazená na tablete,
screenshot: Natália Dadíková

Hudba sa vďaka internetu na nás dnes plným prúdom doslova valí, tečie, a preto sa prenosom koncertov cez internet zvykne hovoriť aj ,,stream” – z anglického slova tok, prúd.

Na Slovensku zatiaľ ako jediná spustila takýto projekt v roku 2008  Slovenská filharmónia a získava si stále viac priaznivcov. Od minulého mesiaca sú prostredníctvom stránky http://stream.filharmonia.sk všetky prenosy sledovateľné aj prostredníctvom mobilných zariadení – telefónov a tabletov. O tom, ako to všetko začalo a čo to obnášalo, sme sa rozprávali s Ing. Stanislavom Beňačkom z Oddelenia zvukovej, svetelnej techniky a nahrávania SF.

Kto bol autorom myšlienky sprostredkovať koncerty SF divákom aj prostredníctvom internetového prenosu?

Bol to generálny riaditeľ SF Prof. Lapšanský, ktorý v roku 2007 navštívil  fínsky symfonický orchester v Lahti, kde bol oboznámený s projektom ClassicLive – internetovými prenosmi koncertov a divadelných predstavení. S kolegom Markom Piačekom sme teda začali hľadať model ako ten projekt postaviť na nohy. Hotový projekt bol následne predstavený ministrovi kultúry a stretol sa s veľkou podporou.

Kto tvorí team technického zázemia prenosov?

Tvorí ho zvukár Václav Frkal, réžiu zabezpečujú Marek Piaček a Jozef Chabroň, Václav Frkal ml. a ja obsluhujeme kamery. Peter Gonda spravuje server a je zodpovedný za samotný stream. Nášmu výrobnému teamu hovoríme pracovne ,,streamboyz“. Pod týmto pojmom nás poznajú aj naši fanúšikovia na sociálnej sieti Facebook, kde prostredníctvom profilu Slovenská filharmónia Online prinášame správy ohľadom našich aktivít a avízujeme nové prírastky v archíve.

Zľava: Stanislav Beňačka, Václav Frkal a Marek Piaček, foto: Streamboyz

Zľava: Stanislav Beňačka, Václav Frkal a Marek Piaček,
foto: Streamboyz

Pre porovnanie ale musím povedať, že sme sa po spustení projektu boli konfrontovať vo svete – napr. u Berlínskych filharmonikov, či v Paláci umení v Budapešti. Berlínčania v roku 2011 ako jedni z prvých zriaďovali svoju ,,Digitálnu koncertnú sieň“. Keď sme ich navštívili, práve s tým začínali a u nás už prenosy nejaký čas fungovali, keďže ten náš úplne prvý sme uskutočnili už 22. februára 2008 – išlo o koncert, ktorý dirigoval Alexander Rahbarí. Ale v Berlíne fungujú s úplne iným rozpočtom a teda aj technicky to bolo už vtedy na špičkovej svetovej úrovni.

Video: Štúdio Berlínskej filharmónie http://youtu.be/pfcMSQ7dzXg

Štúdio Berlínskej filharmónie, fotografiu pre portál Opera Slovakia poskytlo tlačové oddelenie Berlínskych filharmonikov, foto: Peter Adamik

Štúdio Berlínskej filharmónie,
fotografiu pre portál Opera Slovakia poskytlo tlačové oddelenie Berlínskych filharmonikov,
foto: Peter Adamik

Takisto sme navštívili kolegov v novopostavenom supermodernom Paláci umení v Budapešti a tam sme ešte len videli, ako môže byť technicky vybavené pracovisko zabezpečujúce prenosy. Celý ten projekt – budovy, koncertné sály, štúdiá, ich vybavenie, stáli Maďarsko ich jednoročné HDP. Komplex žije operou, baletom, cirkusom, jazzom, klasickou hudbou, vysiela odtiaľ rádio, robia sa prenosy. Už samotná budova nemá architektonicky obdobu nikde v Európe. Takto sme získali inšpiráciu z podobných pracovísk v zahraničí a postupne sme ten náš projekt prenosov z Reduty krok za krokom zdokonaľovali.

Palác umení v Budapešti, foto: www.mupa.hu

Palác umení v Budapešti,
foto: www.mupa.hu

Čo všetko si takýto projekt vyžadoval po technickej stránke?

Vybrať vhodné miesto pre inštaláciu robotických kamier, ktoré sme spočiatku mali iba dve a postupne sme ich počet rozšírili na päť. Naťahať ovládacie, napájacie a signálové trasy. Do signálových trás nainštalovať distribučné zosilňovače. Všetky káble pripojiť v réžii na strižňu a diaľkové ovládanie kamier. Zavesiť do Koncertnej sály špeciálny mikrofón Soundfield a dotiahnuť jeho signál cez povalu až do réžie k jeho ovládacej jednotke. Zapojiť réžiu – strižňu, mixpult, monitory, enkóder, počítač, DVD rekordér. A celé to nastaviť k našej spokojnosti.

Prvé internetové prenosy boli analógové?

Áno, brali sme z kamier klasický kompozitný signál, na trasách sme mali už spomínané distribučné zosilňovače, ktoré nám vyrovnávali straty signálu v kábloch. Signál sa dostal do strižne, z tej potom na zálohový záznam, čiže vtedy DVD rekordér – resp. na jeho pevný disk.  Keďže vtedy bolo všetko ešte v malom resp. základnom rozlíšení SD (standard definition) – kapacitne to stačilo. Zároveň sme všetko spolu so zvukom cez enkóder ukladali do počítača. Samostatne sme ešte nahrávali zvuk vo vyššej kvalite ako zálohu.

Kde sa vysielali tieto prvé filharmonické prenosy?

Vyrábali sa pre ClassicLive. Bolo to veľmi hektické, pretože sme museli mať zabezpečenú konektivitu na patričnej úrovni, aj keď výsledný obrázok pre diváka, ktorý prenos sledoval na svojej obrazovke, bol vtedy asi len 10×8, resp. 10x6cm a boli to časy keď sa ešte robilo vo formáte 4:3. Ale boli sme schopní naživo vysielať. Museli sme sa v réžii trošku tlačiť, pretože počas toho, ako sme my traja snímali, tam bol s nami ďalší človek, ktorý priamo na serveri kontroloval a sledoval tento živý prenos.

Čo bolo ClassicLive?

Išlo o projekt Symfonického orchestra z Lahti vo Fínsku, ktorý prišiel s ideou spustiť internetový portál www.classiclive.com, na ktorom by mohli ľudia sledovať naživo predstavenia koncertov, opier a baletu. V roku 2007 to celé technicky pripravili a začali vysielať najprv vlastné koncerty a postupne sa pridali prenosy Maďarského národného filharmonického orchestra, orchestra z ROTTERDAMU a Slovenskej filharmónie. Bola to pre naše telesá veľmi dobrá príležitosť prezentovať sa takouto formou vo svete, zviditeľniť sa na internete. Dosiahli sme veľmi slušnú sledovanosť.

Ako vyzerá príprava na samotný prenos?

Už počas skúšok orchestra treba sledovať partitúru, robiť si poznámky, pripravovať si zábery. Každá kamera mala v časoch našich začiatkov 6 presetov, čiže na každú kameru sme si mohli predprogramovať 6 záberov. Máme s tým spojenú vlastnú terminológiu, ktorou sa režisér a kameraman v strižni dorozumievame.  Vieme, že na ,,jedničke“ je sólista alebo dirigent, ,,dvojka“ sú drevá, ,,trojka“ sú alebo primy alebo čelá, ,,štvorka“ je celok – záber na celé pódium, ,,päťka“ sú horny, ,,šestka“ sú plechy. No a dnes, keď máme vybavenie pokročilejšie, tak máme na kamerách tých presetov, čiže prednastavení, dohromady 16. Takže ,,sedmička“ je tympan, ,,osmička“ sú bicie, ,,deviatka“ je detail na flauty, ,,desiatka“ detail hoboje, ,,jedenástka“ klarinety, ,,dvanástka“ fagoty, ,,trinástka“ trúbky, ,,štrnástka“ sú sekundy, violy, príp. kontrabasy, ,,pätnástka“ je prvá horna a ,,šestnástka“ sú harfy.

Marek Piaček nad orchestrálnou partitúrou  počas príprav na prenos, foto: Streamboyz

Marek Piaček nad orchestrálnou partitúrou počas príprav na prenos,
foto: Streamboyz

Je to na jednej strane veľká variabilita, na druhej strane, keď robíme záznam nejakej rýchlej hudby, tak mám občas z toho ,,polámané“ prsty, pretože jednou rukou musím jednak korigovať ešte ten prednastavený záber, keďže nikdy si ten hráč na koncerte nesadne úplne na to isté miesto ako sedel na skúške, druhou rukou strihám medzi kamerami. Takže Marek Piaček, ktorý robí réžiu prenosu a drží v ruke partitúru, mi 2-3 takty dopredu napr. povie, že pozor, pôjde také a také sólo, ja si hráča pozriem, dokorigujem, zatiaľ druhým okom kontrolujem to čo mi práve beží – čo točím, a potom v správny moment strihnem nový záber, ktorý som si pár sekúnd dozadu pripravil.

Jeden takýto prenos teda zvyčajne zabezpečujeme traja. Vašek Frkal je od zvuku, ja ovládam kamery a strih, Marek Piaček číta partitúry a hovorí mi zábery, ktoré máme vopred dohodnuté a poznačené v partitúre. Takýto hotový záznam potom kolega Peter Gonda, ktorý sa stará o server, zavesí na stream.

Keď sme toto prezentovali v Berlíne, tak na nás neveriacky pozerali, keďže tam sú len v réžii počas prenosu 8 ľudia, plus majú ešte dvoch zvukárov. V Budapešti sú dokonca v tíme trinásti. Tam má každá kamera svojho vlastného operátora, plus majú v sále dvoch živých kameramanov s veľkými kamerami, takže oni vedia ponúkať úplne iný typ záberov.

Ako to po technickej stránke vyzerá v zrekonštruovanej budove Reduty dnes?

V Koncertnej sieni máme 5 kamier – jedna centrálna je upevnená v strede na balkóne, jedna je pod lóžou, na protiľahlej stene ďalšia a vpredu za portálmi sú skryté ešte ďalšie dve. V Malej sále sú umiestnené 4 kamery – tam sú tie pôvodné, s ktorými sme voľakedy začínali vo Veľkej sále. Trošku sme ich museli zmodernizovať, ale svoj účel plnia. Umiestnenie kamier nie je práve najšťastnejšie, ale sme limitovaní súhlasom pamiatkárov. Uvítali by sme možnosť premiestňovať kamery podľa aktuálneho rozmiestnenia orchestra na konkrétny koncert a hlavne všetky nainštalovať nižšie, no bohužiaľ… Z Koncertnej sály dnes robíme záznamy v HD (high definition) kvalite, z Nádvoria a Malej sály v kvalite SD (standard definition).

A mikrofóny?

Mikrofón máme len jeden jediný, tzv. Soundfield. Chceli sme sa vyhnúť ,,pralesu mikrofónov“ a zároveň ideme tak trošku proti prúdu, čo sa tradičných trendov záznamu zvuku týka, pretože pokiaľ je mikrofón situovaný v jednom bode, je to jediný slušný fázovo koherentný zdroj záznamu signálu. Nedochádza pri jeho použití k fázovému a tým pádom priestorovému skresleniu. Ten mikrofón má v sebe zabudované 4 mikrofóny, z ktorých sa dá vygenerovať alebo stereo, alebo formáty 5.1, prípadne 7.1. Takže my napríklad pre účely streamu točíme stereo, ale zároveň v hornej réžii náš zvukár nahráva multitrack vo vysokom rozlíšení 96kHz/24bit, čiže tam točíme samostatne všetky štyri kanály zo Soundfieldu ako základ pre prípadné spracovanie v 5.1 alebo 7.1 do budúcnosti.

Václav Frkal za mixpultom, foto: Streamboyz

Václav Frkal za mixpultom,
foto: Streamboyz

V čom je ten mikrofón iný?

On sníma všetko vlastne po osi X, osi Y a Z, plus ambientný signál (viď nákres). Pomocou týchto štyroch signálov my vieme ten zvuk ako keby ,,zoomovať“, elektronicky nakláňať, meniť jeho smerovú charakteristiku – rozšíriť, zúžiť, dokonca otáčať. Je k tomu mikrofónu jedno velikánske diaľkové ovládanie a jeho pomocou si vieme nastaviť všetko, čo potrebujeme.

Spôsob snímania zvuku prostredníctvom mikrofónu Soundfield

Spôsob snímania zvuku prostredníctvom mikrofónu Soundfield

Takže supluje ten ,,cintorín“ mikrofónov?

Áno, štandardne by ich tu muselo byť asi 14. Ale čo je podstatné, dojem zvuku pri zázname s takýmto soundfield mikrofónom nám umožňuje získať hlavne ten predo-zadný rozmer zvuku. Keď si zoberieme akúkoľvek štúdiovú nahrávku, pokojne aj big beat, tak priestor tam robí akurát tak dozvuk a vnímame muzikantov akoby jedného vedľa druhého, akoby boli nastavaní zľava doprava. Ale keď sa pozrieme na orchester, vieme, že niekde vzadu máme tympan a tá informácia v tom stereo signále je, že zvuk tympanu prichádza odniekiaľ zozadu. Čiže vieme zvuk pekne rozložiť do priestoru.

Čím argumentujú kritici tejto technológie?

Kritici tvrdia, že tento spôsob snímania nemá až takú detailnú kresbu, a –  s čím súhlasím, jeho inštalácia a hlavne nastavenie je časovo náročné a vyžaduje prítomnosť hrajúceho orchestra. Ja však tvrdím, že ak je harfa v reále na pódiu umiestnená niekde vzadu a my robíme Live záznam, tak nemôžem ju  umelo vytiahnuť dopredu. Je to živý záznam, čiže ideálny dojem je ako keď sedím v koncertnej sále a počúvam zvukový balans, ktorý mi ponúka dirigent a nie balans, ktorý mi ponúka zvukový režisér. Štúdiová nahrávka je predsa niečo iné. Mne nepríde prirodzené, ak je niečoho pôvodne vo zvuku málo, aby to bolo umelo zvukárom zosilnené. Otázky balansu má riešiť dirigent a ak niečo menej znie, treba ho počas skúšok na to upozorniť. Zvukovo niečo cez mixpult dolaďovať a vyťahovať je podobné, ako keby niekto zo sály počas koncertu pískol na dirigenta ,,hej, daj viacej tie drevá!“.

Čo je ťažké nazvučiť a zaznamenať? 

Naša Koncertná sieň má svoje špecifiká, napr. Mahlerovu ôsmu symfóniu by som si tu asi netrúfol robiť. Ona má svoju akustickú kapacitu a od istej hladiny sa všetko zlieva už len v jeden veľký hluk a výsledný zvuk prestáva byť detailný. Čo sa akustiky týka, vždy napríklad čakáme aj na to, koľko bude ľudí v sále a ak je treba, tak využívame závesy na oknách. Keď je veľa návštevníkov, okná odkryjeme, keď ich príde menej, závesy spustíme a tým riešime trošku ten dozvuk.

Máte vy ako zvukár v sále obľúbené miesto, kde je akustika podľa vás najlepšia?

Dobrý zvuk je na balkóne, alebo potom zhruba na úrovni nášho mikrofónu, to je 6.-7. rad. Ale pravdupovediac v tej sále až tak často nesedím, väčšinu času trávim tu v réžii.

Nahrávajú sa všetky koncerty, alebo je nejako určené, z ktorých sa bude robiť záznam a z ktorých nie?

Je určené, ktoré koncerty v sezóne snímame, čiže ktoré pôjdu na stream. Väčšinou všetko, čo snímame, sa na ten web aj dostane, jediné výnimky môžu byť vtedy, ak by nastala nejaká umelecká výhrada ohľadom výkonu, čo sa nám zatiaľ stalo raz. Taktiež to záleží napr. v prípade hosťujúcich umelcov od toho, či poskytnú súhlas k vyhotoveniu a vysielaniu záznamu. Pokiaľ sa jedná o diela, ktoré sú copyrightom chránené, tak to väčšinou funguje v takom režime, že sa buď vôbec nenahrajú, alebo sa dohodne a zaplatí zverejnenie na našej stránke len na určitú dobu. Robili sme napr. záznam z koncertu, kde sa uvádzalo dielo E. W. Korngolda a to sme mohli sprístupniť prostredníctvom streamu len na mesiac.

Koľko koncertov sa dnes dá nájsť v archíve streamov?

Teraz bude 7 rokov, odkedy robíme záznamy koncertov, a každý rok ich pribudne tak 80-90. Majú obrovskú hodnotu, napr. aj z toho dôvodu, že sú v nich zachytené unikátne momenty, mnohí skvelí umelci, ktorí tu dnes medzi nami sú – živí, zdraví, ale jedného dňa sa niekto pominie a my máme na toho umelca autentickú a unikátnu spomienku vo forme záznamu jeho koncertu. Alebo sa neraz stane, že po koncerte sem do réžie príde celá nástrojová skupina, prídu si vypočuť svoj výkon, vzájomne sa konfrontovať a záznam im poskytuje skvelú spätnú väzbu k ich umeleckým výkonom. Je to zároveň vynikajúci dôkazový materiál pre situácie, keď sa niekde vyskytne chybička, vieme sa spätne pozrieť, kde sa stala.

Čo hovoria analýzy prenosov – ktoré sú najnavštevovanejšie koncerty na vašom webe?

Tá návštevnosť webu pomerne korešponduje s návštevnosťou živých koncertov. To, na čo ľudia radi prídu naživo, potom radi sledujú doma cez internet. Napr. keď  Slovenská filharmónia uvádza Mozartovo Requiem, je vždy vypredané. Alebo koncerty filmovej hudby – tam bolo cítiť prítomnosť mladého publika, tam nám veľmi prudko stúpla sledovanosť.

Stránka streamu zobrazená na tablete, screenshot: Natália Dadíková

Stránka streamu zobrazená na tablete,
screenshot: Natália Dadíková

Ktorý koncert je najvzácnejším vo vašom archíve?

Asi ktorýkoľvek Mahler so šéfdirigentom Emmanuelom Villaumom (nájdete v archíve TU…), Berliozova Fantastická symfónia – záverečný koncert BHS 2014 s dirigentom Pinchasom Steinbergom (nájdete v archíve TU…). Ale treba zobrať do úvahy, že tu odzneli koncerty veľkých hviezd, ktoré ale nedali súhlas k vyhotoveniu záznamu, takže ich v archíve nemáme. Predovšetkým hosťujúce orchestre nám málokedy dajú takýto súhlas. Dnes už však je štandardnou súčasťou zmlúv pre umelcov, ktorí k nám do Reduty idú účinkovať, formulka o tom, že koncert bude zaznamenávaný a zverejnený. Zároveň umelci dostanú možnosť si takýto záznam odniesť domov na DVD, čo je pre nás trošku komplikácia, keďže ho celý treba prekonvertovať do takého formátu, aby sa na DVD dal vôbec napáliť. Je to časovo dosť náročná požiadavka. Umelec sa samozrejme zaväzuje z dôvodov copyrightu ho využiť len pre svoje študijné a archívne účely, nesmie sa šíriť na sociálnych sieťach a podobne.

Ako a kde sú archivované všetky záznamy koncertov?

Ešte donedávna sme využívali množstvo vlastných pevných diskov, pričom vždy sme sa snažili každý záznam ,,rozhodiť“ po rôznych diskoch pre prípad, že by nám nejaký vypovedal službu. Teraz už máme tzv. diskové pole, takže tam postupne preklápame všetky záznamy.

Ako si môžeme predstaviť diskové pole?

Je to vlastne 24 prepojených pevných diskov a všetky dáta, ktoré naň ukladáme, sa akoby ,,rozhadzujú“ v rámci toho poľa na rôzne disky, takže keby ktorýkoľvek z nich odišiel, vymeníme ho za nový a ten záznam sa zrekonštruuje z tých  dát rozhádzaných na ostatných diskoch.

Stránka streamu zobrazená na tablete, screenshot: Natália Dadíková

Stránka streamu zobrazená na tablete,
screenshot: Natália Dadíková

Akú má kapacitu?

Myslím, že 19 TB, čo nám vystačí pri dnešnom počte koncertov možno tak na dve sezóny.

Za 7 rokov existencie vašich prenosov, ste sa postupne z pomerne skromných začiatkov, cez analógové vysielanie, dostali do veľmi slušne technicky vybaveného štúdia, snímate cez HD kamery, využívate optické signálové trasy. Obrovský technologický posun cítiť aj u bežných používateľov – dnes už má takmer každý človek  prístup na internet či už doma, v práci, alebo cez mobil a tablet. Kam smerujú trendy vo vážnej hudbe, jej digitalizácii a čo by nás na poli internetových prenosov mohlo čakať v najbližších rokoch?

Ak je dnes už takmer štandardom vysielať vo vysokom rozlíšení, tzv. HD (high definition), tak máme pred sebou éru UHD (ultra high definition). V tejto sezóne začala v UHD kvalite streamovať svoje predstavenia napr. Viedenská štátna opera. Ale nás sa to v najbližšom čase ešte netýka. Obnáša to opäť o čosi vyššie dátové toky a znamenalo by to pre nás kompletne vymeniť kamerový park a strižňu, čo sú enormné náklady, ak počítame že jedna taká kamera stojí približne 7 tisíc Euro. A v neposlednom rade si myslím, že pri našich koncertoch je dôležitejší zvuk než obraz, hoci ten v nijakom prípade nepodceňujem.

Na záver nám ešte povedzte najaktuálnejšie technické novinky, ktoré budú našich čitateľov asi najviac zaujímať.

Od minulého mesiaca je možné sledovať záznamy našich koncertov nielen prostredníctvom počítačov, ale už aj cez mobilný telefón, či tablet. Takže sa tešíme, že odteraz bude v prostriedkoch verejnej dopravy cestujúcim cez slúchadlá znieť nielen Beyoncé a Lady Gaga, ale možno aj Mahlerova deviatka.

Zhovárala sa Natália Dadíková

Hodnotenie (Opera Slovakia):

Všetky koncerty aktuálnej sezóny nájdu priaznivci koncertov SF na stráne http://stream.filharmonia.sk. Koncerty z uplynulých sezón sa nachádzajú v sekcii Archív. Na stránke je veľmi jednoduchá orientácia a koncerty sa dajú vyhľadávať podľa dirigenta, interpretov, nástrojov, mien skladateľov, podľa cyklov v  rámci ktorých odzneli, prípadne len chronologicky, v akom poradí boli na stránku pridávané. V archíve starších ročníkov je orientácia o čosi ťažšia, keďže popri menách interpretov, dirigenta a skladateľa chýba názov diela.

Vyzdvihnúť v tomto projekte treba osobnú zaangažovanosť a zanietenie členov Oddelenia nahrávania, ktorý celý projekt spúšťali takpovediac svojpomocne na kolenách a v priebehu niekoľkých rokov ho vypracovali na špičkovú technickú a umeleckú úroveň. Zápal, s akým o svojej práci rozprávajú, nápady, ktoré prezentujú a fundovanosť, ktorou všetci zainteresovaní oplývajú, dáva nádej, že aj v štátnych inštitúciách sa môže zrodiť a udomácniť niečo z najnovších svetových trendov.

Výnimočnosť tohto projektu by si zaslúžila výraznejšiu propagáciu a to nielen na domovskej stránke Slovenskej filharmónie www.filharmonia.sk, kde návštevníkovi hodnú chvíľu trvá, kým až na úplne spodnej časti stránky nájde zmienku o Online archíve. Slovenská filharmónia by sa určite mohla inšpirovať marketingom obdobných prenosov Metropolitnej opery, Berlínskych filharmonikov, Viedenskej štátnej opery, mnohých operných domov v Amerike a Európe, ktoré pri každom jednom koncerte či predstavení nezabúdajú na vstupenkách či v bukletoch návštevníkom pripomínať možnosť vzhliadnuť aktuálny koncert aj na internete s uvedením aspoň domovskej stránky prenosov.

Pri nedávnej návšteve koncertu SF si autorka článku urobila v prestávke koncertu drobný prieskum medzi návštevníkmi otázkou, či tušia, že navštívený koncert budú môcť sledovať o niekoľko dní opätovne zo záznamu na internete. Veľká väčšina dotazovaných o tejto možnosti vôbec netušila, pričom všetci v ruke držali booklet koncertu, ktorý je skvelým médiom na bezprostrednú propagáciu streamov.

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 108
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Natália Dadíková

spravodajkyňa a publicistka

Zanechajte komentár